Trinidad a Tobago

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Republika Trinidadu a Tobaga
Vlajka Trinidadu a Tobaga Znak Trinidadu a Tobaga
Vlajka Znak
Národné motto:
Together we aspire, together we achieve
(Spolu sa snažíme, spolu uspejeme)
Štátna hymna:
Forged From The Love of Liberty
(Vytvorení z lásky k slobode)
Trinidad and Tobago (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Trinidad and Tobago
 • krátky Trinidad and Tobago
Hlavné mesto Port of Spain
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Port of Spain
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
republika
George Maxwell Richards
Patrick Manning
Vznik 31. august 1962
Susedia -
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
5128 km² (163.)  
- km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov
 • odhad ([[]])
 • hustota ()
 
1 300 000 (151.)

215/km²
Mena trinidadsko-tobažský dolár (= 100 centov) ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC-4)
(UTC)
Medzinárodný kód TTO/TT
Medzinárodná poznávacia značka TT
Internetová doména .tt
Smerové telefónne číslo +1 868
Gramotnosť: 96 % (1992)

Trinidad a Tobago, dlhý tvar Republika Trinidadu a Tobaga, je štát v Karibskom mori.

Obyvateľstvo: 1,3 milióna / 253 obyv. na km² / 72 %

Rozloha: 5 130 km²

Jazyky: angličtina, kreolská angličtina, hindčina, francúzština, španielčina

Náboženstvá: kresťania 58 %, hinduisti 30 %, moslimovia 8 %, iní 4 %

Etnické zloženie: černosi 43 %, Ázijci 40 %, miešanci 19 %, belosi a Číňania 1 %

Energetický príjem: 2 585 kcal

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy Trinidad a Tobago objavil v roku 1498 na svojej tretej americkej ceste Krištof Kolumbus. V roku 1532 si ich privlastnilo Španielsko. V roku 1763 pripadlo Tobago Británii a v roku 1797 si Briti podmanili aj Trinidad.

Ostrovy sa začali hospodársky vzmáhať za vlády Veľkej Británie. Rozvinula sa predovšetkým výroba cukru. V roku 1866 bola objavená ropa (dnes hlavné priemyselné odvetvie). Po zrušení otroctva v roku 1834 dovážali na ostrovy námezdné sily, predovšetkým Indov (dnes tvoria 40% obyvateľstva).

V roku 1888 boli Trinidad a Tobago zlúčené do jednej korunnej kolónie, v roku 1941 si na Trinidade USA prenajali na 99 rokov letecké a námorné základne. V roku 1958 sa spojila väčšina západoindických kolónií Veľkej Británie - medzi nimi aj Trinidad a Tobago, Barbados, Jamajka, Náveterné a Záveterné ostrovy - do Západoindickej konfederácie. Po jej rozpade sa Trinidad a Tobago stali nezávislou monarchiou v rámci Britského spoločenstva. Prvým ministerským predsedom sa stal Eric E. Williams.

Na juhu Trinidadu sa za pomoci britských, holandských a amerických ropných firiem vybudovali rafinérie, ktoré spracovávali predovšetkým ropu z Venezuely. Obchod zo západnou Európou sa v roku 1963 rozšíril. V roku 1967 vstúpil Trinidad a Tobago do Organizácie amerických štátov.

V roku 1970 skončilo neúspešné povstanie tzv. čiernych panterov, ku ktorým sa pridala aj časť národnej gardy. Vo voľbách v roku 1971 zvíťazila strana People´s National Movement (PNM) v čele s ministerským predsedom Williamsom. V roku 1976 sa Trinidad a Tobago stali republikou v rámci Britského spoločenstva. Prezidentom bol zvolený Ellis E. I. Clarke, ministerským predsedom a ministrom zahraničia sa stal Eric E. Williams.

Tobago získalo v roku 1978 vnútornú samosprávu. Po smrti populárneho Williamsa v roku 1981 prevzal vládu George Chambers, potvrdený i voľbami z roku 1981. Vzťahy k Jamajke a Barbadosu, ktoré boli už od začiatku karibskej hospodárskej vojny na jar 1983 aj tak napäté, sa výrazne zhoršili po americkej invázii na Grenadu, ktorú Trinidad a Tobago ostro odsúdili.

V júni 1990 sa skupina moslimov pokúsila o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo 30 ľudí. Pokus bol potlačený. V decembri 1991 sa konali parlamentné voľby. Zvíťazila opäť vládnuca strana Ľudové národné hnutie (PNM).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]