Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa štátov. ktoré boli v prieskume inštitúcie Freedom House [1] z roku 2006 označené za volené demokracie.

Toto je zoznam štátov rozdelených podľa politického zriadenia.

Prezidentská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.

Plný prezidentský systém[upraviť | upraviť zdroj]

V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.

Semi-prezidentský systém[upraviť | upraviť zdroj]

V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.

Parlamentná republika[upraviť | upraviť zdroj]

Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu (vlády). Pričom vláda ako kolektívny orgán na čele s premiérom je zodpovedný parlamentu(NRSR)ako jedinému a najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Vláda pre výkon svojej funkcie potrebuje dôveru parlamentu o ktorú sa uchádza spolu s predložením programového vyhlásenia NRSR najneskôr 30 dní od vymenovania. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezent. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.

Konštitučné monarchie[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy.

Zväzové kráľovstvá (Commonwealth realms)[upraviť | upraviť zdroj]

Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha Spojeného kráľovstva, no výkonná moc je v rukách národných vlád a jej predsedu.

Semi-konštitučné monarchie[upraviť | upraviť zdroj]

Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia.

Absolútne monarchie[upraviť | upraviť zdroj]

Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc.

Teokracie[upraviť | upraviť zdroj]

Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie.

Štáty s jednou vládnucou stranou alebo bez politických strán[upraviť | upraviť zdroj]

Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane.

Štáty s vládou vojenskej junty[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politickí predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie.

Štáty v súčasnosti pod vojenskou nadvládou[upraviť | upraviť zdroj]

Transitional[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný.

Systémy s lokálnym riadením[upraviť | upraviť zdroj]

Federácie[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami.

Prenesená právomoc[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu.

Regionálne usporiadané jednoty[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sloboda vo svete
  2. (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)
  3. V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí.
  4. (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska)
  5. Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.
  6. federácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident.
  7. Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu.
  8. 3. augusta 2005 armáda zorganizovala puč a vyhlásila dočasnú dvojročnú diktotúru.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]