Kultúrne dedičstvo

Úvod > Kultúrne dedičstvo > Ochrana pamiatok > Pamiatkový fond

Pamiatkový fond SR 

Pamiatkový fond SR tvoria:
- národné kultúrne pamiatky,
- pamiatkové rezervácie,
- pamiatkové zóny 
a najmä
- lokality svetového dedičstva. 

Mnohoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty vyústilo na úrovni UNESCO v roku 1972 prijatím  medzinárodného Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Prvé tri slovenské lokality Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO, ktoré sa uskutočnilo 6. 11. 12. 1993 v kolumbijskej Cartagene.

Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30. 11. 2000 sa historické jadro mesta Bardejov stalo štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

BANSKÁ ŠTIAVNICA
Banská Štiavnica – Kostol Nanebovzatia Panny Márie v pozadí s kalváriou.

Rýchly rozkvet a sláva slobodného kráľovského mesta Banská Štiavnica priamo súviseli s jeho bohatými rudnými žilami a možnosťami ich exploatácie. Priamym dôkazom významu mesta je nielen jeho značná rozloha už v románskom období ale i výstavnosť architektúry. Reprezentatívny stred mesta, ktorý sa doformoval v priebehu 16. storočia, charakterizujú popri rozsiahlych goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický kostol sv. Kataríny.
V rovnakom období bol vybudovaný aj fortifikačný systém, z ktorého sa dodnes zachovala Piargská brána.
Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú i rozsiahle komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka, dômyselný vodohospodársky systém kanálov a tajchov tvoriaci súčasť krajinárskeho prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej akadémie v Európe.

SPIŠSKÝ HRAD

Jedinečnému urbanisticko-krajinárskemu komplexu stredného Spiša dominuje ruina Spišského hradu. Hrad patrí k najväčším fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól tvorilo už v románskom období sídlo cirkevnej správy – Spišská Kapitula, ktorá je charakterizovaná Pohľad na Spišský hrad impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina. Tieto centrá moci a správy Spiša prepája svojou zástavbou podhradská osada, neskôr mestečko s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, dnešné Spišské Podhradie. K uvedeným pamiatkovým komplexom sa pričleňuje obec Žehra so svojím včasnostredovekým kostolíkom sv. Ducha a vzácnymi nástennými maľbami. Intektná zachovalosť pamiatkových súborov typických pre obdobie stredoveku, spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia, vytvára ojedinelý kompozičný celok.

VLKOLÍNEC


Stred obce s drevenou zvonicou z roku 1770 a typickým zrubovým ľudovým domom na kamennej podmurovke, s  lomeným štítom ukončeným polkružím.Osada Vlkolínec predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorovo. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra.


BARDEJOV

Pohľad na kostol sv. Egídia so zástavbou západnej strany námestiaSídlo s názvom Bardejov, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska sa spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá  udelil Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia až v roku 1320. Vtedy bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú stranu utváral rímsko-katolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, prestavaný v prvej polovici 15. storočia na trojlodie. Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola podľa projektu I. Steindla po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Najpozoruhodnejší z neho je súbor 11 gotických krídlových oltárov. Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy – Pohľad na stred námestia s goticko-renesančnou radnicou neskorogotická radnica zo začiatku 16. storočia. renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia, ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. storočia, monumentálne barbakány sú výsledkom tretej etapy výstavby, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečie.

Meštianske domy majú svoj základ v bohatom 15. storočí, v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov. Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými, resp. strmými valbovými strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr upravená na dvojtraktovú. Niektoré domy boli upravené v renesančnom a barokovom slohu, pričom zmeny vyvolávala buď potreba obnovy po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy, obkolesujúce grandiózne trhové námestie sú predstaviteľmi  rozvinutej meštianskej kultúry.
V blízkosti mestského centra obklopeného výstavbou z obdobia posledných 40-tich rokov sa nachádza čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito, podľa talmudistických predpisov.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Všetky práva vyhradené.
© 2006