Turkménsko

Turkménsko
Vlajka - Turkménsko Znak - Turkménsko
Národné motto: -
Oficiálny názov   - Dlhý	Türkmenistan Jumhuriyäti
- Krátky	Türkmenistan
Úradné jazyky	turkménčina
Hlavné mesto	Ašchabad
Najväčšie mesto	Ašchabad
Hlava štátu	Gurbanguly Mälikgulyýewiç Berdimuhamedow
Predseda vlády
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	92. miesto 488 100 km² 487 607 km² 493 km² 4,9 %
Susedia	Afganistan, Irán, Kazachstan, Uzbekistan
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2011	103. miesto 6 700 000
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	208. miesto 14 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2005	73. miesto 5 900
Vznik	27. október 1991
Forma štátu	republika, fakticky vláda jednej strany
Mena	Turkménsky manat (100 tenge)
Gramotnosť	98,8
Časová zóna	UTC +5, v lete UTC +6
Štátna hymna	Turkménska hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1)	-
Kód motorových vozidiel (OSN)	TM
Internetová doména	.tm
Smerové telefónne číslo	993

Turkménsko (normovaný názov; staršie, t. j. najmä pred vznikom dnešného štátu, aj Turkménia alebo Turkmenistan) je štát v Strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu a členom Spoločenstva nezávislých štátov.

Prírodné podmienky

Turkménsko je najrovinatejšia stredoázijská krajina. Rozkladá sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. 80 percent rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken). Krajina má ložiská síry, olova, a niektorých kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.

Dejiny

Najstaršie pamiatky nasvedčujú, že krajina bola osídlená medzi 5. – 4. tisícročím pred naším letopočtom. V 6. storočí pred Kr. oblasť obsadili perzské vojská, o dve storočia neskôr oblasťou prešiel so svojou armádou Alexander Macedónsky. Od 3. storočia pred Kr. v krajine existoval mocný otrokársky štát Partia, ktorý ležal aj na časti vtedajšieho Iránu a Iraku. Vtedy mu patrila aj staroveká Marfiana. Do krajiny v tomto období začali prenikať kočovné turecké kmene. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. storočí seldžuckí Turci a v 14. storočí patrila do Timurovej ríše. Nastala islamizácia obyvateľstva a miešanie nových tureckých kočovných a starousadlých iránskych kmeňov, vtedy vznikli aj dnešní Turkméni. Po rozpade Timurovej ríše v oblasti vznikli Chivský chanát a Bucharský emirát. Od 16. storočia mali Turkméni prvé kontakty s Rusmi. V 17. storočí časť Turkménov odišla z krajiny do oblasti dnešného Stavropoľu v predkaukazskom Rusku. Do Turkménska prenikli prvé ruské vojská v 19. storočí. V druhej polovici 19. storočia bolo Turkménsko pripojené k cárskemu Rusku. Nastalo pokojnejšie obdobie, skončili sa vojny medzi kmeňmi, rozvíjalo sa hospodárstvo (tradičná výroba kobercov) ale aj poľnohospodárstvo. Počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie bola v Turkménsku úspešne nastolená sovietska vláda. 27. októbra 1924 vnikla Turkménska SSR. Tá v roku 1990 vyhlásila autonómiu a v roku 1991 sa od ZSSR oddelila. Od roku 1990 bol hlavou krajiny prezident Saparmyrat Ataýewiç Nyýazow. Nyýazow mal absolútnu kontrolu nad krajinou, potláčal akúkoľvek opozíciu. 21. decembra 2006 zomrel na náhlu srdečnú príhodu.

Politický systém

V roku 1992 bolo založenie Turkménska a krajina je dlhoročná demokratická republika v zmysle ústavy výkonného predsedu, ktorý je tiež predsedom Rady ministrov hláv vlády. Rada ministrov vykonáva každodenné fungovanie krajiny. Najvyšším zákonodarným orgánom je Majlis (parlament), ktorý je priamo volený na päť rokov. Najvyšší orgán moci v Turkménsku Khalk Maslahaty (výbor ľudí) je vedený prezidentom. Prezident Turkménska je hlavou štátu, hlava vlády a vrchný veliteľ ozbrojených síl. Podľa ústavy prezident je priamo volený na päťročné funkčné obdobie a môže byť zvolený viac ako dve po sebe idúce obdobia. Súčasný prezident je Saparmurad Nijazov, ktorý má čestný titul Turkmenbashy - vodca všetkých. Bol zvolený za prezidenta v roku 1992, bol predsedom Najvyššieho sovietu od roku 1990, je ako jediným kandidátom. V referende v roku 1994 bol zvolený ako prezident. V roku 1993 Majlis schválili návrh na predĺženie funkčného obdobia Niyazova. Potom, v roku 1999 bolo rozhodnuté, aby sa stal doživotným prezidentom. Súdny systém Turkménska zahŕňa Najvyšší súd, ktorý je najvyšším súdom v národe, a najvyšší hospodársky dvor. Podľa ústavy z roku 1992, prezident Turkménska menuje a odstraňuje všetky sudcov. Republika má systém jednej strany. Komunistická strana Turkménska bola premenovaná na Demokratickú stranu Turkménska (DPT) v roku 1991. Strana si udržala pozíciu ako jediná štátna legálna strana. Prezident Nyýazow je vedúci DPT.

Administratívne rozdelenie

Turkménsko je rozdelené na 5 provincií (welayat) a jedného hlavného mesta. Tieto divízie sú provincia Ahal (Anau, mesto na okraji Ašchabadu), provincia Balkan (Balkanabat, predtým Nebitdag), provincia Daşoguz , provincia Lebap (Türkmenabat) a provincia Mary a hlavné mesto Ašchabad.

Podnebie

Klíma v Turkménsku je prudko kontinentálna s chladnými zimami a veľmi horúcimi letami. Pre väčšinu časť krajiny platia priemerné denné teploty, ktoré sú v januári od -6 až 5 °C (21 - 41 °F), v júli je teplota 27 až 32 °C (81 až 90 °F). Teplota v púšti v lete môže dosahovať 50 °C (122 °F) počas dňa, v noci rapídne klesá. Počas zimy môže dosiahnuť 10 - 15 °C pod nulou (5 - 14 °F). Najviac zrážok spadne medzi januárom a májom. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 80 až 400 mm, hoci dve tretiny krajiny dosahujú 150 mm alebo aj menej.

Geografia

Turkménsko sa nachádza v strednej Ázii. Na jeho severe je Kazachstan, východ a severovýchod pokrýva Uzbekistan, na juhu sú Irán a Afganistan a na západe sú Azerbajdžan a Rusko, tiež Kaspické more. Turkménsko zaberá viac ako 488 100 štvorcových kilometrov. Asi 80 % územia sú hornaté planiny s dominantou púšte a 20 % zaberá pohorie. Celá centrálna časť krajiny je obsadená púšťou Karakum. Asi štyri pätiny krajiny zaberajú stepi, ktoré sú súčasťou južnej veľkej nížiny Turan. Horské potoky Turkménska sa rozptýlili po absorbovaní suchých pieskov a hliny, takže Turkménsko má významné vodné zdroje iba rieky, ktoré majú pôvod v iných krajinách. Amu Darya, ktorá pochádza z regiónu Pamirs z Tadžikistanu východne od Turkménska, je súčasťou krajiny na hranici s Uzbekistanom, a Murgab, ktorá pochádza z Afganistanu, sú dve najväčšie trvalé rieky. Kaspické more, vnútrozemské slané jazero, tvorí s Turkménskom celú západnú hranicu.

Ekonómia

Ekonomika Turkmenistanu je prevažne poľnohospodárska, s bavlnou ako primárnou plodinou. Bavlna je sama zodpovedná za takmer jednu pätinu HDP a Turkménsko patrí medzi najväčších výrobcov vlákien. V posledných rokoch, Turkménska vláda vyzvala niektoré odklony od pestovania bavlny s cieľom nerozširovať diverzifikáciu a dosiahnuť sebestačnosť pri výrobe potravín. Ostatné plodiny pestované v krajine sú pšenica, zelenina a ovocie. Chov hospodárskych zvierat je tiež dôležitý, zvlášť ovce, kone a ťavy. Hlavné odvetvie priemyslu v Turkménsku je ťažba zemného plynu a ropy. Zásoby plynu sú umiestnené pozdĺž pobrežia Kaspického mora a v severných a východných častiach krajiny. Energetické výrobky, predovšetkým zemný plyn, sú najväčším vývozovým tovarom. Krajina tiež produkuje dôležité priemyselné minerály, vrátane sadry, jódu, brómu, síry a soli. Okrem výroby palív, odvetvia v Turkménsku sú obmedzené hlavne na spracovanie jedla a textilnej výroby.

Ekológia

Turkménsko trpí celým radom závažných environmentálnych problémov. Nadmerné zavlažovanie výrazne degraduje kvalitu pôdy a vody v Turkménsku. Zavlažovanie prirodzených soľných pôd prinieslo výstup podzemnej soli na povrch, čo má za následok, že zavlažovanie je ešte viac potrebnejšie. Teda, nadmerné zavlažovanie prispelo k dezertifikácii (proces, ktorým sa z ornej pôdy stane púšť). Okrem toho pôda Turkménska sa stala silne kontaminovaná poľnohospodárskymi chemikáliami, je plná pesticídov a herbicídov, ktoré sa používajú vo veľkých dávkach do plodov bavlny. Tieto poľnohospodárske chemikálie kontaminujú aj prívod vody, najmä prostredníctvom zavlažovania.

Jazyk

Turkmenistan patrí do divízie juhozápadnej skupiny jazykov. Na začiatku osemnásteho storočia, turkménsky básnici a kronikári používa klasický Chaghatai jazyk, ktorý bol napísaný v arabskom písme a odráža len občasné turkménske jazykové funkcie. Dve reformy v 1922 až 1925 boli navrhnuté tak, aby odrážali funkcie hovoreného jazyka štátu. Od roku 1928 do roku 1940 bola použitá latinská abeceda. Od roku 1940 turkmenčina používala azbuku. Od polovice deväťdesiatych rokov, jazyková politika nezávislého Turkménska zaviedla turkmenčinu ako úradný jazyk. V roku 1992 bola turkmenčina ústavou vyhlásená za "úradný jazyk komunikácie medzi etnikami“. V roku 1993 prezident Nyýazow vydal dekrét o nahradení cyriliky - abeceda založená na latinke. Nová abeceda má niekoľko unikátnych písmen, ktoré odlíšil nielen od turkménskej latinky, ale aj od novoprijatej latinky stredoázijských republík.

Náboženstvo

Turkménci sú prevažne sunitský moslimovia (85 % populácie). Niektorý z etnických menšín - najmä Rusi, Ukrajinci a Arméni - sú pravoslávni kresťania. Azerbajdžanská menšina je jediná v štáte, ktorá tvorí Shiite moslimské spoločenstvo.

Kultúra

Turkmenistan je krajina bohatá na archeologické náleziská desiatky rôznych kmeňov a ľudí žijúcich na území počas minulých storočí. Objekty nájdené počas archeologických prác ukazujú hlboké historické korene a kultúru Turkménska. Jeden z najviac zaujímavých objavov v posledných rokoch je malý kameň nesúci neznámy nápis datujúci až do druhého storočia pred naším letopočtom. Archeológovia tu našli ruiny veľkého paláca, ktorého vek sa odhaduje na 2 000 pred Kristom. Turkménci majú tradíciu podávať literatúru ústne. Literatúra pochádza z dávnych čias. Epika je spievaná skladateľmi a básnikmi nazývanými bakhshi. Otec turkménskej literatúry je básnik a mysliteľ Fragi Makhtumkuli (1770-1840), ktorého slová sú vo veľkej úcte všetkých. V jeho písaní, Makhtumkuli odmietol klasické formy pre múdrosti či učenosti a jednoduchosť jazyka, ktorá značne prispela k jeho popularite. Jeho vplyv bol taký, že turkménska literatúra sa stala prehľadom úplného opisovania. Tým, ktorým sa podarilo vyjsť z tieňa, sa stali najvýznamnejšími spisovateľmi 19. storočia - Kemine, ktorý použil satirický nádych kritiky na vládnuce kruhy a Molapenes, autor populárnej lyrickej básne. Turkménska kultúra hudby je bohatá a rôznorodá. Rapídny a rozmanitý hudobný život sa odráža na pamiatkach hmotnej kultúry. V ranom stredoveku bol na východe krajiny slávny spevák, inštrumentalista a skladateľ Barbad Mervezy, ktorý bol poctený byť na čele hudobníkov na dvore Husrova Perviza (590-628). Klasické hudobné kompozície, tzv. mukams, boli najčastejšie a najobľúbenejšie po celé stáročia.

V roku 2001 boli Opera and Ballet Theatre, the Theatre for Young Audiences, the National Variety and Circus House, and the State Philharmonic Hall zavreté na príkaz prezidenta Turkmenistanu. Národne dramatické divadlo, v ktorom sa budú hrať Turkménske historické eposy by malo nahradiť operu a balet.

Zručnosti

Ľudové remeslá Turkménska sú bohaté a rôznorodé. Zahŕňajú v sebe veľa druhov kobercov a doplnkov, výšiviek, pokrytia hlavy, šperkov a ženských dekorácií, dekorácii pre kone, kožených produktov a mnoho iných. Charakteristická črta ľudí a ich života sa odráža na ich zručnosti a remeslách. Medzi rôzne formy ľudového umenia zaraďujeme tkanie kobercov, čo je najviac rozšírené a získali tým celosvetovú slávu a úspech. Pre turkménskych kočovníkov boli koberce nesmierne dôležité; pokrývali podlahy a tvorili „skladacie steny“, ktoré ich chránili pred chladom. Úžitkové umenie Turkménska zahŕňa širokú škálu materiálov používaných na metódu výzdoby. To zahŕňa keramiku, rezbárske práce, výrobu šperkov, hodvábu a zlatých výšiviek, tkanie kobercov a výrobky z kože.

Tradície

Veľké množstvo zvykov a tradícií sprevádza turkménsky rodinný život. Napríklad oslava manželstva má veľký význam v turkménskej spoločnosti. Vo vidieckych oblastiach, je zaužívané najmä špeciálne dohadovanie manželstiev. Stále sa praktizuje výkupné za nevestu (kalom). V závislosti od regiónu a rodinného bohatstva, nevestina rodina môže požadovať obrovské sumy peňazí od ženícha za jej ruku. Koberec je jedným z dávnych tradícií. Pre kočovníkov bol koberec jediný kus nábytku. Bol ľahko prenosný, slúžil nielen ako podlahová krytina, ale aj ako obloženie steny, poskytuje veľmi dekoratívne formu izolácie. Umenie tkanie kobercov bol odovzdaný z generácie na generáciu.

Hospodárstvo

Turkménsko je v prevažnej miere púštna krajina s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou v zavlažovaných oázach. Významný bol v minulosti vývoz bavlny, ktorý však v posledných rokoch, kvôli zlým úrodám upadá. Momentálne je najvýznamnejším zdrojom príjmov ťažobný priemysel. Problémy s predajom ropy a hlavne monopolom Ruska na jej výkup stále nedovoľujú rásť hospodárstvu. V posledných rokoch sa však zvýšil export ropy, ktorý spolu s jej rastúcimi cenami kladne vplýval na ekonomický rast. V krajine je až 60% nezamestnanosť a veľká chudoba, ktorá patrí k najväčším problémom krajiny, spolu s nedodržiavaním ľudských a občianskych práv občanov.

Vzdelávanie

Vzdelanie je povinné do veku štrnásť rokov. Väčšina študentov dokončí strednú školu, ktorá trvá do veku sedemnásť. Po dokončení strednej školy, študenti môžu pokračovať vo vzdelávaní na štátnej univerzite Turkmenistan State University in Ashgabat alebo v špecializovaných ústavoch školenia pre kariéru v poľnohospodárstve, ekonómii, medicíne a výtvarných umeniach.

Preprava

Letecká, železničná a cestná doprava je spojením pre rôzne regióny krajiny.

Letecká doprava: Národná letecká spoločnosť sa volá Turkmenistan Airlines. V súčasnosti existujú lety z miest Abú Zabí, Birmingham, Dillí, Karachi, Kyjev, Londýn, Moskva a Taškent. Používajú sa lietadlá Boeing 737 a Boeing 757. Letecké spoločnosti tiež pravidelne lietajú medzi mestami Turkménska, ako napríklad Mary, Turkmenbashy, Dashkhovuz, Charjou, Kerki a Balkanabat.

Železničná doprava: Transkaspické železnice spájajú Turkménsko so zvyškom Strednej Ázie a iných častí Spoločenstva nezávislých štátov. Železničné spojenie so sieťou Iránu, umožňuje cestovanie vlakom z Turkmenistanu do Turecka (Istanbul), železnica bola dokončená v roku 1996.

Lodná doprava: Premávajú trajekty na Turkmenbashy (predtým Krasnovodsk) z Baku (Azerbajdžan) a nepravidelne z Astrachanu (Rusko).

Cestná doprava: Turkménsko je pripojené na cestu do Kazachstanu, Uzbekistanu a Iránu. Prechod do Iránu je otvorený len pre štátnych príslušníkov Spoločenstva nezávislých štátov a Iráncov. Existujú autobusové linky do hlavných miest všetkých susediacich republík, do púšte Karakum, Kunya-Urgench s napojením na Urgench a mesto Chiva v Uzbekistane. Medzi mestami Ašgabat a Mašhad vo východnom Iráne.

Mestská doprava: autobusy, električky, trolejbusy a taxíky.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turkménsko

Zdroje

• http://www.infoplease.com/ipa/A0108058.html?pageno=1
• http://sitara.com/turkmenistan/general.html
• http://www.nationsonline.org/oneworld/map/turkmenistan-administrative-map.htm