Mapa:

Synagoga/Synagogue:
Halenarska ul. c. 2, 917 01 Trnava

Tel.: +421 33 551 46 57
Fax: +421 51
E-mail: mzk@snm.sk, mestan@snm.sk, gjk@nextra.sk
Www: www.snm.sk, www.gjk.sk
Ubytovanie v Trnave / Accommodation in Trnava

oktober-april/October-April: Ut-Pi/Tu-Fr  9.00 - 17.00

maj-september/May-September: Ut-Pi/Tu-Fr  10.00 - 18.00, So-Ne/Sa-Su 13.00 - 18.00

Zidia v Trnave zili pravdepodobne uz v casoch Velkomoravskej rise. Od 12. storocia tvorili Zidia na uzemi dnesneho zipadneho Slovesnka kompaktne osidlenie. Dokazom toho, ze zili i v Trnave, je skutocnost, ze rabi Eliezer ben Natan, ktory okolo roku 1150 zastaval funkcia rabina v Poznani, pochadzal z Trnavy. V druhej polovici 14. storocia bol rabinom v Trnave Ajzek Jicchak Tirnan, neskor spravcom bratislavskej rabinskej skoly, napokon hlavnym rabinom vo Viedni. V roku 1539 boli Zidia z mesta vyhnani kralom Ferdinandom I. V 18. storoci mesto Trnava pokracovalo v boji proti zidom, hoci v meste nebyval ani jediny. Trnava protestovala dokonca proti tomu, aby si Budinsky Zidia postavili synagogu. Zakaz pobytu zidov v meste zmenil az Tolerancny patent Jozefa II. V tych dobach patrila Trnava pod rabinat v Ciferi. Roku 1831 kupili Zidia na Halinovej ulici pozemok a vo dvore postavili modlitebnu. Zaujimave na tom bolo, ze aj krestanske obyvatelstvo prispelo znacnym obnosom na prvu stavbu po vyhnani. Obec sa stale vacsmi rozmahala. Roku 1855 sa odlucila od ciferskej, Trnava sa stala sidlom rabinatu. Aj cifersky rabin Simon Sidon sa odstahoval do Trnavy. Po zidovskych kongresoch v Michalovciach a Budapesti sa v Trnave vytvorila nabozenska obec status quo ante. Roku 1891 postavila obec synagogu podla planov viedenskeho architekta Jakuba Gartnera. V zahrade synagogy postavila nabozenska obec pomnik na pamiatku umucenych za 2. svetovej vojny. Projektoval ho architekt Artur Slatinsky-Szalatnay. Pozostava zo sarkofagu s napisom : “Nasim umucenym 1942-1945“ a ma symbolicky podstavec s troma stlpmi. V zadnej casti dvora bol bet ha-midras, koser kuchyna a byt rabina. V roku 1896 bola v Trnave zalozena aj ortodoxna zidovska nabozenska obec. Ortodoxna obec mala aj jesivu, ktorej pocet studentov kolisal medzi 100 a 150. Ortodoxnu synagogu od synagogy status qua ante oddeluje iba uzka ulica. Podla ortodoxneho zvyku je bez pompy a bez vezi. Hoci zvonku posobi stavba velmi skromne, vnutro je impozantne a vyvolava v navstevnikovi priaznivy dojem. V sucasnosti je v sukromnom majetku a jej buducnost je neista. Stary cintorin zalozili v roku 1801 a je vlastne druhym zidovskym cintorinom v Trnave. Prvy bol zriadeny niekedy v 12. ci 13. storoci. Dnes o nom nevieme ani to, kde sa nachadzal. Novy cintorin lezi na okraji mesta. Zalozili ho v roku 1879. Je vynimocny v tom, ze sa na nom pochovavali tak prislusnici ortodoxie ako aj status quo. Roku 1930 dosiahol pocet Zidov v Trnave 2.728 z celkoveho poctu 23.973 obyvatelov. Nastup fasizmu postupne znicil tuto rozvijajucu sa zidovsku komunitu. Trnavskych zidov zacali deportovat v marci roku 1942 spolu s ortodoxnym rabinom Izidorom Friedmanom a status quo rabinom Eduardom Reichom. V sucasnosti sa v Trnave aj na sabat tazko zostavuje minjan (modlitebne minimum 10 muzov vo veku nad 13 rokov).

Synagogu status quo ante postavili v roku 1891 podla planov viedenskeho architekta Jakuba Gartnera. Stavba s vyraznou dvojvezovou fasadou sluzi po ciastocnej rekonstrukcii pre potreby Galerie Jana Koniarka. Expozicia MZK je instalovana na zenskej galerii. Pred synagogou umiestnili po druhej svetovej vojne pamatnik Holokaustu, postaveny podla navrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinskeho.

The synagogue as it stands was built in 1891 according to the plans of the Viennese architect Jakub Gartner. The building with a striking two-tower façade serves following its partial reconstruction for the needs of the Jan Koniarik Gallery. The exhibition of the Museum of Jewish Culture is installed in the women’s gallery. Following the end of the Second World War a memorial to the victims of the Holocaust was placed in front of the synagogue, built according to a design by the architect Artur Szalatnai-Slatinsky.
 

Expozicia Muzea zidovskej kultury je instalovana na zenskej galerii v synagoge status quo ante, ktoru v sucasnosti spravuje Galeria Jana Koniarika. Vacsina vystavenych exponatov je majetkom Bratislavskej zidovskej nabozenskej obce. Kazdeho navstevnika urcite zaujmu ritualne predmety zidovskej kultury (Tora, modlitebne knihy, korenicky, svietniky, chanukije a synagogalne textilie). Posobive je, ze su vystavene v byvalom sakralnom objekte, co dopomaha v pamati ludi zanechat hlbsi emotivny zazitok.

Synagogu spravuje Galeria Jana Koniarka v Trnave
* Synagogue administrate Jan Koniarek in Trnava

Expozicia je sucastou MZK-SNM Bratislava
* Exhibition is part of the MZK-SNM Bratislava