LETOPISY MIEST A OBCÍ

Povestné prúty sú v pevných rukách

Do blízkeho okolia i vzdialenejších končín vyrážajú Svätoplukovčania z autobusovej zastávky, ktorá stojí pod oknami obecného úradu. Esteticky upravený prístrešok, s precízne vyhotovenou informačnou tabuľou, sporadicky využije aj tretina obyvateľov, ktorí vlastnia automobil.

Romantiku obce, ktorá leží pätnásť kilometrov od Nitry, okrem pestrých farieb jesene umocňujú aj hlasy domácich zvierat. Brechot psov však vyvoláva aj nepríjemné spomienky na čerstvú udalosť. Odohrala sa na začiatku školského roka, keď pes napadol na ulici školopovinné dieťa. To skončilo v nemocnici a odvtedy sú títo štvornožci viac pod dohľadom.

Vrčanie starých traktorov má v tomto období tradičné opodstatnenie. Až 83 percent katastra pripadá na poľnohospodársku pôdu. Jeseň sa tu nesie v znamení zberu hrozna, jabĺk, cukrovej repy, kukurice a slnečnice. V obci je okolo päťdesiat Zetorov, ktoré si Svätoplukovčania odkúpili, alebo ich spolu s pôdou dostali v reštitúciách. Fóliovníky v záhradách sú pozostatkom minulosti, keď pestovateľské aktivity boli primerane docenené. Neskôr úrodu nebolo komu predávať, preto postupne upadli.

Obyvatelia obce sú, bez rozdielu veku, spontánni a zhovorčiví. Okamžite zaregistrujú cudziu osobu a každému návštevníkovi radi pomôžu zorientovať sa v dedine. Taký je aj starosta Ing. Emil Nereča, ktorý začiatkom októbra oslávil šesťdesiatku.

Od komunálnych volieb neočakáva prekvapenie, lebo nemá protikandidáta. V obci je okolo štyristo rodinných domov a problémy jedenástich ulíc bude riešiť v miestnom zastupiteľstve deväť poslancov.

Svätoplukovo nemá osobitné kultúrne pamiatky. Dominantami obce sú dva kostoly. V severovýchodnej časti sa nachádza katolícky kostol Ružencovej Panny Márie, ktorý je postavený v klasicistickom štýle. V strede obce sa týči neskoroklasicistický evanjelický kostol.

Malé námestie pred obecným úradom skrášľuje pomník so 48 menami obetí, ktoré padli v I. a II. svetovej vojne. Centrum dediny dotvára miestna knižnica, pošta a dve predajne potravín. Jednota funguje ešte s otváracími hodinami, ktoré pripomínajú bývalý režim, ale súkromné potraviny opúšťa posledný návštevník o šiestej hodine. Ostatné tri obchody sú rozmiestnené v ďalších lokalitách.

Artézska studňa

V minulosti závadná pitná voda šírila epidémie. Artézsku studňu navŕtali na podnet miestneho lekára okolo roku 1900 do hĺbky vyše tristo metrov. Bazén pri nej bol postavený ako zásobáreň pre prípad ohňa, pre napájanie lichvy, ale aj na kúpanie detí. V budúcnosti by jeho okolie mali skrášliť drevené prístrešky, lavičky a okrasné dreviny.

Domáci obyvatelia zo žartu hovoria, že artézska voda nie je šampanské, preto ju môžu piť aj kojenci. Kvôli mäkkosti z nej varia radšej než z vodovodu, ktorý sem vedie z Jelky. Najmä v lete stoja na ňu dlhé rady, preto červené písmená na múriku upozorňujú jasnou rečou, že domáci majú pri odbere prednosť.

Už takmer štvrťstoročie je obec splynofikovaná. Vodovod sa tu začal budovať pred viac ako desiatimi rokmi. Cez dedinu preteká potôčik Cedron a pri ňom sú rozmiestnené tabule so zákazom bagrovať. Starosta vysvetľuje, že to kvôli poškodeniu kanalizácie, ktorá sa stavia od roku 1994 a je v etape ukončenia. “Kanalizáciu máme hotovú na šesťdesiat percent. Každý rok urobíme asi štyristometrový úsek. Na zostávajúce kilometre zatiaľ nemáme peniaze.”

Plánujú tu postaviť mostíky cez potok, lavičky, zastrešiť drobné stavby, doplniť informačné tabule, upraviť pešie komunikácie a vysadiť zeleň na verejných priestranstvách. Starosta sa riadi ľudovým príslovím, ktoré hovorí – takú pesničku si môžeš dať zahrať, na akú máš. Z malého rozpočtu, bez akejkoľvek dotácie, sa obec s 1286 obyvateľmi musí uskromniť s tým, čo má.

Štvortriednu základnú školu navštevuje 46 žiakov. Učiteľov si v nej pochvaľujú prvák Erik Stojka i jeho starší bratia – Roland, Karol a Denis. Vyššie ročníky povinnej školskej dochádzky ukončia v susedných Mojmírovciach. Potešiteľné je, že v materskej škole vzrástol počet detí za posledné tri roky na tridsaťšesť.

Zatiaľ čo pred vyše desiatimi rokmi sa k rómskej národnosti prihlásilo 4,5 percenta obyvateľov, pri poslednom sčítaní už iba 1,9 percenta. Starosta Nereča odhaduje ich skutočný podiel až na 12 percent.

Obyvateľstvo obce sa skladalo prevažne z roľníkov, vinohradníkov a malých remeselníkov. Po roku 1990 sa začali vytvárať súkromné remeselnícke dielne. Dnes tu funguje autoopravovňa, oprava plynových spotrebičov, vodár i kúrenár. Ostatné služby nájdu obyvatelia v susedných Mojmírovciach.

Nezamestnanosť sa v Svätoplukove vyšplhala na 24, 5 percenta. Najviac pracovných príležitosti poskytuje domácim poľnohospodárske družstvo, obec zamestnáva v školstve a v rámci verejnoprospešných prác 35 ľudí. Niektorí obyvatelia pracujú v Dusle Šaľa alebo v rôznych podnikoch v Nitre.

Prvý raz sa spomína obec v roku 1386 (Salgow) ako príslušenstvo hradu Jelenec. Zemiansky rod, o ktorom sú najstaršie záznamy, nemal svoje priezvisko a označoval sa po latinsky “de Salgo” čiže zo Šalgova. Zemania Šalgovskí tu mali majetky až do konca 17. storočia.

Veľkokniežací trojlístok

V roku 1948, pri hromadnom poslovenčovaní mien obcí ministerskou názvoslovnou komisiou, sa obec Šalgov premenovala na Svätoplukovo. Mená veľkomoravských kniežat získali aj okolité obce. Z Urmína sa stali Mojmírovce a z Degeša Rastislavice. Traduje sa tu povera, že v tejto obci chodil Svätopluk. Možno aj preto sú Svätoplukovčania spokojní so súčasným názvom. Nič im však nebráni v tom, aby sa v bežnej reči považovali za Šalgovčanov a svoju obec za Šalgov.

Svätoplukovo bolo dve desaťročia zlúčené so susednými Mojmírovcami. Až v roku 1996 si občania v referende opäť vydobyli samostatnosť.

Od obce, ktorá uživí len prvé štyri triedy základnej školy, nemá zdravotnícku službu, leží mimo železníc a hlavných cestných ťahov, človek očakáva ospalý spoločenský život. Svätoplukovo je v tomto smere svetlou výnimkou. Pestrá paleta podujatí tu osloví vždy značnú časť obyvateľov.

V kultúrnom dome každoročne usporiadajú množstvo aktivít – fašiangový sprievod, stavanie mája, Deň matiek, posedenie so staršími i jubilujúcimi občanmi, diskotéky pre mládež, svadby, Katarínsku zábavu, Mikulášsky sprievod, rozlúčka so starým rokom. Ľudové piesne sa tu vždy prenášali z pokolenia na pokolenie. Štefánia Rapsová vedie 24-členný zmiešaný spevácky zbor, ktorý reprezentuje obec v celom okrese. Na Svätoplukovské slávnosti vždy zavítajú spevácke súbory z okolitých obcí.

Vlnitý terén je ideálnym základom pre rozvoj cykloturistiky. Na jar tohto roku tu pripravili pre 181 bicyklistov podujatie pod názvom Poznaj svoju obec. Pätnásť kilometrov absolvovali s prestávkami všetky vekové kategórie. Najmladší účastník ešte nebol školopovinný a najstarší zavŕšil osemdesiat rokov.

Poľovnícke združenie usporiadalo v júni V. reprezentačný ples poľovníkov a v októbri tradičnú Hubertovu jazdu, na ktorej v tomto roku štartovalo až 40 koní. Toto dvadsaťpäťčlenné združenie sa stará o ekológiu a faunu v 1500 hektárovom poľovnom revíre.

Dobrovoľný hasičský zbor oslávil v tomto roku osemdesiatiny. Vlani sa tu konala súťaž družstiev z celého nitrianskeho okresu. Mladí i starí hasiči chodia aj na prehliadky historických vozidiel.

Aktívny je futbalový klub s troma oddielmi: dorastencov, žiakov a dospelých. V poslednom desaťročí si obec zvykla, že tunajší siloví trojbojári každoročne rozširujú zbierku medailí. V tomto roku sa dostali do najvyššej súťaže na Slovensku – extraligy. Aj stolnotenisový oddiel je výkonnostne dobrý a vzorne reprezentuje obec. Klub mažoretiek tvoria žiačky základnej školy.

Vilov dvor je bývalé hospodárske stredisko s maštaľou pre kone. Súkromný podnikateľ sa ho pokúsil prebudovať na vidiecke centrum voľného času. V minulom roku sa tu konal veľkolepý koncert, na ktorom vystúpilo dvanásť slovenských hudobných telies. Žiaľ, ani dvojtisícová návštevnosť so 150-korunovými vstupenkami nepokryla náklady. Dnes je centrum voľného času v útlme a čaká na rozvoj vidieckeho turizmu.

Potôčik i združenie

Svätoplukovo i ďalších päť okolitých obcí vytvorili Združenie Cedron. Prostredníctvom neho sa usilujú získať financie na ukončenie kanalizácie a vodovodu pre asi 12-tisíc obyvateľov regiónu. Zatiaľ však narážajú na prekážku, ktorou je nariadenie, že projekt musí slúžiť pre viac ako 40-tisíc obyvateľov.

Starosta zastáva názor, že len v kultúrnom prostredí môže vyrásť dobrý športovec a divák. So skupinou nadšencov začali stavať na futbalovom ihrisku tribúnu, ktorá najmä v daždivom počasí prichýli 250 divákov. Jedenásť dobrovoľníkov sa zložilo na zakúpenie plechu. Mnohí fanúšikovia tohto športu materiálne podporili akciu. Verejnoprospešnú činnosť využili na betonárske, výkopové i zváračské práce pre budúci objekt.

Zomierajúce knieža Svätopluk nabádal svojich synov k súdržnosti. Odkedy svet svetom stojí vždy platí, že ľudia sa najviac zomknú, keď sa zapália pre správnu vec. Starosta Nereča hovorí: “Ide nám o to, aby sme sa na všetkých podujatiach stretávali ako jedna rodina a neodchádzali z nich rozhnevaní a znechutení.”

Zdena ČUPÍKOVÁ

Foto – autorka

Text pod foto: Starosta Emil Nereča