Odôvodnenie

návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

o Chránenej krajinnej oblasti Latorica

 
V š e o b e c n á  č a s ť

 

1. Zhodnotenie platného právneho stavu a odôvodnenie nevyhnutnosti novej právnej úpravy

 

Právna ochrana územia sa zabezpečila vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 278/1990 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Latorica.

             Súčasné navrhované územie je oproti pôvodnému stavu rozšírené o 7 578,0436 ha. Prevyhlásením Chránenej krajinnej oblasti Latorica (ďalej len „CHKO“) bude celková rozloha činiť 23 198,4602 ha. Na jej území sa nachádzajú 4 národné prírodné rezervácie (ďalej len „NPR“) o výmere 201,2961 ha, 6 prírodných rezervácií (ďalej len „PR“) o výmere 162,9560 ha. Do Zoznamu medzinárodne významných mokradí sa 16.5.1993 na rozlohe 4 358 ha zapísala Ramsarská lokalita Latorica, ktorá spadá do existujúceho územia CHKO. Zaberá centrálnu časť územia od hraníc s Ukrajinou po sútok Latorice a Laborca. Vo vypracovanom regionálnom územnom systéme ekologickej stability sa na území CHKO vymedzili 2 nadregionálne biocentrá, 1 nadregionálny biokoridor, 22 regionálnych biocentier a 3 regionálne biokoridory.

Materiál sa predkladá v rámci zabezpečenia opatrení súvisiacich aj s nomináciou časti navrhovanej CHKO do svetového dedičstva a navrhovaného rozšírenia Ramsarskej lokality Latorica.

Prevažnú časť CHKO tvorí Bodrocko-Latorická rovina, ktorá sa rozprestiera pozdĺž rieky Latorica. Navrhované časti rozšírenia CHKO predstavujú ešte v rámci rovinnej oblasti okres Medzibodrocké pláňavy a podokres Tarbucka, v rámci sopečnej oblasti južnú časť okresu Zemplínske vrchy.

 

            Každá z navrhovaných lokalít na rozšírenie CHKO má svoj osobitný význam, v niektorých prípadoch predpokladá doplnenie územia CHKO o biotopy a druhy európskeho významu:

 

·          Lokalita „Kerestúr“ – oblasť Malého Horeša a Planiny juhozápadme od obce Svätuše, predstavuje zbytky pôvodných lúk a pasienkov s množstvom terénnych depresií a s výskytom vzácnych vlhkomilných druhov fauny (močiarnica mekotavá Gallinago gallinago, svrčiak zelenkavý Locustella naevia, bučiak veľký Botaurus stellaris, kalužiak červenonohý Tringa totanus) a flóry (kotúč modrastý Eryngium planum, leknica žltá Nuphar lutea, rezavka aloovitá Stratiotes aloides) po rozsiahlych premenách trvalých trávnych porastov predmetnej oblasti na orné pôdy.

 

·          Lokalita „Fejséš“ – oblasť Medzi ramenami, Pod lesom a Brestovisko v okolí obcí Leles, Bačka a Boťany, pozostáva z niekoľkých mikrolokalít, ktoré sú súčasťou sústavy močiarnych depresií obkolesených pieskovými dunami. Predstavujú refúgium pre faunu a flóru uprostred intenzívne vyžívanej poľnohospodárskej krajiny a prispievajú tak k zvýšeniu biodiverzity v krajine. Predmetná oblasť je navrhnutá ako biokoridor miestneho územného systému ekologickej stability v rámci pripravovanej urbanistickej štúdie obce Boťany.

 

·          Lokalita „Sirín“ – oblasť mŕtveho ramena Sirín južne od obce Ptrukša, predstavuje oblasť výskytu poloprirodzených lúčnych a pasienkových spoločenstiev so zamokrenými  terénnymi depresiami s výskytom viacerých chránených druhov fauny a flóry. Typickým predstaviteľom je králik neskorý (Leucanthemella serotina).

 

·          Lokalita „Veľké plytčiny“ – oblasť v k.ú. obcí Čierna a Boťany po hranicu s Ukrajinou, predstavuje mŕtve rameno s poloprirodzenými lúčnymi ekosystémami s dominantným druhom psiarka lúčna (Alopecurus pratensis). V mŕtvom ramene bol udávaný aj výskyt korytnačky močiarnej (Emys orbicularis), ktorý bude potrebné overiť.

 

·          Lokalita „Tarbucka“ – oblasť v k.ú. Malý Kamenec, predstavuje andezitový kopec Tarbucka s okolitými spoločenstvami viatych pieskov a so spoločenstvom močiarnej vegetácie Národnej prírodnej rezervácie Tajba (ďalej len „NPR Tajba“). Pôvodnou vegetáciou na Tarbucke boli dubové a cerovo-dubové lesy a dubové lesy s javorom tatárskym a dubom plstnatým, ktoré v dnešnej dobe predstavujú už len zbytky pôvodnej lesnej vegetácie. Nastúpili tu druhotné spoločenstvá xerotermných pasienkov s výskytom ponikleca Zimmermannovho (Pulsatilla zimmermannii), ponikleca lúčneho maďarského (Pulsatilla pratensis subsp. hungarica), gypsomilky metlinatej (Gypsophila paniculata), pavinca horského (Jasione montana). Tarbucka zároveň predstavuje jedinú lokalitu klinčeka neskorého (Dianthus serotinus) v oblasti Východoslovenskej nížiny. Jeho ochrana je zabezpečená v Prírodnej rezervácii Tarbucka (ďalej len „PR Tarbucka“). V kontraste s xerotermnými spoločenstvami je močiarna vegetácia NPR Tajba, ktorá bola vyhlásená z dôvodu ochrany kriticky ohrozeného, európsky významného druhu korytnačka močiarna (Emys orbicularis). Lokalita je významná aj z pohľadu hniezdneho výskytu viacerých vzácnych a chránených druhov vodnej a pri vode žijúcej avifauny (potápka hnedá Tachybaptus ruficollis, volavka popolavá Ardea cinerea, potápka chochlatá Podiceps cristatus).

 

·          Lokalitu južnej časti Zemplínskych vrchov môžeme rozdeliť na tri charakteristické oblasti:

 

 

 

 

2. Zhodnotenie súladu s ústavou a so zákonom

 

Návrh vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

 

3.      Predpokladaný hospodársky a finančný dosah – vplyv na štátny rozpočet

 

3. 1. Kvantifikácia finančného dosahu zriadenia chránenej krajinnej oblasti

 

Výmera územia CHKO sa zvýši následkom zmeny hraníc v rámci zahrnutia južnej časti Zemplínskych vrchov - Tokajskej vinohradníckej oblasti, kopca Borsuk a Ladmoviec, povodia Bodrogu po Kováčske lúky, andezitového kopca Tarbucka s priľahlým komplexom viníc, časti mokraďného komplexu Kerestúr po Severný Horešský kanál – ako solitérne územie CHKO, vybranej oblasti starých mŕtvych ramien medzi obcami Bačka, Leles a osadou Fejséš s pieskovými dunami, ramena Sirín v oblasti Ptrukšy s priľahlými lúkami a pasienkami a lúčnych ekosystémov s mŕtvym ramenom v oblasti Veľkých plytčín. Rozsah rozšírenia s výmerami je v nasledovnej tabuľke:

 

Tab.  Plochová tabuľka celkovej rozlohy CHKO Latorica

 

Rozloha CHKO v súčasnosti

Rozloha zväčšená o rozšírenie vlastného územia

 

 

Rozloha novej, solitérnej časti CHKO

 

Celková rozloha CHKO

Rozloha CHKO zväčšená o celkové navrhované rozšírenie

15 620,4166 ha

6 083,0436 ha

1 495 ha

23 198,4602 ha

7 578,0436 ha

 

Finančné náklady na vyznačenie nového územia, ktoré vyplynú zo zmeny hraníc CHKO, budú realizované z prevádzkových prostriedkov Správy CHKO Latorica. V súvislosti s rozšírením územia bude potrebné doplniť personálne obsadenie správy o cca štyroch zamestnancov ochrany prírody a krajiny. Tieto opatrenia súvisia aj s nomináciou časti navrhovanej CHKO Latorica do svetového dedičstva.

 

Vzhľadom k tomu, že prevyhlásením dôjde k zmene hraníc CHKO Latorica, budú pre roky 2003 až 2004 uplatňované požiadavky na štátny rozpočet: cca 5 150 000,- Sk. Z týchto finančných prostriedkov z dôvodu rozšírenia územia CHKO bude nutné zabezpečiť tieto položky:

-         sídlo pre správu CHKO (vlastná budova s pozemkom a garážami): 4 000 000,- Sk,

-         informačné stredisko správy CHKO: 1 000 000,- Sk,

-         vybavenie kancelárskych priestorov: 150 000,- Sk.

 

3. 3. Vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

 

Priamy vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest sa predpokladá následkom zvýšenia kapacity pracoviska Správy CHKO Latorica. Plánovaný počet zamestnancov predstavuje zvýšenie o štyroch.

Zabezpečením ochrany územia sa vytvára priestor pre zvýšenie zamestnanosti v odborných organizáciách, vedeckých inštitúciách, ale i v radoch miestneho obyvateľstva a taktiež podpora pre trvalo udržateľný rozvoj podnikateľských aktivít, či už priamo (podpora tradičného/trvalo udržateľného využívania krajiny, manažment mokradí, ekologizácia lesnej prevádzky, vytváranie databáz, monitoring bioty, likvidácia inváznych druhov, environmentálna výchova a pod.) alebo nepriamo (stav životného prostredia sa odráža v možnostiach pre rekreáciu a cestovný ruch).

 

4.      Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

 

4. 1. Navrhovateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

 

4. 2. Názov právneho predpisu: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Latorica

 

4. 3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)      problematika návrhu vyhlášky nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení

b)      nevyplývajú žiadne záväzky

 

4. 4. Problematika návrhu právneho predpisu: nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a práve Európskej únie

 

4. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: žiadna

 

4. 6. Gestor: bezpredmetné

 

4. 7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu  s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bez účasti expertov

 

 

 

 

 

 

 

O s o b i t n á  č a s ť

 

K § 1

 

Vymenovávajú sa jednotlivé katastrálne územia, v ktorých sa územie chránenej krajinnej oblasti nachádza.

 

K § 2

 

Základom pre vymedzenie, označenie a identifikáciu územia chránenej krajinnej oblasti v teréne, ako aj evidenciu územia v katastri nehnuteľností, sú mapy. V tomto bode sa menovite určuje, kde sú tieto mapy uložené pre potrebu nahliadnutia do nich.

 

K § 3

 

Pôvodná vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 278/1990 Zb. o Chránenej krajinnej oblasti Latorica sa zrušuje.

 

K § 4

 

Navrhuje sa účinnosť vyhlášky dňom 1. február 2003.