Erb Rusoviec Rusovce
Erb Rusoviec
Erb Rusoviec
úvodná stránka | mapa a MHD | Kontakt kontakt
Kultúra
Múzeum Antická Gerulata

PhDr. Jaroslava Schmidtová

Po obsadení Apeninského poloostrova prenikajú Rimania do oblasti Stredozemného mora. Koncom 1. stor. pred n.l. obsadzujú územie až k Rýnu a Dunaju a zriaďujú tu provincie. Cisár Vespasianus (69-79) buduje na panónsko - dunajskej hranici dômyselný forfifikačný systém s legionárskymi tábormi, tábormi pomocných jednotiek a strážnymi vežami. Jeden z opevnených bodov Limesu bol postavený v Bratislave - Rusovciach ako prvý kastel medzi legionárskými tábormi v Carnunte (dnešný Bad Deutsch Altenburg v Rakúsku) a Brigetiu (Komárom v dnešnom Maďarsku).

Názov Gerulata prevzali Rimania od Keltov. Ich príchod sa kladie do posledných desaťročí 1. stor. nl. v období vlády Flaviovcov (69-96).. Najstaršiu rímsku pamiatku predstavuje drevozemný tábor v polohe Bergl a v jeho susedstve, z ktorého bola preskúmaná dvojitá hrotitá priekopa s palisádou a časti kasárenských budov. Je datovaná materiálom do domitiansko-trajanovského obdobia (koniec 1. stor. a začiatok 2. stor.).

V druhom stor. vzniká kamenný kastel so stálou vojenskou posádkou, elitnou jazdeckou jednotkou ALA I CANNANEFATUM. Jednotka bola vytvorená z germánskeho kmeňa z Dolného Porýnia (dnešné Holandsko). Urbanistické riešenie a rozloha tábora i táborovej osady (vicus) nie sú doteraz presne vymedzené. Pri stavbe táborov sa však dodržiavali určité zásady, preto aj v Gerulate možno predpokladať pravouhlú sieť ulíc s bránami a hlavnými komunikáciami, ubikáciami pre vojakov, hospodárskymi budovami aj reprezentačnými stavbami. Popri cestách vedúcich z tábora sa rozprestierala civilná osada s veteránmi, obchodníkmi, markytánmi, remeselníkmi i deťmi a družkami vojakov, teda obyvateľstvom, ktoré sa živilo službami pre vojenský tábor.

V zákonoch Dvanástich tabúľ Leges duodecim tabularum z 5. stor. pred n. l. bola kodifikovaná zásada o pochovávaní za hranicami mesta (extra pomerium - za hradbami). Pohrebiská sa rozprestieraIi pozdĺž ciest vedúcich z miest a táborov. Potvrdzuje to aj rozmiestnenie doteraz preskúmaných pohrebísk v starovekej Gerulate, kde v širokom oblúku ohraničujú osídlenú plochu. Najstaršie hroby sú datované do obdobia Flaviovcov (druhá pol. 1. stor.), najmladšie možno datovať do posledných desaťroči 4. až do začiatku 5. storočia. Pochovávanie bolo birituálne.

Epigrafické pramene, nálezy architektonických článkov a početných rímskych murív svedčia o tom, že Gerulata predstavovala ucelenú a kompletnú sídelnú jednotku. Ďaľším dokladom o výstavnosti a intenzívnom osídlení Gerulaty od konca 1. stor. do začiatku 3. stor. sú náhrobné pamiatky.

Okrem stél, kamenných platní, ktoré stáli pri hroboch, pochádzajú z Rusoviec aj fragmenty zložitejších náhrobných architektúr - hrobiek a možno i celých hrobových obvodov. Ani jedna z týchto pamiatok sa nenašla in situ, všetky boli sekundárne použité pri vežovitej stavbe zo 4. storočia. Najkrajšie sú dve kamenné platne s vyobrazením mýtického Attida v symetrickom postavení, dvojica levov s bradatou hlavou muža uprostred, dva fragmenty s vyobrazením grifa, ktorého prítomnosť mala aj istý ochranný význam a monumentálny reliéf Daidala a Ikara s polychrómiou, ktorý sa radí medzi výnimočné výtvarné diela v Podunajsku. Osobitným zdrojom informácií o Gerulate sú pôvodné epigrafické pramene - votívne oltáre.

Z dedikačných nápisov sa dozvedáme, ktorému božstvu je oltár zasvätený, meno dedikátora a jeho zaradenie, časový údaj a prípadne aj dôvod. Sú dokladom mnohorakosti náboženského života v Ríme i vysokej diplomacie Rimanov, ktorí romanizovali a prijímali božstvá a náboženské predstavy obsadených etník. V Gerulate sa okrem postáv z rímskeho panteónu stretávame s prejavmi synkretického galorímskeho náboženstva a s východnými kultmi lova Dolichénskeho zo Sýrie, Veľkej Matky bohov Kybely s Attidom z Frýgie (dnešné Turecko), ktorému je venovaný jeden oltár spoločne s egyptskou Isidou.

Limitné pevnosti v povalentinianovskom období na panónskodunajskej hranici sú charakteristické vežovitými stavbami umiestnenými v okrajových častiach táborov. V dnešných Rusovciach najzachovalejšiu pamiatku predstavuje kvadratická stavba v areáli múzea. Má rozmery 30 x 30 metrov a obvodový múr široký až 2,4 metra. Vežovitá stavba stojí na 12 pilieroch, v strede sa nachádza asymetricky orientovaná studňa a v južnom krídle stavby bola preskúmaná neskoroantická dlažba.

Z posledného obdobia existencie Gerulaty (povalentinianovské obdobie po roku 380 n. l.) máme z pôvodných epigrafických prameňov "Notitia Dignitatum" správu o jednotke lukostrelcov - eguites sagittarii. So zánikom Rímskej ríše a s pohybom nových etník v celosvetovom meradle je spojená ďalšia etapa našich dejín. Pravdepodobne ešte zachované antické murivá využili Slovania v 7 storočí n. l..

(propagačný materiál, Mestské múzeum Bratislava, Múzeum Antická Gerulata, Bratislava - Rusovce, Slovensko)

Návštevné hodiny: máj - september (okrem pondelka) 10,00 - 17,00