Islam

Rozšírenie islamu vo svete (2010)

Modliaci sa muslimovia

Islam alebo (nespisovne, ale často islám, iné (zriedkavé) názvy: moslimstvo, mohamedánstvo, musulmanstvo, mohamedanizmus; arab. الإسلام – al-islám  – odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznávač islamu sa volá moslim.

Náboženstvo bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha. K moslimskému náboženstvu sa v súčasnosti hlási viac ako jedna miliarda ľudí. Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.

Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Alah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity.

Slovo islam

Slovo "islám" je odvodené z arabského slovného koreňa „slm“, ktorý znamená ucelený, neporušený.

Základy viery

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

Boh

Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh – po arabsky Alláh (arab. ﷲ‎), Stvoriteľ, Vládca aj Sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلام – pokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk – pravej viery i dobrých skutkov. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنة džanna – záhrada) alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na Božej ceste (arab. سبيل ﷲ sabíl Alláh), idú do raja priamo. Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma (arab. Ibráhím), cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.

Päť pilierov islamu

1. Šaháda (شهادة): vyznanie viery
2. Salá (صلاة): modlitba
3. Sawm (صوم): pôst počas mesiaca Ramadán
4. Zaká (زكاة): almužna
5. Hadždž (حجّ): púť do Mekky

Šaháda

Šaháda znie „Svedčím, že niet boha okrem Boha a svedčím, že Mohamed je posol Boží“ (أشهد أن] لا إله إلاَّ الله وأشهد أن محمد رسول الله [ašhadu an] lá iláha illá-lláhu wa [ašhadu anna] muhammadan rasúlu-lláh). Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali jediného Boha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Vyznaním viery sa človek stáva muslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to, akoby sa znovu narodil.

Salá

V islame existujú dva druhy modlitieb – povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne – pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).

Sawm

Počas denných hodín je nutné zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára, teda 29 až 30 dní ročne. Sawm má naučiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.

Zaká

Zaká, čo znamená očistenie, možno chápať v dvoch rovinách:

• Zaká v užšom zmysle predstavuje povinnú dávku, ktorá sa ročne odvádza islamskému štátu a je ďalej použitá predovšetkým na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Ide o akýsi systém sociálnej pomoci. Odvod zaká je nielen dobročinnosť, ale aj povinnosť priamo spätá s islamským náboženstvom.
• Zaká v širšom zmysle zahŕňa ako povinné dávky, ktoré predstavujú stály príjem do štátneho rozpočtu, tak aj milodary, ktoré sú dobrovoľné a s ktorými islamský štát nemôže rátať. Islam síce nabáda moslimov k milodarom, štát si ich však vynútiť nemôže.

V islamskom štáte, v ktorom funguje systém vyberania zaká, moslim odovzdáva približne 2,5 % zo svojho majetku. Zaká sa vyberá len z nadbytočného peňažného majetku a až potom, keď tento majetok dosiahne určitú spodnú hranicu, napr. 72 g zlata, 504 g striebra, kubický meter úrody apod. Väčšinou sa vyberá iba z majetku, ktorý stojí, neaktivizuje sa a plní len funkciu úspor, pričom musí uplynúť aspoň jeden kalendárny rok odo dňa, kedy vlastník takýto majetok nadobudol. Táto dávka je povinná iba pre moslimov, ktorí nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinná pre tých majetnejších, solventnejších. Na druhej strane, 2,5 % nie je fixná čiastka, ale skôr minimálna hranica. Pre niektoré položky je daná vyššia sadzba, pričom sa vychádza zo zásady „čím je ľudská námaha vynaložená na dosiahnutie majetku menšia, tým je sadzba vyššia“. Napr. zo sadív a plodov – z úrody – sa odvádza 10 % (resp. 5 %, ak je úroda napájaná umelo prostredníctvom zavlažovacích zariadení) a z nájdených pokladov až 20 % hodnoty, čo je najvyššia možná čiastka.

V Koráne možno nájsť niekoľko desiatok veršov, v ktorých je zaká spomenutá. Vo verši 9:60 sa píše, že dávať milodary je povinnosť uložená Bohom. V tomto verši je presne uvedené, na aké účely sa má zaká vyberať:

• pre ľudí žijúcich pod hranicou chudoby;
• pre biednych ľudí, ktorí nedokážu uspokojiť svoje životné potreby;
• pre správcov, ktorí majú na starosti výber a správne rozdelenie samotnej dávky zaká;
• pre nemoslimov, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami;
• na oslobodenie otrokov z otroctva;
• pre zadĺžených, ktorí nedokážu splatiť svoje dlhy;
• pre tých, čo sú na ceste Božej, pre spokojnosť Božiu (fí-sabíli-lláhi);
• pre cestujúcich, ktorí sa ocitli v núdzi.

Koránové predpisy sa v neskorších časoch nedodržiavali. Zaká sa spolu s inými daňovými príjmami dostala do štátnej pokladnice a ľubovoľne sa s ňou zaobchádzalo.

Hadždž

Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadždž je spojená s množstvom rituálov, medzi najznámejšie patria obiehanie okolo svätyne Kába alebo kameňovanie Satana. Od povinnosti vykonať púť sú oslobodení tí moslimovia, ktorí na to nemajú dostatok financií alebo sú zdravotne nespôsobilí.

Korán

Posvätnou knihou islamu je Korán (arab. القرآن‎ – al-Kur’án). Skladá sa zo 114 kapitol zvaných „súra“, ktoré pozostávajú z jednotlivých veršov zvaných „ája“. Korán obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania.

Proroci

Islam uznáva a ctí všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibráhím), Mojžiša (Músá), Noeho (Núh), ako aj Ježiša (Ísá). Moslimovia síce neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, ale uznávajú ho ako jedného z Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú v Koráne, po niektorých sú aj pomenované celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, patrí medzi nich napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý sa označuje aj ako „Pečať prorokov“ (arab. خَاتَم ٱلنَّبِيِّين‎ Chátam an-nabijjín).

Sunna a šía

V islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú sunniti (sunna) a šiíti (šía). Rozdiely medzi nimi sa dajú prirovnať k rozdielom medzi katolíkmi a protestantmi alebo pravoslávnymi v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom. Väčšinu moslimskej populácie – najmenej tri štvrtiny – tvoria sunniti.

Islamskí duchovní

Islamský duchovný sa nazýva imám. Okrem neho existuje aj funkcia muezína, ktorého úlohou je zvolávať ľudí k piatim povinným modlitbám.

Islam na Morave a Slovensku

Pozri aj: Islam na Slovensku

Na moravskej území vpadli Turci prvýkrát v roku 1599 v priebehu tzv. dlhej tureckej vojny. Roku 1663 podnikli Tatári z Krymského chanátu, od 15. storočia vazali osmanského sultána, spoločne s Turkami počas Osmansko-habsburskej vojny niekoľko vpádov na Moravu po tom čo padla strategická pevnosť Nové Zámky na južnom slovensku.Vtedy bolo odvlečených do otroctva na 12 000 obyvateľov Moravy."Čoskoro sa začalo ohavné neslýchané prznenie a znásilňovanie žien a panien," napísal očitý svedok evanjelický farár Štefan Pilárik o ženách, ktoré odvliekli Tatári.

Kritika

Pozri aj: Kritika islamu

Ženy s nikábom v Londýne

Moslimska demonštrácia v Sydney, "Pripravte o hlavu každého, kto uráža proroka"

Medzi objektmi kritiky patrí napríklad morálna stránka proroka Mohameda, a to ako v jeho verejnom, ako aj osobnom živote. Otázky týkajúce sa pravosti a morálky Koránu, islamskej svätej knihy, sú kritikmi tiež diskutované. Iné kritiky sa zameriavajú na otázku ľudských práv v dnešných islamských štátoch a postavenie žien v islamskom práve a praxi.

V nadväznosti na nedávny multi-kulti trend bol kritizovaný vplyv islamu na schopnosť, resp. neschopnosť moslimských prisťahovalcov na Západ, sa asimilovať.

Táto časť článku je zatiaľ príliš krátka (tzv. „výhonok“). Text môžeš dopísať alebo zmeniť, ak klikneš vpravo na „úprava“.

Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
• islamweb Stránka islamskej nadácie na Slovensku
• islamskecentrum.sk
• Islam Blog (po anglicky)