SOUND OFF 1995-2002

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
kind: VISUO
title: SOUND OFF 1995-2005
author / editor:Július Fujak
language: slovak
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
http://www.radioart.sk/avr/index4.php?img=3
http://www.radioart.sk/rss.xml
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
[audio1] - audio(+) videotrack SOUND OFF 1996
[audio2] - audio(+) videotrack SOUND OFF 1997
[audio3] - audio(+) videotrack SOUND OFF 1997
[audio4] - audio(+) videotrack SOUND OFF 1995 - Jon Rose /AU/
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Text vznikol v rámci úlohy výskumu a vývoja „Civilizačno-kultúrne procesy v transformujúcej sa slovenskej spoločnosti“ prierezového štátneho programu výskumu a vývoja „Účasť spoločenských vied na rozvoji spoločnosti“.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

SOUND OFF 1995–2002

Sound off znamená vypnúť zvuk alebo (niečomu) odtrúbiť. Zároveň ide o názov a poznávacie motto medzinárodného cyklu súčasnej hudby v jej mediálnych presahoch, ktorý od roku 1995 organizovala Spoločnosť pre NEkonvenčnú Hudbu (SNEH). Nasledujúce riadky podávajú svedectvo o všetkých siedmych ročníkoch tohto kontinuálneho projektu, ktorý si svojou orientáciou na aktuálne a progresívne dianie (nielen) v hudobnom umení získal povesť jedného z najzaujímavejších podujatí súčasnej kultúry na Slovensku.
------------------------------------------------------------
SOUND OFF 1995-1996
------------------------------------------------------------
Zvuk sa stáva organickou súčasťou výtvarných konceptov a inštalácií už viac než tridsať rokov, preto neprekvapuje, že vo veku virtuálnych realít, multimediálne interaktívnej a transžánrovej umeleckej komunikácie sa SNEH v prvých dvoch ročníkoch SOUND OFF 1995-1996 zameral na prezentáciu akcií, ktorých intermediálny charakter spočíval v nekonvenčnej súhre audiovizuálnej a akčnej stránky. Dramaturgická koncepcia projektu uskutočneného v Bratislave a v šamorínskej synagóge si predsavzala dialogicky konfrontovať „rizómaticky“ rozličné postoje v tvorbe pozvaných umelcov.
Rituálne oscináta bizarnej horizontálnej a stĺpovej gitary industriálneho sochára Viktora Loisa z maďarskej Tatabánye zneli povedľa mingus-waitsovsky splínového telesa Goz OF Kemeur či brechtovsky nástojčivého zoskupenia Danke. K subtílne ambientným splynutiam so zvukmi kvetinovej skulptúry, partchovských cimbalov a mbiry dochádzalo pri vystúpení Michaela De Liau a k úplne inému ponímaniu zvuku mohla poslucháčov priviesť akčná prítomnosť Milana Adamčiaka v miniatúre Červený fidlikant pod strechou, ktorú predniesol na svojej zvukovej skulptúre.
K vrcholným momentom prvých dvoch cyklov SOUND OFF treba priradiť dve predstavenia. Prvým bol koncert Příliš kluzká glissanda hudobného skladateľa Zdenka Plachého, výtvarníka Blahoslava Rozbořila a skupiny Morodochium. Rozbořil je tvorcom množstva rôznych fonolinorytov v tvare LP platní (napr. portréty Johna Cagea, Andyho Warhola či kňaza Maliarika). Tie simultánne alebo osve prehráva na vlastnoručne zostrojenom špeciálnom nástroji – fyzionografe, ktorý pozostáva z množstva starožitných gramofónov sprevodovaných mechanikou starého šijacieho stroja (rýchlosť otáčok platní sa neustále mení v závislosti od rýchlosti kmitania pohybu chodidiel na šliapadle Singeru). Rachot chrapotu týchto LP (linoritových platní) sa stal podkladom pre zvláštne Plachého kompozície (vy)užívajúce koláž zo zvukových zdrojov zoskupenia Morodochium spolu s fyzionografom deformovanými výňatkami z milostnej polynézskej piesne, árie z Predanej nevesty alebo z prejavu neznámej ruskej rečníčky.
Za druhý vrchol možno považovať spôsob, akým sa v šírke záberu SOUND OFF prezentoval postmoderný virtuóz (mystifikácie) huslí Jon Rose z Austrálie. V skladbách ako Euroimpro a TV Shopping nastavil zrkadlo nášmu veku supermarketového (hudobného) konzumu tak nekompromisne a sarkasticky, že by to „bežného“ konzumenta mohlo aj vydesiť.
Oba ročníky SOUND OFF sú zdokumentované v podobe zvukovej CD „kompilácie“, ktorá verne odzrkadľuje ich dramaturgický plán a priebeh. Obsahuje i dve katalogizačné prílohy - nevtieravý booklet s fotodokumentáciou a plagát s obrazovými záznamami diel Martina Zeta, Uli Aignerovej, Jaroslava Drotára a Svetozára Ilavského, ktorých zvuková prezentácia by (za)znamenala „len“ ticho. Oba materiály sprevádzajú štúdie Jozefa Cseresa, ktorý je spolu s Michalom Murinom hlavným iniciátorom a zakladateľom SOUND OFF. O povahe hudby prezentovanej na CD Cseres v booklete CD píše: „Povojnový hudobný diskurz síce nedokázal (chvalabohu) eliminovať stáročnú európsku tradíciu tonálnej hudby (napokon to, až na malé výnimky, nebolo ani jeho programovou ambíciou), jej hegemóniu však rozpustil v postmodernej pluralite riešení, umožňujúcej už nielen pasívnu koexistenciu, ale aj, a to predovšetkým, aktívnu transkultúrnu, transžánrovú i polyštýlovú previazanosť poetikou i založením rozdielnych umeleckých prejavov. Tá napokon zabránila aj ich postupnému ,zdegenerovaniu_ na umelecké prejavy výlučne experimentálneho charakteru, pretože práve z kritérií každodennosti a rýchlo pominuteľnej aktuálnosti urobila punc ich estetickej orginálnosti.“
------------------------------------------------------------
SOUND OFF 1997
------------------------------------------------------------
Tretí ročník SOUND OFF v roku 1997 sa niesol v znamení projektov umeleckej rekontextualizácie „zmrzačených“ klavírov. Veľkorysú expozíciu The Piano Hotel, inštalovanú v šamorínskej synagóge, kurátorsky koncipoval Michal Murin, ktorý sa medzičasom stal členom Svetovej asociácie pre štúdie zruinovaných klavírov – WARPS, poskytla „azyl“ inštaláciám Milana Adamčiaka, Bartolomé Ferradoa, Petra Kalmusa, Rava Kiela, Otisa Lamberta a Rachel Rosenbachovej. WARPS, založená austrálskymi hudobníkmi Rossom Bolleterom, Stephenom Scottom a Danom Wiencekom, kategorizuje „patologické odchýlky“ rôznym spôsobom poškodených klavírov a pianín za účelom ich umeleckého znovuoživenia (rozlišuje klavíry: pasívne, zanedbané, spustnuté, zvetrané, rozpadnuté, zničené, spustošené, rozobrané, rozložené). V pozvánke na výstavu jej kurátori napísali: „Spolok na ochranu a za slobodu klavírov prostredníctvom svojho hotela, či skôr útulku, poskytuje hudobným nástrojom resuscitačné služby ich umeleckou apropriáciou a reinterpetáciou.“
V duchu tohto prístupu sa v rovnakých priestoroch realizoval aj projekt Left Hand of the Universe spomínaného Rossa Bolletera. Synchrónne, v tom istom čase, na troch svetadieloch hralo sedem klaviristov na „invalidných“ klavíroch: 15. 9. 1997 o 20.00 hod v strednej Európe (v Šamoríne) to boli Zdenek Plachý, Michal Murin, a Milan Adamčiak. O 12.00 hod. v Severnej Amerike, v Colloradskej College Dan Wiencek a Stephen Scott a v dátumovom posune 16.9.1997 o 2.00 v západnej Austrálii, v North Fremantle, Nathan Crotty spolu so samotným Rossom Bolleterom.
Vedomie simultánnej hry s niekým, kto sa fyzicky nachádzal kdesi na opačnom „konci“ zemegule, predpokladalo pri značnej miere nepredvídateľnosti (za)znenia (po)užívaných klavírov vysoký stupeň osobnostného zaangažovania sa každého z týchto „ľavorukých“ hráčov - schválne handicapovaní, s pravými rukami schovanými v podviazaných rukávoch - poskytovali rôznym klavírnym krídlam-bezdomovcom svojský hudobný azyl. V navodených umeleckých rekontextualizačných hrách s témou „ľavosti“ im vlastne prinavracali ich „ľavý“, hudobne reinkarnovaný zmysel. Tri časti kompozície Left Hand of the Universe – Piano Archeologico, Widdershins a Synchronomania – boli pôvodne koncipované v presnej sekundáži jednotlivých zmien, magika synchronicity si však vynútila isté posuny.
Konečný tvar projektu nadobudol podobu paralelného znenia všetkých troch koncertov na rovnomennom CD (vydanom samotnou spoločnosťou WARPS v Sydney, 1998). Sú na ňom namixované tak, akoby im vtedy načúvalo „veľké ucho nad Zemou“. O tom, že klavír vo svojej zmrzačenosti neznie práve najveselšie, píše Bolleter v úvode bookletu: „Núti vás improvizovať, lebo ladenie a mechanizmus pod vašimi prstami mizne. Je tiež _ľavou rukou_ v zmysle opustenosti, spustnutosti, zoslabnutia, úpadku, hlbokého smútku, rozpadu a pod. Keď na ňom hráte, vtiahne vás do sveta intuície, úzkostného zostupu do tmy.“
Z temného ticha nahrávky sa vynárajú fascinujúce zvuky desivých úderov do korpusu strún, znepokojivé zázneje ich šuchotu a vŕzgania alebo clustre iných nepopísateľných zhlukov rozpadávajúcich sa klávesníc. To všetko rámcuje koláž pozostávajúca z citátov absurdných príručiek o správnej technike držania rúk pri hraní, textov o diskriminácii slova „ľavý“ v rôznych jazykoch sveta a príbehov o osudoch (z)ruinovaných pián a pianistov (napr. O klavíri Luizy Blahovej recyklovanom Viktorom Loisom či o pozostatku z krídla „ľavej ruky“ slovenskej hudby Milana Adamčiaka, ktorého skladba Pre obe ruky ľavé sa taktiež stala súčasťou Synchronomanie).
------------------------------------------------------------
SOUND OFF 1998
------------------------------------------------------------
Ku ďalšiemu kontaktu s progresívnym dianím v súčasnom (nielen) hudobnom umení na Slovensku došlo v októbri 1998. Vďaka kooperácii SNEH-u a Štúdia erté sa v Nových Zámkoch a okolí udiali paralelne dva festivaly: okrem 4. ročníka SOUND OFF aj 10. ročník TRANSART COMMUNICATION, prehliadky tvorby performa(k)čných umelcov.
SOUND OFF sa tentoraz upriamil na tematiku huslí. Väčšina koncertov a hudobne inštalovaných akcií si dala za cieľ rekontextualizovať ich význam, teda prinavrátiť im zmysel, ktorý sa v dnešnom svete masmediálnych hystérií a hypermarketového konzumu takmer beznádejne vytráca. Nebolo tomu inak ani počas vernisáže úvodnej výstavy, ktorá sa odohrala 15. 10. 1998 v minigalérii Bar-Oko: v príznačnej performance Mariana Pallu s hudobným sprievodom jedného z prvých fluxistov, Američana Bena Pattersona, vo vylepení billboardu Hráme podľa Vašej chuti dvojicou LENGOW & HEyeRMEarS a napokon aj v jemne vypointovanej akcii Jana Steklíka a Nemky Annegret Heinl. Nasledovali akčné prezentácie umelcov TRANSART-u a prvý koncert SOUND OFF mohol začať.
Po snaživom maďarskom experimentálnom duu Kovács/Sörés boli poslucháči v sále vystavení nekompromisným zvukom „virtuálnych“ huslí Kaffe Mathews zo Škótska, ktorá sa svojím „ad hoc“ spôsobom tvorby priraďuje k zaujímavému hudobnému trendu: špeciálna počítačová technológia jej umožňuje v interakcii s atmosférou chvíle a prostredia kompozične vstupovať priamo do reálneho znenia zvukových polí, ktoré pretvára na polyfóniu uchvacujúcich vibrácií.
Ďalšou udalosťou večera sa stalo koncertné vystúpenie Jona Rosea. Vo svojom novom sólovom programe From The Chaotic Violin opäť nadviazal na dedičstvo Johannesa Rosenberga (v jednej zo skladieb pre dva amplifikované sláčiky mu k tomu poslúžila i hlava televíznej kameramanky nastrčenej k pódiu).
Nasledujúceho dňa, 16. októbra 1998, sa Rose spolu s účastníkmi festivalov podieľal na slávnostnej udalosti. V réžii rosenbergovsky všadeprítomného ducha ne/náhody, za prítomnosti širokej umeleckej obce, bol v (inej) obci Violín pri Komárne položený základný kameň nezvyčajnej kultúrnej ustanovizne – Rosenbergovho múzea. Intuitívne komponujúce austrálsko-britské sláčikové kvarteto v zložení Kaffe Mathews, Phil Durrant, Aleksander Kolkowski a Jon Rose hralo poležiačky na koľajniciach miestnej stanice pred prichádzajúcou lokálkou, hojdajúcky sa na štyroch loďkových hojdačkách pre deti a po vrelej odozve u miestnych Violínčanov preludovalo aj na svištiacej húsenkovej dráhe v sprievode kolotočiarskych trhákov (pozri periodikum OS 99/4, s. 77-79, alebo filmový dokument uložený v Rosenbergovom múzeu).
Po návrate do kina Mier v Nových Zámkoch sa odohralo polyakčne koncipované vystúpenie Triptychon Michala Murina v žltom overale, výborného pozaunistu Wernera Puntigama a Jona Rosea. Po nich nasledovala koncertná prezentácia dvoch rakúskych trií Nagl/Skrepek jr./Wizlsperger a Löschel/Skrepek jr./Zrost (v projekte „drastických štýlových zmien“ While You Wait).
Za jesenného súmraku sa vo foyeri spomenutého kina uskutočnilo vystúpenie Paula Panhuysena, šesťdesiatštyriročného holandského environmentálneho skladateľa a tvorcu subtílne poetických situácií, akými sú napríklad hudobné diela založené na komunikácii s kanárikmi. Tento hudobný „konceptualista“ využil vo svojej vizuálno-zvukovej inštalácii Drum factory mikrointervalové interferencie rozochvených plieškov a detských kinetických hračiek kmitajúcich vo vnútri plechových nádob. Panhuysenov „indeterminimalizmus“ bol vo svojej osobitej poetike priam hypnoticky pôsobivý.
Obdobne vyznel akčný koncept Without Wing, Without Tail Japonky Fumiko Takahashi, ako aj pódiová (anti)show britského huslistu známeho pod menom Aleksander Kolkowski, ktorý spolupracoval istý čas s Johnom Cageom, Johnom Tilburym i s punkovou skupinou The Damned. Jeho príspevok k husľovo poňatému SOUND OFF spočíval vo svetovej premiére (!) intermediálne ladeného vystúpenia s názvom Violin Gymnastics. Jeho „husľová gymnastika“ pozostávala z celého radu komicky inscenovaných výstupov inšpirovaných absurditami z príručky motorických cvičení pre huslistov, ktoré Kolkowski s príznačnou brilantnosťou hudobne komentoval.
Posledný deň festivalov sa účastníci presunuli do veľkej prednáškovej sály bez lavíc v istej nemenovanej inštitúcii. Tento priestor, ktorý si zachoval zatuchnutosť atmosféry komunistického schôdzovania, sa stal ideálnym miestom pre predstavenie Sen o houslích Oldřicha Flosmana od „kolektívu“ autorov Zdenka Plachého, Blahoslava Rozbořila, výtvarníka Josefa Daněka a bubeníka Davida Šubíka zo Skleněné louky v Brne. Keďže pán Flosman bol za éry rozvinutého socializmu predsedom Českého zväzu skladateľov, celým intermediálnym predstavením sa vinuli smutno-smiešne alúzie na nedávno zašlý čas v podivuhodných analógiách s abnormalitami dneška. Tvorcovia svoj projekt venovali, tak ako aj A. Kolkowski, Rosenbergovmu múzeu.
Finále vešera patrilo hosťom z Austrálie, skupine The Necks. Chris Abrahams (klavír) Lloyd Swanton (bicie) a Tony Buck (kontrabas) sa prezentovali jedinou (!),minimalistickou, empaticky improvizovanou skladbou, ktorá mala v tradičnej časomiere azda jednu hodinu. The Necks vytvárali z minima zvuku v pulzujúcom plynutí pozvoľna gradujúci tvar akejsi hudobne fascinujúcej špirály počínajúcej i končiacej v úplnom pianissime.
Záverečnou kódou slovenskej časti festivalov sa stala intermediálne „diferenciačná“ prezentácia hudby slovutného amerického skladateľa Philla Niblocka. Presahové zázneje frekvenčnej interferencie dlhých tónov dychových nástrojov (zo zvukového záznamu) zneli v extrémnej intenzite popri premietanom dokumente o živote prostej roľníckej komunite v Afrike.
Ak tu bola reč o závere slovenskej časti festivalov, nedošlo k omylu. V nových Zámkoch sa skutočne odohrala „len“ prvá polovica oboch podujatí. O dva dni neskôr sa obidva festivaly presťahovali do Műcsarnoku v Budapešti.
------------------------------------------------------------
SOUND OFF 1999
------------------------------------------------------------
Témou 5. ročníka SOUND OFF sa stali Beams & Waves čiže lúče a vlny. Na začiatku festivalu, 10. decembra 1999, sa uskutočnil medzinárodný seminár Nové médiá a technológie v súčasnom umení a hudbe, ktorý SNEH ako hlavný organizátor usporiadal na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem príspevkov domácich účastníkov (Cseres, Fujak, Krekovič, Murin) sa prezentovali aj zahraniční autori. Zsolt Sörés z Budapešti v príspevku Fantomatická telesná kultúra diagnostikoval dôsledky kybernetického šialenstva reflexiou drastického filmu Tetsuo: železný človek japonského undergroundového režiséra Shinyau Tsukamoto. Performer, literát a výtvarník Bálint Szombathy z Nového Sadu ilustroval svoj text O posúchu a slnečnici videoukážkami z tvorby emigranta László Kerekesa, ktorá reflektuje tragiku občianskej vojny v Juhoslávii, a americká umelkyňa japonského pôvodu Miya Masaoka zo San Francisca (USA) uviedla výklad svojich rôznych, mimoriadne zaujímavých transmediálnych predstavení - napríklad konceptov pasívneho (vlastného nahého) tela ako textu, atakujúcich rodové, rasové, etnické, sociokultúrne a mocenské mantinely.
Nasledujúci večer sa v žičlivej atmosfére Starého divadla v Nitre odohrávali intermediálne udalosti, v ktorých účinkovali aj niektorí aktéri seminára. Po úvodnom uvedení francúzskeho experimentálneho filmu HB (Hôpital Brut) režiséra Pakito Bolinoa prišlo na rad katarzné performance Bálinta Szombathyho signované názvom Popolníky (Odviate vetrom – memento pre bývalú Juhosláviu). Za ním nasledoval Mlynček na mäso, prezentácia novozámockého performera J. R. Juhásza, v ktorej sa, ako uvázal bulletin, premenila „pohybová kultúra a subjektívne hodnoty hudobnej a vizuálnej kultúary na elektronickú fašírku“.
Vrcholom prvej polovice piateho cyklu SOUND OFF sa stalo intermediálne predstavenie Laser Koto spomínanej Miyi Masaoky, virtuóznej hráčky na staroveké japonské koto. Jej vystúpenie mali možnosť zhliadnuť na druhý deň aj návštevníci klubu Klikk v Nových Zámkoch, kde festival s takmer identickým programom zavŕšil svoju prvú polovicu.
O mesiac neskôr sa druhá polovica Lúčov & vlnení nasmerovala v tých istých klubových priestoroch na masmédium našich praotcov - rádio. Akcia sa nie náhodou konala 16. januára 2000, v predvečer osláv Art_s Birthday – narodenín umenia, ktoré si celý svet pripomína na podnet francúzskeho fluxového umelca Roberta Fillioua od roku 1963 (podľa neho 17. januára pred, v tom čase, 1 000 037 rokmi došlo k prvému fluxovému aktu, keď ktosi neznámy hodil do vedra s vodou suchú špongiu). (F)luxus oslavy prerušil audiovizuálny a textový Rosart Mix brikolérskeho DJ-a HEyeRMEarSa, po ktorom uviedol spolu LENGOWom krátku parafrázu umeleckej utópie Francoisa Dallegreta We Think the Body Electric. Tento tandem hodinu pred polnocou realizoval aj ťažiskovú akciu večera - LENGOW & HEyeRMEarS Meet the Radio Artists (LENGOW & HEyeRMEarS stretávajú rádio umelcov). Za prítomnosti niekoľkých nadšencov boli obaja aktéri v priamom internetovom spojení s Kunstradiom ORF Viedeň, Rádiom Free B92 Belehrad a Tilos Rádiom Budapešť, odkiaľ prijímali umelecké programy Real Audio Andrey Sodomka, „subtolerantné“ Solid Sounds Gordana Paunoviča a zvukové kreácie Pála Tótha. LENGOW & HEyeRMEarS sa oddávali „sónofilnej“ manipulácii s týmito zdrojmi čiže recyklačnému mixovaniu, ktoré vysielalo internetom spätne na frekvenčnú dĺžku uvedených staníc. Svoju bizarnú koláž navyše „kontaminovali“ výrokmi svetových celebrít spätých s Radio art-om, z ktorých vyberám:

Televízia redukuje priestor v izbe, rádio ho rozširuje,
pretože začneš akoby cestovať a vytváraš si svety a obrazy,
ktoré vysielanie zvuku otvára
(Jon Rose)

Rádio má schopnosť preniesť globálnu kultúru do performace.
(Keith Rowe)

Dajte mi dve platne a stvorím vám vesmír.
(DJ Spooky)

Nemôžem pomenovať dielo, ktoré je vedome umiestnené
v intermédiu medzi maľovaním a topánkami.
(Dick Higgins)

Hlavný organizátor festivalu SNEH tak ako po minulé roky, aj z piateho ročníka publikoval dokument v podobe CD záznamu Sound Off 1999/2000: Beams & Waves (2000), ktorý verne sprostredkúva „lúče a vlnenia“, k akým na Slovensku až tak často nedochádza.
------------------------------------------------------------
SOUND OFF 2000
------------------------------------------------------------
Šieste pokračovanie festivalu SOUND OFF sa odohralo v decembri roku 2000 v Nitre. Tentoraz sa preveroval Pupanimart čiže vždy a všade aktuálna tematika bábkového umenia. Organizátori situovali umelecké projekty bábkového SOUND OFF zámerne do miestneho Starého divadla (SDN). Pôvodný názov SDN bol totiž donedávna Bábkové divadlo (dodnes tvorí hlavnú náplň SDN) a keďže k dispozícii bola nielen sála divadla, ale i časť jeho depozitára, nič nebránilo protagonistom Pupanimart-u animovať na samom konci 20. storočia svoje bábkové zámery a predsavzatia.
V úvode, večer 14. decembra 2000, sa udiala krátka, autorsky fyzická (P. Macsovszky, J. Fujak) a bábková (P. Varso) prezentácia CD-hybridu Trojkolo: beh fiktivity. (Jednou zo zaujímavostí tohto audio-textovo-konceptuálneho opusu je zverejnenie recenzie a interpretácie diela ešte pred jeho samotnou finalizáciou. Týmto zrkadlovým poradím sa zrelativizovala úloha kriticko-reflexívnych textov v umení, nárokujúcich si rozhodovať o jeho hodnote /pozri Romboid 7/2000, s. 88 a zborník ÚLUK FF UKF Tvaroslovná interpretácia umeleckého textu, 2000, s. 63/.)
Po prestávke sa uskutočnila premiéra transmediálnej koncertantnej štúdie Animácia Ticha (v hudbe) figurín a bábok. Pojednávala o bábkovom rozmere rozličných hudobných situácií a malo podobu čierneho divadla. Hráči tEóRie OtraSu (CZ/SK), odetí v čiernych saténových kostýmoch boli takmer neviditeľní. Osvetlené zostali len drevené bábky, hudobné nástroje a premietacie plátno. V úvode zazneli skladby 4_33__ Johna Cagea a Sculpture musicale Marcela Duchampa – obe v reinterpretácii drevených bábok. Ďalšie kompozície ako Čierna plenta, Woody Alien & Palla vychádzali z možností, ktoré poskytuje fúzia nakomponovaných partov a kolektívnej improvizácie.
V dnešných časoch býva zvykom pokračovať po koncerte dídžejskou tanečnou párty. Tento bábkový hudobný trendov súčasnosti našiel logicky svoj odraz aj v dramaturgii Pupanimart-u, konkrétne v nasadení dvojice DJ Shuba & DJ Rozboř (CZ) z brnianskej Skleněnej louky a ich stroboskopovej, (anti)koncepčnej house-party Techno s lidskou tváří. Spôsob, akým sa obaja DJ-i zmocnili štýlovej transmutácie hudobného primitivizmu a premenili ho na odľahčený dialóg ohlušujúcich rytmických slučiek pozaunových detonácií, banálneho syntetizátora (DJ Shuba) a prehistorickej sústavy gramofónov (DJ Rozboř), podal pádny dôkaz o ich schopnosti zmysluplne recyklovať akýkoľvek druh hudobno-bábkových fosílií.
Finále festivalu SOUND OFF 2000 – Pupanimart patrilo projektu LENGOW & HEyeRMEarS meet Theatro Carnevalo (SK): Metamorfózy. V piatok 15. 12. 2000 sa témou kríženia poetiky konceptuálneho tandemu L & H s bábkoherectvom bratov Hamarovcov a folklórnym muzicírovaním Milana Ruska stali mýty brazílskych Indiánov o premene ľudí na prasce. Táto bábkovo-filozoficko-hudobná interpretácia s avizovaným podtitulom Sonátu o tvaroch zmenených do nových tiel nás pudí spievať nadšený duch spočívala v „promiskuitnom“ užívaní rôznych intertextuálnych odkazov (písaných HEyeRMEarS-om cez počítač na projekčné plátno), performerských sebacitácií (LENGOW) a ilustrácií deja na bábkach a marionetkách (Theatro Carnevalo). Hudobné prostredie „svinských“ Metamorfóz tvorila hudba amerického minimalistu, „ghost composera“ Phila Niblocka znejúca z CD, Ruskova rustikálna hra na gajdy či píšťalky, ale aj marionetová pieseň Otokara Chudobu z Rakúska, nestora umenia bábok, ktorú si mohli diváci vychutnať „len“ z minivideokamery v Hamarových rukách. Viac než hodinové premieňanie ľudského na svinské vyústilo do kanibalistického pojedania bravčového mäsa. Kdekto si rád zahryzol, ponúkanou zabíjačkou nepohrdlo totiž ani obecenstvo...
------------------------------------------------------------
SOUND OFF 2002
------------------------------------------------------------
S ohľadom na podmienky, ktoré sú na Slovensku pre aktuálnu progresívnu hudobnú kultúru krajne nežičlivé, avizovali organizátori Sound Off 2002 už vopred, že siedmy ročník bude posledným. Poetika pominuteľného bola nastolená napokon aj zvolenou tematikou – stal sa ňou totiž písací stroj: meta-nástroj fixácie pamäti, vytiahnutý z technologického depozitára minulého storočia na svetlo jeho (vše)možných, postmoderne aktualizačných umeleckých reinterpretácií. Autori koncepcie Jozef Cseres, Zsolt Kovács (H) a Zsolt Sőrés (H) otestovali svoj projekt Typewriting Aloud, Typoxxs Allowed (Strojopis nahlas, preklepy dovolené) po prvýkrát v komornej verzii pred dvoma rokmi na Festivale preklepov v Budapešti (pozri článok Prehovoríme teda o preklepe J. Cseresa a Z. Sőrésa v mesačníku OS, 2001. č. 3, s. 59-60). Tentoraz sa ho rozhodli veľkoryso rozšíriť o iniciatívy rôznych, viac než štyridsiatich(!) intermediálnych tvorcov. Len ich samotný (nižšie uvedený) výpočet bol zárukou, že audio/vizuálno/korporeálne zvýznamňovanie a hereticky trasnverzálne zmocňovanie sa ponúkanej témy prinesie očakávané výsledky.
Výstava + minifestival posledného Sound Off sa uskutočnili vďaka Kassákovmu centru intermediálnej kreativity (k2ic) 28. novembra 2002 v Nových Zámkoch príznačne v suteréne (navyše v tom čase ešte nedostavanej) miestnej Galérie umenia. Popis všetkých exponátov a inštalácií by stačil aj na stostranový traktát, preto spomeniem aspoň zlomky z toho, čo mi utkvelo v pamäti: motorová píla pioniera fluxus-u Bena Pattersona (USA/D) „ozubená” písmenkovými ramienkami z písacieho stroja; fotodokument akcie Juliana Blaina (F), sejúceho písmená pred žacím písacím strojom-kombajnom; implicitná pocta brnianskeho básnika a estetika Jiřího Valocha (CZ) Johnovi Cageovi vo forme inštalácie drobných písmen slova s i l e n c e zoradených pod sebou v osobitných rámikoch; faksimile strojopisného listu Yehudi Menuhina (z archívu tajnej služby Stasi bývalej NDR) písaného nemenej slovutnému Dr. Johannesovi Rosenbegovi (AUS) v reakcii na jeho knihu Yehudi Menuhin slúži kapitalizmu; konceptuálna rekonštrukcia jedného z bizarných hudobných nástrojov Harryho Partcha spomínaným triom Cseres-Kovács-Sőrés (s fľašami whisky namiesto bambusových rezonančných trubíc); rekontextová inštalácia Endre Szkárosiho (H) Type Writing – Write Typing, v ktorej z valcov rôznych písacích strojov stúpala až po strop upevnená úzka pokladničná páska, krepový papier, alobal a igelit; vystavené texty Arnolda Dreyblatta (USA/D), Pála Nagya (F) či Tibora Pappa (F/H), atď.
Vernisáž sa niesla v znamení (škoda, že) nekomentovaných vystúpení a performancií niektorých autorov, opierajúcich sa jednak o sónické kvality mechanizmu písacieho stroja, ale najmä o jeho konotačne výrazový, esteticky transgresívny potenciál. Dvojica Lengow & Heyermears (SK) v akcii Typewriture sediac oproti sebe písala na dvoch ozvučených strojoch povedľa vystavených, zväčšených nákresoch vynálezu vreckového písacieho stroja medzivojnového letca Vojtecha Ihriského. Na jeden spoločný kotúč papiera natiahnutý medzi nimi spisoval Lengow súvislosti späté s týmto patentom, Heyermears z druhej strany zas opisoval fragmenty z Derridovej Gramatológie, pokým sa obidva texty neprekryli. Ako spomenul Z. Sőrés, išlo o „kreatívne gesto spomínania na štruktúru stopy” a manifestáciu „malicherného a vtipného prírodopisu dekonštrukcie”. Michael Delia (USA) amplifikoval cez ring-modulátor v laptope svoj (v malom písacom stroji zapísaný) príbeh A Tale of Two p_s. and W. Maďarské duo S.K.Y. sa vzápätí vo svojom kuse snažilo vyťažiť v duchu musique actuelle Andrewa Jonesa maximum z elektricko-kinetickej manipulácie s dvoma písacími strojmi a aplikovaného príslušenstva, kým Pál Tóth alias én (H) sa prezentoval dvoma krátkometrážnymi filmami a digitálne generovaným I. Op. 20915. József R. Juhász (SK) vytvoril hybrid počítača sprevodovaného s klávesnicou starého písacieho stroja, aby ho mohol aplikovať vo svojej performance Digital Copy, následne tEóRia OtraSu (SK/CZ) interpretovala skladbu Hy-ph-ol-op-ho-ny spolu s nájdenou, secesnou reklamou na prvé písacie stroje v Prahe. Záver patril novovzniknutej intermediálnej konfigurácii The Lazy Anarchists (USA/H/D/SK) a jej akcii Manifesto 2002. Za zvukov hudby prastarých grotesiek v dj-skej réžii Bena Pattersona ďalší dvaja členovia vylepovali na steny galérie samolepiace heslá:
Na počiatku nebol Fluxus!
Zničte svoje miestne McDonaldy!
Ignorujte všetky mobilné telefóny a podobné pseudokomunikačné prostriedky odcudzenia!
Život je alebo „too much shit” alebo „too much to eat”.
Filozoficky vzaté, aké významy možno z vyššie uvedeného vyvodiť?
Umenie je vyhadzovanie peňazí von oknom.
...zatiaľ čo na plátne sa premietal statický proces ich materiálneho vzniku na laminovacej mašine pod dohľadom Heyermearsa. Lepšiu kódu posledného Sound Off 2002 by nevymysleli ani Joseph Beuys a Roland Barthes s Fidelom Castrom dohromady.
Rozoberať spätne príčiny, v dôsledku ktorých zanikol takýto, svojím spôsobom na Slovensku ojedinelý medzinárodný projekt súčasnej kultúry, to už bude úloha kunsthistorikov, ktorí v kontexte progresívnych tendencií svetového umenia časom, myslím, docenia jeho nezanedbateľný význam. Nateraz len môžem (a myslím, že nielen) za seba povedať, že byť priamym svedkom alebo aktérom ktoréhokoľvek ročníka Sound Off znamenalo prejsť osobitými estetickými skúsenosťami, po ktorých nezostávame takí istí ako pred nimi.
------------------------------------------------------------
SOUND OFF
------------------------------------------------------------
publikované dokumenty SOUND OFF:

SOUND OFF 1995 – 1996
(SNEH, Bratislava, 1997)
katalóg: Milan Adamčiak (SK), Uli Aigner (D), Michael Delia (USA), Jaroslav Drotár (SK), Svetozár Ilavský (SK), Jon Rose (AUS), Blahoslav Rozbořil (CZ), Viktor Lois (H), Martin Zet (CZ)
audio CD: Milan Adamčiak (SK), Danke (A), Michael Delia (USA), Goz Of Kemeur (F/I), Lois Tundravoice (H), Marek Piaček (SK), Zdenek Plachý & Blahoslav Rozbořil & Morodochium (CZ), Jon Rose (AUS) & Otomo Yoshihide (JAP), The Exiles (AUS)
http://www.radioart.sk/proj/soundoff95/index.html
http://www.radioart.sk/proj/soundoff96/index.html
http://www.k2ic.sk/sneh

SOUND OFF 1997: The Piano Hotel
(SNEH, Bratislava, 1999)
CD-ROM katalóg: Milan Adamčiak (SK), Bartolomé Ferrando (E), Peter Kalmus (SK), Rav Kiel (SK), Otis Laubert (SK), Viktor Lois (H), Rachel Rosenbach (USA), František Skála (CZ)
audio CD: Milan Adamčiak (SK), Ross Bolleter (AUS), Nathan Crotty (AUS), Michal Murin (SK), Zdenek Plachý (CZ), Stefan Scott (USA), Dan Wiencek (USA)
Identický zvukový záznam vydal Ross Bolleter aj v Austrálii pod názvom The Left Hand Of the Universe (WARPS, Sydney, 1998)
http://www.warpsmusic.com
http://www.radioart.sk/proj/soundoff97/index.html

SOUND OFF 1998: Husle/Hegedű/Violin
výstava (programový bulletin festivalu, SNEH, Bratislava, 1998): Milan Adamčiak (SK), Miloš Boďa/Juraj Ďuriš (SK), Michael Delia (USA), Stanislav Filip (CZ), Julo Fujak (SK), Sándor Győrffy (H), Annegret Heinl (D), Peter Kalmus (SK), Juraj Kassa (SK), Sándor Krizbai (H), LENGOW & HEyeRMEarS (SK), Juraj Meliš (SK), David Miller (CAN), Michal Murin (SK), Marian Palla (CZ), Ben Patterson (USA/D), Jon Rose (AUS), Rachel Rosenbach (USA), Milan Rusko (SK), Jan Steklík (CZ)
vystúpenia a akcie (poväčšine zaznamenané v televíznom reportážnom filme, odvysielanom zatiaľ, bohužiaľ, len v maďarskej TV): Barvich-Rada Zenekar (H/ROM), Phil Durrant (UK), Aleksander Kolkowski (UK), Kaffe Matthews (UK), Max Nagl (A), Phil Niblock (USA), Paul Panhuysen (NL),
Zdenek Plachý & Blahoslav Rozbořil & David Šubík (CZ), Werner Puntigam (A), Jon Rose (AUS), S.K.Y. (H), Andrej Smirnov (RUS), The Necks (AUS), While You Wait (A), Vincenz Wilsperger (A)
http://www.k2ic.sk/sneh
http://www.k2ic.sk/rosenberg/mapa.html

SOUND OFF 1999/2000: Beams & Waves
(vydal SNEH, Bratislava, 2000)
audio CD: Alien Productions (A), József R. Juhász (SK), LENGOW & HEyeRMEarS (SK), Bernard Loibner (A), Miya Masaoka (USA), Gordan Paunovic (SR), Pál Tóth (H)
http://www.k2ic.sk/ Hermes/hermes.html

SOUND OFF 2000: Pupanimart
vystúpenia a akcie (fragmentárne ukážky sú súčasťou CD kompilácie Hermovo ucho (na prelome milénií) v Nitre, Animartis, Nitra, 2002): LENGOW & HEyeRMEarS + Theatro Carnevalo (SK), Blahoslav Rozbořil & David Šubík (CZ), tEóRia OtraSu (SK/CZ), Trojkolo:beh fiktivity (SK)

SOUND OFF 2002: Typewriting Aloud, Typoxxs Allowed
(vydal HEyeRMEarS DISCORBIE, Nové Zámky, 2002)
katalóg: Milan Adamčiak (SK), Adnan Balcinovic (A), Oliver Bakoš (SK), Julien Blaine (F), Jens Brand (D), Jozef Cseres (SK), Michael Delia (USA), Arnold Dreyblatt (USA/D), Stano Filko (SK), Gal (A), Sándor Győrffy (H), Annegret Heinl (D), József R. Juhász (SK), hans w. koch (D), Eva-Maria Kollischan (D), Zsolt Koroknai (H), Brandon LaBelle (USA), LENGOW & HEyeRMEarS (SK), Viktor Lois (H), Al Margolis (USA), Gen Ken Montgomery (USA), Michal Murin (SK), Pál Nagy (F), Morgan O‘Hara (USA), Eduard Ovčáček (CZ), Paul Panhuysen (NL), Tibor Papp (F), Ben Patterson (USA/D), Hunor Pető (H), Dr. Johannes Rosenberg (AUS), Blahoslav Rozbořil (CZ), László L. Simon (H), S.K.Y. (H), Jan Steklík (CZ), Carl Stone (USA), Endre Szkárosi (H), David Šubík (CZ), Marina Thies (D), Dezider Tóth (SK), Pál Tóth (H), Jiří Valoch (CZ), Martin Zet (CZ)
audio CD: Adnan Balcinovic (A), Jozef Cseres (SK), Michael Delia (USA), én (H), gal (A), Brandon LaBelle (USA), Al Margolis (USA), Gen Ken Montgomery (USA), Paul Panhuysen (NL), S.K.Y. (H), Carl Stone (USA), Peter Strickland (UK), tEóRia OtraSu (SK/CZ), The Lazy Anarchists (USA/H/SK)
http://www.k2ic.sk