Petržalka Petržalka
 
 

Sad Janka Kráľa

Sad Janka Kráľa bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Park vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia. Podľa usporiadania chodníkov park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov-jeľšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová.
Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná podoba  je až z roku 1839. V 70- tych rokoch 20. storočia prešiel SJK veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa vizuálne park otvoril a vynikli mohutné stromy  tvoriace kostru parku. Pre súčasný obraz parku sú charakteristické „veľkopriestorové prírodné interiéry“.
Mohutné vzácne stromy  a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra. Typickým prvkom v SJK sú  oddelené malé priestory  kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu. Tento prvok vytvára  dôverné prostredie ponúkajúce sa k oddychu a k rozhovorom. Kruhy sú doplnené aj výsadbou letničiek.
Najvýraznejším architektonickým prvkom v Sade Janka Kráľa je jedinečný záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkárskeho  kostola.  Veža je obľúbeným miestom k stretávaniu, obchodným centrom a zároveň aj špecifickým orientačným bodom.
V srdci sadu sa nachádza socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu. Socha je stredobodom križovatky cestičiek, ktoré pretínajú celý park. Celkovú atmosféra dopĺňajú rozsiahle záhony letničiek.

Park púta aj svojou druhovou diverzitou. O výsadbu cudzokrajných drevín sa pravdepodobne zaslúžil bratislavský lekár a botanik dr. Štefan Lumnitzer. V súčastnej dobe   v SJK rastú exotické druhy ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová,  metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú  platany javorolisté, ktoré svojim vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa  vyše 500-600 cm dotvárajú typickú kulisu veľkým trávnatým priestranstvám. Biologickú kostru parku tvoria aj pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Tieto dreviny v SJK dosahujú rozmery, ktoré sú pre ich biologický druh veľmi zriedkavé.  
Stromovú etáž dopĺňajú kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis (taxus baccata) a vavrínovec lekársky. Sad Janka Kráľa sa svojím druhovým zastúpením stal cenným objektom z hľadiska dendrologicko- vedeckého.

SJK sa nachádza v centre stavebného ruchu v Petržalke. Prítomnosťou Nového a Starého mostu, Auparku, futbalového štadiónu sa ostro vytýčili jeho hranice a stratila možnosť jeho rozšírenia. Sad nemá vyznačené ochranné pásmo. Zároveň tesná blízkosť obchodného centra, reštauračného zariadenia Aucafe a Lebenfinger a divadla Aréna  zvýšila nielen  atraktivitu  parku ale aj jeho náštevnosť.

V súčastnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako oddychové a stretávacie miesto. Vytvára oázu pokoja  a zároveň slúži na športové aktivity pre školskú mládež aj pre dospelých organizované rôznymi občianskymi združeniami. Park je využívaný aj na fotografovanie a nakrúcanie reklám a spotov.

Sad Janka Kráľa ako 1.verejný park v strednej Európe je chránený v zmysle  zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v kategórii historická zeleň.

 
 

Generuje redakčný systém Buxus spoločnosti ui42.