Lotyšsko

Lotyšská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Tēvzemei un Brīvībai (Za domovinu a slobodu)
Štátna hymna: Dievs, svētī Latviju! (Bože, požehnaj Lotyšsko)
Miestny názov
• dlhý	Latvijas Republika
• krátky	Latvija
Hlavné mesto	Riga 56°57′ s.š. 24°6′ v.d.
Najväčšie mesto	Riga
Úradné jazyky	lotyština
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika Andris Bērziņš Laimdota Straujuma
Vznik	18. november 1918
Susedia	Litva, Bielorusko, Rusko, Estónsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	64 589 km² (122.)   1 000 km² (1,5 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2007)  • sčítanie (2005)  • hustota (2007)	2 281 000 (138.) 2 290 237 35/km² (169.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 29 214 mil. $ (94.) 12 622 $ (51.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0.836 (48.) – vysoký
Mena	euro (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	EET (UTC+2) EEST (UTC+3)
Medzinárodný kód	LVA / LV
Medzinárodná poznávacia značka	LV
Internetová doména	.lv
Smerové telefónne číslo	+371
Gramotnosť: 99,7%

Lotyšsko, lotyšsky: Latvija, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín. Na juhu hraničí s Litvou (dĺžka hraníc 588 km), na juhovýchode s Bieloruskom (167 km), na východe s Ruskom (282 km) a na severe s Estónskom (343 km). Na západe krajinu obmýva na vyše 500 km Baltské more.

Územie

Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických regiónov:

• Kurlandia (na západe)
• Zemgalsko (na juhu)
• Vidzeme (v strede a na severovýchode)
• Latgalsko (na juhovýchode)
• Sēlija (na juhu)

Dejiny

Obdobia dejín Lotyšskej republiky:

• Livónsko (14. storočie – 16. storočie)
• Lotyšsko súčasťou Švédska
• Kurlandské a Zemgalské kniežatstvo (1659 – 1795)
• Lotyšsko ako súčasť Ruského impéria (1796 – 1913)
• Lotyšsko počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918)
• Lotyšsko počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945)
• Cesta k získaniu nezávislosti Lotyšska (1988 – 1991)
• Parlamentné voľby v júni 1993
• Parlamentné voľby v septembri 1995
• Parlamentné voľby v júni 1998
• Prezidentské voľby v júli 1999
• Prezidentské voľby v máji 2007

Povrch a podnebie

Mapa Lotyšska

Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej časti Východoeurópskej nížiny. Väčšina krajiny je rovinatá, mierne zvlnený terén je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom je vrch Gaiziņkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod 200 m. Plytký Rižský záliv v Baltskom mori sa nachádza na severozápade krajiny.

Prevažná časť (40 %) lotyšského územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi. Úrodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na území Zemgalska.

Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným letom (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťou Baltského mora a Atlantického oceánu. Za rok v krajine naprší okolo 800 mm zrážok.

Vodstvo

Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriu Baltského mora. Najväčšími riekami sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6 % územia Lotyšska.

Na rieke Daugava sa nachádzajú dve veľké mestá Lotyšska, a to hlavné mesto Riga a Daugavpils. Tretie najväčšie mesto Liepāja je situované na pobreží Baltského mora.

Obyvateľstvo

Lotyšsko bolo tradične mnohonárodnou krajinou, no jeho etnický obraz sa v 20. storočí do značnej miery zmenil.

V roku 1897 tu podľa sčítania obyvateľstva bolo okolo 1,9 milióna ľudí 68 % Lotyšov, 12 % Rusov, 7,4 % Židov, 6,2 % Nemcov a 3,4 % Poliakov.

V roku 1935 bol podiel Lotyšov asi 77 % (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000 Nemcov opustilo krajinu po uzatvorení paktu Ribbentrop-Molotov v roku 1939, keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení k ZSSR v roku 1940 poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 Židov.

Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinu Rusi a iné minority.

Po roku 1944, keď krajinu znova pripojili k ZSSR, opäť nastúpili masové deportácie (len roku 1949 postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílev Rusov a iných etník ZSSR. V dôsledku týchto zmien sa v roku 1959 znížil podiel etnických Lotyšov na 62 % a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku 1989 na 52 % (1,39 miliónov obyvateľov).

Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku 1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry.

V krajine žije aj malá skupina Livóncov, pôvodných obyvateľov Livónska, ktorí patria k ugrofínskej jazykovej rodine. Sú príbuznými Estóncov.

Súčasné zloženie obyvateľstva Lotyšskej republiky:

• Lotyši – 62,1 %
• Rusi – 26,9 %
• Bielorusi – 3,3 %
• Ukrajinci – 2,2 %
• Poliaci – 2,2 %
• Litovci – 1,2 %
• iní – 2,1 %

Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v Európskej únii. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu Rusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov 20. storočia zlepšila.

Vierovyznanie

Prevažujúcim náboženstvom v histórii bolo luteránstvo. Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijú luteráni (20 %), rímskokatolíci (21 %), pravoslávni (24 %), ateisti (15 %). 20 % obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu.

Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä v Latgalsku na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantského Švédska, územie Latgalska bolo až do delenia Poľska súčasťou katolíckeho Poľského kráľovstva a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Jeden z najkrajších katolíckych chrámov sa nachádza v malom mestečku Aglona, neďaleko od mesta Daugavpils. V dňoch 14. a 15. augusta sa tam koná národná púť. Pravoslávie vyznávajú najmä Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. V 20. storočí sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība.

Súčasné politické pomery

Lotyšsko je parlamentnou demokraciou. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (Saeima), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2007 Valdis Zatlers. Predsedom vlády je v súčasnosti Aigars Kalvītis.

Najsilnejšou politickou stranou s 23 poslancami v parlamente je Ľudová strana (po lotyšsky:Tautas Partia), ktorá sa javí relatívne stabilne (roku 2002 získala necelých 17 %, roku 2006 takmer 20 %) a dominuje v súčasnej vláde. Po 18 poslancov majú konzervatívci zo Strany nového veku (po lotyšsky: Jaunais Laiks) a blok Roľníckej strany a Zelených. Kým však Strana nového veku oproti predchádzajúcim voľbám stratila 8 %, roľnícko-ekologický blok 8 % získal.

Vo voľbách 2002 bol druhým najsilnejším parlamentným subjektom blok strán pod názvom Za ľudské práva v zjednotenom Lotyšsku, ktorý v roku 2006 získal len asi 6 %.

Na politickej scéne funguje dlhodobejšie viacero strán s názvami typu Za ľudské práva..., Lotyšská cesta, Za domovinu a slobodu, ktoré samé o sebe vyvolávajú pochybnosti o programovanej vyprofilovanosti a stabilite a pripomínajú skôr populistické heslá.

K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťou ZSSR, strávila v Kanade.

Mestá

• Riga
• Daugavpils
• Liepaja
• Jelgava
• Jūrmala
• Ventspils
• Rēzekne
• Valmiera
• Jēkabpils

Administratívne rozdelenie

Lotyšsko je rozdelené na 109 oblastí (novads) a 9 miest s osobitným štatútom.

Aglonas novads Aizkraukles novads Aizputes novads Aknīstes novads Alojas novads Alsungas novads Alūksnes novads Amatas novads Apes novads Auces novads Ādažu novads Babītes novads Baldones novads Baltinavas novads Balvu novads Bauskas novads Beverīnas novads Brocēnu novads Burtnieku novads Carnikavas novads Cesvaines novads Cēsu novads Ciblas novads Dagdas novads Daugavpils Daugavpils novads Dobeles novads Dundagas novads Durbes novads Engures novads

Ērgļu novads Garkalnes novads Grobiņas novads Gulbenes novads Iecavas novads Ikšķiles novads Ilūkstes novads Inčukalna novads Jaunjelgavas novads Jaunpiebalgas novads Jaunpils novads Jelgava Jelgavas novads Jēkabpils Jēkabpils novads Jūrmala Kandavas novads Kārsavas novads Kokneses novads Krāslavas novads Krimuldas novads Krustpils novads Kuldīgas novads Ķeguma novads Ķekavas novads Lielvārdes novads Liepāja Limbažu novads Līgatnes novads Līvānu novads

Lubānas novads Ludzas novads Madonas novads Mazsalacas novads Mālpils novads Mārupes novads Naukšēnu novads Neretas novads Nīcas novads Ogres novads Olaines novads Ozolnieku novads Pārgaujas novads Pāvilostas novads Pļaviņu novads Preiļu novads Priekules novads Priekuļu novads Raunas novads Rēzekne Rēzeknes novads Riebiņu novads Riga Rojas novads Ropažu novads Rucavas novads Rugāju novads Rundāles novads Rūjienas novads Salacgrīvas novads

Salas novads Salaspils novads Saldus novads Saulkrastu novads Sējas novads Siguldas novads Skrīveru novads Skrundas novads Smiltenes novads Stopiņu novads Strenču novads Talsu novads Tērvetes novads Tukuma novads Vaiņodes novads Valkas novads Valmiera Valmieras novads Varakļānu novads Vārkavas novads Vecpiebalgas novads Vecumnieku novads Ventspils Ventspils novads Viesītes novads Viļakas novads Viļānu novads Zilupes novads

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lotyšsko

Externé odkazy

• Informácie o Lotyšsku (slovensky)
• Informácie a cestopis o Lotyšsku (česky)