Níreďháza

	Níreďháza
	Nyíregyháza
	mesto
	Námestie Ľudovíta Košúta s neorománskym rímsko-katolíckym kostolom z prelomu 19. a 20. storočia. V parku stojí ako spomienka na zrušenú mestskú dráhu električka.
	Erb
	Erb
Štát	Maďarsko
Župa	Sabolčsko-satmársko-berežská
Rozloha	274,46 km² (27 446 ha)
Obyvateľstvo	116 876 (2008)
Hustota	425 83 obyv./km²
Založenie mesta	1365
Primátor	Lászlóné Csabai (MSZP)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	4400
	Poloha mesta v rámci Maďarska.
	Webová stránka: www.nyiregyhaza.hu

Níreďháza^[1] (maď. Nyíregyháza) je mesto so župným právom v severovýchodnom Maďarsku, sídlom Sabolčsko-satmársko-berežskej župy a maďarskej sekcie Karpatského euroregiónu. Na rozlohe 274,46 km² so 117-tisíc obyvateľov je siedmym najväčším mestom krajiny. Je poľnohospodárskym a priemyselným centrom regiónu Nyírség, známeho svojou ovocinárskou produkciou, predovšetkým jabĺk - jonatániek. V súvislosti s postavením diaľnice M3 od Budapešti a nálezom zásob zemného plynu a možnosti jeho ťažby výrazne stúpla podnikateľská atraktivita tohoto regiónu.^[2] Mesto je príťažlivé aj z turistického hľadiska, najmä rekreačná časť Sóstógyógyfürdő s termálnymi kúpeľmi, moderným akvaparkom a druhou najväčšiou zoologickou záhradou v Maďarsku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Početné osady v okolí mesta (tzv. sálaše) mali ešte v ranom stredoveku slovanské názvy. Mesto sa prvý raz spomína s názvom Nyír (breza) v roku 1209. Listina z roku 1326 spomína aj druhú časť názvu egyház, tj. kostol, doslovne jeden dom. Od 14. do 16. storočia vlastnila mesto rodina Bátoriovcov. V roku 1605 ho získal Štefan Bočkaj, ktorý tu nechal ubytovať svojich hajdúskych vojakov.

Župný dom na Košútovom námestí

Níreďháza bola vystavaná na prelome 19. a 20. storočia v eklektickom slohu architektom Ignácom Aplárom. Z tohoto obdobia pochádzjú všetky významné stavebné pamiatky mesta.

Obdobie tureckej okupácie znamenalo pre mesto permanentné plienenie, ktoré vyústilo do jeho vyľudnenia.^[3] K znovuosídleniu došlo až v 18. storočí, kedy gróf František Károlyi tu zorganizoval príchod Slovákov z Horného Uhorska. V roku 1786 malo toto poddanské mesto Károlyiovcov a neskôr Dessewfyovcov okolo 7 500 obyvateľov. Najväčší rozvoj mesto zaznamenalo s príchodom železnice v roku 1858 a ustanovením sídla Sabolčskej župy v roku 1876. Vznikli budovy štátnych inštitúcií, škôl, pošty, divadla, hotelov a reštaurácií.

V roku 1911 bola spustená električka (zrušená 1969). V medzivojnovom období však mesto stagnovalo na úkor blízkeho Debrecínu. V roku 1944 bolo okolo 6 000 miestnych Židov deportovaných a po druhej svetovej vojne bolo zase 2 000 nespoľahlivých občanov donútených odísť do sovietskych pracovných táborov. Mesto sa rapídne rozrástlo v 60. a 70. rokoch 20. storočia (z 56 tisíc v 1960 na 108 tisíc v 1980). Dnes je spolu s Debrecínom a Miškovcom úspešne sa rozvíjajúcim strediskom severovýchodného Maďarska, zaujímavou dovolenkovou destináciou s hudobnými podujatiami a rôznymi festivalmi.

Slováci v Níreďháze[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vlastnej Níreďháze sú Slováci doložení až od 18. storočia, keď sem prišli v rámci druhotnej kolonizácie po porážke Turkov. Takmer vyľudnenú Níreďházu znovu osídľovali v roku 1754 aj Slováci zo Sarvaša. Dodnes žijúci Slováci v meste sa v tejto oblasti nazývajú Tirpákmi,aj keď k svojej príslušnosti sa ich hlási len veľmi malý počet.

V meste pracuje slovenská menšinová samospráva a vyučuje sa tu aj slovenský jazyk vyslanými učiteľmi zo Slovenska - donedávna v jednom zo sálašov (do júna 2007), v maďarčine bokor, konkrétne - Mandabokor. V súčasnosti sa jeho vyučovanie presúva do evanjelickej školy priamo v centre mesta. Slovenčina sa vyučuje aj v neďalekom Veľkom Čerkese (cca 14 km vzdialený Nagycserkesz), ktorý bol založený podobne ako Níreďháza. Slovenské tradície a piesene sa snažia svojimi vystúpeniami šíriť medzi obyvateľstvom Páví krúžok Slovenskej menšinovej samosprávy v Níreďháze a detský folklórny súbor Nezábudka, ktorý pracuje pri Základnej škole Mihálya Váciho. V rekreačnej časti mesta "Šóštó" (Sóstóógyógyfürdő - Kúpele Slaného jazera) je skanzen ľudovej architektúry, v ktorom sa nachádza tirpácka usadlosť.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Níreďháza je hlavným centrom Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, sídli tu biskup Hajdúdorožskej eparchie. Tá bola zriadená 8. júna 1912, biskup sídlil najprv v Debrecíne, neskôr sa presunul do Níreďházy. Je tu aj gréckokatolícky kňazský seminár a teologická fakulta.