Azerbajdžan
Azerbajdžanská republika | |||||
|
|||||
Národné motto: Odlar Yurdu (Zem večného ohňa) |
|||||
Štátna hymna: Azərbaycan Respublikasının Dövlət Himni |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Azərbaycan Respublikası | ||||
• krátky | - | ||||
Hlavné mesto | Baku 40°22′ s.š. 49°53′ v.d. |
||||
Najväčšie mesto | Baku | ||||
Úradné jazyky | azerbajdžančina
|
||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády |
republikas jednokomorovým parlamentom Ilham Alijev Artur Rasizade |
||||
Vznik | 30. august 1991 | ||||
Susedia | Arménsko, Irán, Turecko, Gruzínsko, Rusko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
86 600 km² (111.) 500 km² (0,57 %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (2011) • sčítanie (1999) • hustota (2011) |
9 164 600[1] (89.) 7 961 619 103/km² (101.) |
||||
Mena | azerbajdžanský manat (= 100 Gopik) (AZN) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+4) (UTC+5) |
||||
Medzinárodná poznávacia značka | AZ | ||||
Internetová doména | .az | ||||
Smerové telefónne číslo | +994 |
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železné rudy a alunity (zdroje hliníka).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Exponované územie Azerbajdžanu ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálu bohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryžu, ovocie, čaj a tabak.Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá na cene ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 50%).
Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]
Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ The International Population Day, The demographic situation in Azerbaijan. Azstat: (2011). prístup: 2011-07-11.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o azerbajdžanské príslovia
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azerbajdžan
|
|
|
|