Družstvá
Kontakt
Hádzanársky klub
ŠKP Banská Bystrica

Cesta na štadión 36
974 04 Banská Bystrica

tel: 048/4187420-3
fax: 048/4187424

Email:

manazer@hadzanabb.sk
prezident@hadzanabb.sk





Home > História klubu


Prvé začiatky

Korene hádzanej v Banskej Bystrici siahajú do päťdesiatych rokov 20.storočia. Prví ju hrali muži v oddiele Lokomotívy Banská Bystrica. Ženské prvopočiatky hádzanárskeho športu pod Urpínom datujeme od roku 1966. Vtedy sa začali nadšenkyne tohto športu spolu stretávať a postupne aj trénovať. Prvé herné konfrontácie absolvovali len na turnajových stretnutiach, keďže v tomto období prihlásené do žiadnej oficiálnej súťaže. Začiatkom šesťdesiatych rokov mužská hádzaná v Banskej Bystrici zaniká. Hádzanársky šport tak v Banskej Bystrici funguje len na ženskej báze, kde koordinačno-trénerskú úlohu zabezpečuje Dušan Daniš. Po jeho odchode na vojenskú službu do Prešova prichádza k určitej stagnácii v ženskej hádzanej a v roku 1969dokonca k prerušeniu činnosti aj v ženskom hádzanárskom oddiele.


Znovuoživenie

Banskobystrická ženská hádzaná znova ožíva po troch rokoch, kedy v rámci TJ Tesla vzniká popri už existujúcom oddiele futbalu a turistiky aj oddiel hádzanej. Zakladateľom a prvým trénerom družstva žien bol v rokoch 1972 – 1978 Ladislav Horváth. Po ťažkých začiatkoch, keď sa jednotlivé zápasy hrávali zväčša na škvarovom ihrisku a čiary bolo potrebné pred každým zápasom „urobiť“ takzvanou lajnovačkou, nedali na seba dlho čakať prvé úspechy, po ktorých sa ľady okolo hádzanej začali prelamovať. Popri družstve žien sa v banskobystrickej ženskej hádzanej začínalo systematicky pracovať aj s mládežou.


Prvý úspech

V roku 1977 si družstvo žien vybojovalo ako víťaz Krajského majstrovstva účasť na kvalifikačnom turnaji o postup do Slovenskej národnej ligy, ktorý sa hral práve v metropole stredného Slovenska. TJ Tesla Banská Bystrica v troch kvalifikačných zápasoch ani raz nezaváhala a po víťazstvách nad BEZ Bratislava 25:10, Bradlanom Brezová 14:10 a Lokomotívou Košice 12:8 postúpila do Slovenskej národnej ligy. O tento historický úspech sa pričinili hráčky: Kočandrlová, Gemelová, Odstrčilíková, Sliačanová, Podmelová, Radovičová, Hanesová, Kadúchová, kolarovičová, Sakáčová, Uhlárová, Novýsledláková a brankárky Babiaková a Lvončíková. Strelecky sa na kvalifikačnom turnaji najviac darilo Hanesovej (18 gólov), ktorá spolu s Gemelovou a Uhlárovou, vekom ešte ako dorastenky, signalizovali príchod perspektívnej generácie.


K najvyššej elite

Postupným etablovaním sa v celoslovenskej súťaži začala si hádzaná v Banskej Bystrici získavať širšiu priazeň divákov. Z hľadiska návštevnosti stále síce dominovali iné športy (futbal, basketbal), nárast pri hádzanej však bol viditeľný. Prvé roky pôsobenia v celoslovenskej súťaži boli rokmi privykania si na vyššiu úroveň a náročnejšie zápasy. Tomu zodpovedali aj sezónne ciele, ktorým bola pre Banskú Bystricu ako nováčika záchrana v celoslovenskej súťaži. Tento cieľ sa hádzanárskemu kolektívu darilo plniť. Výnimkou bol len rok 1980, kedy po odchode najkvalitnejších hráčok do iných klubov, vtedy už ZVT Banská Bystrica vypadla do krajskej súťaže. V nej ale zotrvali len jeden rok a hneď v ďalšej sezóne si vybojovali postup späť do celoslovenskej národnej ligy, čo bola v tom čase druhá najvyššia súťaž po federálnej lige.

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov patrila Banská Bystrica medzi popredné družstvá I.SNL v hádzanej žien. ZVT Banská Bystrica začali poškuľovať po najvyššej súťaži a dva krát boli k tomu naozaj veľmi blízko, keď v nadstavbovej časti bojujúcej o postup obsadili medzi osmičkou kolektívov druhé miesto. Podarilo sa to až v roku 1993, kedy po rozdelení federatívneho zväzku s Čechmi, riadiace orgány slovenskej hádzanej rozhodli o tom, že do novotvoriacej sa najvyššej slovenskej súťaže postúpia z I.SNL až dva tímy. Tým tak vzrástli šance Banskej Bystrice na postup medzi najvyššiu slovenskú elitu. Pred sezónou došlo vo vtedajšom  kádri k viacerým zmenám. Trénerský nestor Vladimír Daniška si doprial trochu voľna od vrcholovej ženskej hádzanej a nahradil ho Dušan Urblík. V tíme sa udomácňovali nedávno preradené nádejné dorastenky ako Lapinová, Mihálová, Polakovičová, na ktoré sa mala po odchode skúsených hráčok (Gardoňová, Matejková, Petráňová) postupne prenášať hlavná ťarcha v prichádzajúcich náročných zápasoch.

Úvod prelomovej sezóny ale nevychádzal podľa očakávania priaznivcov banskobystrickej hádzanej. Hráčky ZVT figurovali po štyroch kolách až na deviatom mieste. Postupne sa však mladé družstvo v súťaži viac „oťukalo“ a a po jeseni, čiže polovici súťaže, už boli Bystričanky na druhom postupovom mieste. Boj o postup bol v jarnej časti napínavý až do posledného kola. V ňom čakalo na hráčky ZVT družstvo Michaloviec, ktoré v aktuálnom ročníku rovnako ako Bystričanky, bojovalo o postup. Tretím do postupovej partie bolo družstvo Zlatnej. Hráčky ZVT ak chceli mať postup istý, potrebovali na horúcej pôde Michaloviec uhrať aspoň bod. Na radosť všetkých svojich priaznivcov však Bystričanky v Michalovciach vyhrali a mohli sa tak so svojimi fanúšikmi tešiť z ďalšieho historického okamihu, ktorým bol tentoraz postup medzi najlepšie republikové družstvá. Postup medzi slovenskú vybojovalo družstvo v tomto zložení: Krajčírová, Králiková, Kiaczová, Lapinová, Mikulková, Miškovičová, Nemčeková, Polakovičová, Púpalová, Ritterová a Súčiková.


Prvá ligová medaila

Od sezóny 1993/1994 hrávala Banská Bystrica v najvyššej slovenskej súťaži. Prvé roky medzi domácou hádzanárskou elitou boli náročné a hlavným cieľom pre družstvo bolo udržanie sa v lige. Trénersky hádzanárky viedol Viktor Kovaľov a do hráčskeho kolektívu pribudli niektoré nové, resp. staronové tváre. Zo študentského hosťovania v Bratislave sa vrátila Monika Lapinová, z Nitry prišla Martina Ozimá a významnou novinkou bolo angažovanie dvoch zahraničných hráčok. Pod Urpín zavítali dve ruské spojky Irina Kiričuk a Larisa Sukačeva. V prvom roku pôsobenia obsadili hráčky ZVT Banská Bystrica po základnej časti deviate miesto. V nadstavbovej časti ich tak čakali boje o záchranu, ktoré však Bystričanky zvládli a ligovú súťaž udržali. Cieľom do ďalšej sezóny bolo prebojovanie sa do prvej šestky, čo okrem boja o majstra zaručovalo hlavne ligovú existenciu aj na ďalšiu sezónu. Hoci hráčky ZVT uhrali v ročníku niekoľko zaujímavých a prekvapujúcich výsledkov na úkor favoritov, nevyhli sa ale ani občasným zaváhaniam. Po základnej časti skončili na ôsmom mieste, čo ich zaradilo znova len do boja o záchranu. Ten však znova uspokojivo zvládli.Karty na medailových pozíciách začalo družstvo Banskej Bystrice miešať až v ročníku 1995/1996.

Pod taktovkou nového trénera Leomarka Nevjadomského. Jeho náročná no najmä kvalitná príprava sa odrazila na úvodných výsledkoch a po deviatich kolách bola Banská Bystrica na treťom mieste. Bystričanky sa dostali do prvej „šestky“ bojujúcej o medaily, kde neboli len do počtu. Do posledného kola mali na dosah bronz, no z jeho lesku sa nakoniec radovali hráčky Nitry. Hráčky ZVT potrebovali k bronzu vyhrať v Partizánskom, no uhrať sa im podarilo „len“ remízu. Výsledok, ktorý by za normálnych okolností bol úspechom, tentoraz rozosmutnil bystrické hádzanárske rady. Medaila bola na dosah, no namiesto nej mali hráčky po poslednom zápase sezóny slzy v očiach. Smútok zo štvrtého miesta čiastočne zmierňovala miestenka do pohárovej Európy, kde ako štvrté družstvo ligy mali možnosť hrať medzinárodný City cup.Do ďalšej sezóny vstupovali Bystričanky s jasným cieľom, oplatiť minimálne Nitrankám „uchmatnutú“ medailu. Na trénerskom poste nastala opäť zmena a kormidla sa tentoraz ujal známy hádzanársky odborník Tomáš Kuťka. Dievčatá hneď v úvode sezóny naznačovali, že sú dobre pripravené. Dôkazom toho boli ich výkony na medzinárodných turnajoch v Paríži a najmä na domácom Bystrica cupe. Na ňom vybojovali druhé miesto v konkurencii tímov Hypobank Niederosterreich (Rakúsko), Oltchim Vilcea (Rumunsko), Motor Záporožie (Ukrajina) a Spartacus Budapest (Maďarsko). Napriek tomu začiatok ligy Bystričankám nevyšiel a po tesných prehrách s Nitrou a Šaľou, prišla studená sprcha aj na Interi.

Postupne sa však Bystričankám podarilo nadviazať na výkony z prípravy a do bojov o medaily postupovali z tretieho miesta s rovnakým počtom bodov ako druhá Nitra, o šesť viac mala Šaľa. V nadstavbovej časti sa hráčkam Banskej Bystrice náskok Šala nepodarilo zlikvidovať, odskočili však Nitre o šesť bodov a tak si s prehľadom vybojovali historicky prvú medailu v najvyššej súťaži. V európskom pohári sa dostali do druhého kola, keď po víťazstve nad španielskym družstvom Elda Prestigio, napriek domácemu víťazstvu nestačili na maďarský Györ. Družstvo, ktoré už malo v názve meno nového hlavného partnera SCP Ružomberok, hrávalo v zložení: Satinová, Školková (brankárky), Banková, Beníková, Červenková, Kiričuk, Kortíková, M.Lapinová, Oborilová, Ozimá, Polakovičová, Šáteková. Trénerom družstva bol Tomáš Kuťka, asistentom Viktor Kovaľov, vedúcou tímu Eva Uhlárová.