Tetã peteĩ reko Amérikagua
|
||||||
Tetã Ñe'ẽ akã: In God we trust (inglés: «Jajerovia Tupãme») |
||||||
Tetã Momorãhéi: The Star-Spangled Banner (inglés: «Poyvi mbyja hetáva») |
||||||
Tavusu • Távayguakuéra • Koortenata |
Washington D. C. 553 523 (2004) 38°53'N 77°2'O |
|||||
Táva guasúve |
Nueva York 40°43′N 74°00′O / 40.717, -74.000 |
|||||
Ñe'ẽ tetãkua | Ingyaterrañe'ẽ | |||||
Ysaja porokuáigua | Tetã Ñembyatypyre tekome'ẽguasúva | |||||
Tendota
Tendota myengoviaha |
Barack Obama Joe Biden |
|||||
Sãso • Oñemoñe'ẽ • Ojekuaa |
Tavetã Joaju pegua 4 jasypokõi ary 1776-pe 3 jasyporundy ary 1783-pe |
|||||
Ape tetãkui • Mba • % ygua tembe'y Costas |
Ñemoĩha 4º 9371174[1] km2 2,2 12 219 km 19 924 km |
|||||
Távayguakuéra • Mba • Densidad |
Ñemoĩha 3º 316017000 34,2[2] hab/km2 |
|||||
PIB (nominal) • Mba (2014) • PIB per cápita |
Ñemoĩha 1º Dólar 15 684 750 sua[3] Dólar 49 922[3] |
|||||
PIB (PPA) • Mba (2014) • PIB per cápita |
Ñemoĩha 2º Dólar 17 100 000 sua[3] Dólar 54 111[3] |
|||||
IDH (2013) | Tembiecharã:Igual 0,914[4] (5º) – Muy alto | |||||
Viru | Dólar ($, USD ) |
|||||
Tetãygua héra | estadounidense, estadunidense americano, -a[5] |
|||||
Yvy Árapehẽ • Arahaku pe |
UTC -5 - UTC -10 UTC -4 a UTC -10 |
|||||
Ñanduti hera | .us.mil.gov |
|||||
Pumbyry hera | +1 |
|||||
Ñe'ẽmombyry ñe'ẽpehẽtai | WAA-WZZ |
|||||
Siglas país para aviones | N | |||||
Siglas país para automóviles | USA | |||||
Código ISO | 840 / USA / US | |||||
Miembro de: OEA, ONU, OTAN, APEC, OCDE, OSCE, TLCAN, G-8, G-20 | ||||||
Opaite tetã yvygua |
Tetã peteĩ reko Amérikagua (Ingyaterrañe'ẽme: United States of America), ha'éko peteĩ tavakuairetã ñembyatypyre ha tekome'ẽ guasúva oñembyatýva 50 tetãvore ha peteĩ táva joaty. Ipehẽngue tuichave opyta Yvateamérika mbytépe —umi 48 tetãvore ha Washington D. C.—, umi paraguasu Py'aguapy ha Atlántiko mbytépe, ijerére ojejuhu yvate gotyo Kanatã ha ñemby gotyo ojejuhu Méhiko. Tetãvore Alaska oĩ yvate kuarahyreike yvyrusúpe, ijerére oĩ kuarahyresẽ gotyo Kanatã ha ypo'i Bering omboja'o chupe Rrúsia pegua. Tetãvore Hawái ha'e niko ypa'ũ aty Polinésia pegua paraguasu Py'aguapýpe, ha ha'e tetãvore peteĩva Tetã peteĩ reko Amérikagua-gui ndopytáiva Amérika-pe. Oguereko avei heta yvy para Karíve ha paraguasu Py'aguapýpe.
Oguerekóngo 9.830.000 km² ha 316.000.000 tapicha kuéra oikovéva ipype, Tetã peteĩ reko Amérikagua ha'e irundyha tetã tuichavéva ha mbohapyha tetã orekovéva tapicha kuéra. Ha'e peteĩ tetã oguerekóva heta avano'õ rembiapo ambuéva ha tekove ambue tetãgua oho oikove hag̃ua ha omba'apo hag̃ua.[6] Tetã peteĩ reko Amérikagua ha'e avei tetã omono'õvéva pirapire ha oguerekovéva mba'eheta, hi'PIB hína 15,7 suakõi dólar (billones).[3]
Umi ypykue kuéra oikovéva akue te'ýipe hetakue oñembomichĩ akue mba'asýre ha ñorairõre. Tetã peteĩ reko Amérikagua oñepyrũ umi 13 kolóña Vyretáña pegua, opytáva akue Atlántiko rembe'ýre. Ára 4 jasypokõi ary 1776-pe, oñemosãso ha oñembojoaju. Umi tetãvore ipu'akáva sãso ñorairõme. Ku Tetã peteĩ reko Amérikagua Léi guasu oñemboaje ára 17 jasyporundy ary 1787-pe ha ombojoaju umi tetãvorenguéra peteĩ tavakuairetãme.
Saro'y XIX-jave, Tetã peteĩ reko Amérikagua oñembojára yvy Hyãsia pegua, España pegua, Tavetã Joaju pegua, Méhiko ha Rrúsia pegua, ha oñembojoaju avei Tetã Texas ha Tetã Hawái. Parehegua 1860-jave, Ñemby Tetã peteĩ reko Amérikagua oguerekóva heta ñemitỹ ha Yvate Tetã peteĩ reko Amérikagua oguerekóva heta mba'eapopyha róga oñombohovái vai, umi tetãvore katuha mba'e ha mbyayhukue (esclavitud) ombojehu Ñemosãso Ñorairõ (Guerra de Secesión). Yvate Tetãvorenguéra ipu'aka ha ndohejái tetã ñemboja'o ha opa mbyayhukue. Parehegua 1870-jave, Tetã peteĩ reko Amérikagua oguerekovéva pirapire opa ambue tetãgui[7] ha umi Epaña-Tetã peteĩ reko Amérikagua ñorairõ ha Peteĩha Ñorairõ Guasu omombarete Tetã peteĩ reko Amérikagua-pe. Upe Mokõiha Ñorairõ Guasu rire, Tetã peteĩ reko Amérikagua ha'éva peteĩ tetã orekóva tembipu mboka guasu (armas nucleares) ha oike ONU-pe oñangareko hag̃ua Yvýpe. Upe Ñorairõ Ro'y opávo ha oñemboja'óvo Tetã peteĩ reko Soviétiko, Tetã peteĩ reko Amérikagua ha'eño upe tuichavéva.[8][9]
Tembikuaa'aty rechaukaha
Héra ypy[jehaijey | editar código]
Ary 1507-jave, yvyra'anga apohára Alemaña pegua Martin Waldseemüller ojapo peteĩ yvyra'anga guasu ha ombohéra Amérika opaite yvy kuarahyreikégua, omomba'eguasu hag̃ua karai Itália pegua Américo Vespucio.[10] Umi 13 tetãvore ymaguare oipuru peteĩha tetã héra isãso ñemoñe'ẽme, upe "ñemoñe'ẽ joaju umi 13 Tetãvore Joaju Amérikagua".[11] Héra tee ko'ãgagua. Avañe'ẽme ojejapo ko ñe'ẽ Tetã peteĩ reko Amérikagua oipurúgui ñe'ẽ ndahasýiva ha oñemohenda porã.
Yvy'apekue[jehaijey | editar código]
Tetã peteĩ reko Amérikagua yvyrusu pegua ijyvy'apekue hína 7 700 000 km². Alaska hína tetãvore tuichavéva ha ijyvy'apekue ha'e 1 500 000 km². Hawái ha'e peteĩ ypa'ũ aty paraguasu Py'aguapýpe, ijyvy'apekue hína 16 000 km².[12] Umi tetã Rrúsia ha Kanatã rire, ha'e hína tetã tuichavéva opaite apekuére (y ha yvy), hákatu ojepapa yvy'apekue mante China Tekoha Tetã ituichavéva.
Oguereko heta yvy ape ysaja ha yvytyrysyi. Umi yvyty Apaláche omboja'o Atlántiko rembe'y umi Umi Ypa Guasu pegua. Ysyry Misisipi–Misuri, ha'e hína mbohapyha ysyry pukuvéva opaite Yvýpe, osyry yvate guive ñemby gotyo ha ohasa Tetã peteĩ reko Amérikagua mbytépe. Imbyté oĩ heta ñu guasu porã ojepurúva ñemitỹme. Kuarahyreike gotyo oĩ umi yvytyrysýi Itáva.
Ararova[jehaijey | editar código]
Tetã peteĩ reko Amérikagua ararova heta, ituichaitereígui ha ijyvy'apekuére, oguereko heta yvy hakueterei ha yvy ro'y. Umi tetãvore ñemby pegua oguereko yvytu vai hetáva.[13]
Ka'aty ha Tymba[jehaijey | editar código]
Ojekuaa Tetã peteĩ reko Amérikagua oguereko heteiterei tymba ha ka'a: amo 17.000 yvyramáta ha ka'a juehegua oikove upépe ha Alaska avei, ha Havái mante oguereko amo 1.800 yvoty juehegua.[14] Amo 400 mymba okambúva juehegua, 750 guyra juehegua ha 500 mymba otyryrýva ha ygua oikove Tetã peteĩ reko Amérikaguápe.[15] Ha ojejuhu avei amo 91.000 mymba chu'i juehegua.[16]
Tavakuéra tenondegua[jehaijey | editar código]
Principales ciudades de Estados Unidos | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Táva | Tetãvore | Tavayguakuéra | Táva | Tetãvore | Tavayguakuéra | |||||
1 | Nueva York | Nueva York | 8.459.026 | 11 | Detroit | Michigan | 901.160 | |||
2 | Los Ángeles | California | 3.878.715 | 12 | Jacksonville | Florida | 822.401 | |||
3 | Chicago | Illinois | 2.878.948 | 13 | San Francisco | California | 817.411 | |||
4 | Houston | Texas | 2.307.883 | 14 | Indianápolis | Indiana | 803.930 | |||
5 | Phoenix | Arizona | 1.635.783 | 15 | Austin | Texas | 792.778 | |||
6 | Filadelfia | Pensilvania | 1.445.993 | 16 | Columbus | Ohio | 768.662 | |||
7 | San Antonio | Texas | 1.402.013 | 17 | Fort Worth | Texas | 751.149 | |||
8 | San Diego | California | 1.309.749 | 18 | Charlotte | Yvate Karolina | 723.514 | |||
9 | Dallas | Texas | 1.304.930 | 19 | Memphis | Tennessee | 662.989 | |||
10 | San José | California | 977.893 | 20 | Baltimore | Maryland | 632.410 | |||
Estimación para 2010[17] |
Ehecha avei[jehaijey | editar código]
Mandu'apy[jehaijey | editar código]
- ↑ Oficina del Censo de los Estados Unidos (2012). «US Census Bureau: Statistical Abstract of the United States 2012» (en inglés). Consultado el 22 de abril de 2014.
- ↑ Oficina del Censo de los Estados Unidos (2010). «Resident Population Data: Population density» (en inglés). New York Times. Consultado el 23 de diciembre de 2010.
- ↑ 3,0 3,1 3,2 3,3 3,4 International Monetary Fund (2010). «United States» (en inglés). IMF.org. Consultado el 26 de junio de 2010.
- ↑ PNUD (14 de marzo de 2013). pnud (ed.): «"Informe sobre Desarrollo Humano 2014"» (en castellano) (html). Consultado el 14/03/13.
- ↑ «Diccionario de la lengua española - Americano». Real Academia Española. Consultado el 1 de agosto de 2014.
- ↑ Adams, J.Q.; Pearlie Strother-Adams (2001). Dealing with Diversity. Chicago: Kendall/Hunt. ISBN 0-7872-8145-X.
- ↑ Maddison, Angus (2006). «Historical Statistics for the World Economy» (en inglés). GGDC.net. Consultado el 26 de junio de 2010.
- ↑ Cohen, Eliot A. (2004). «History and the Hyperpower» (en inglés). Foreign Affairs.com. Consultado el 26 de junio de 2010.
- ↑ BBC News (2008). «Country ProArchivo: United States of America» (en inglés). BBC.co.uk. Consultado el 26 de junio de 2010.
- ↑ «Cartographer Put 'America' on the Map 500 years Ago» (en inglés). USA Today.com (2007). Consultado el 26 de junio de 2010.
- ↑ «The Charters of Freedom» (en inglés). Archives.gov (2010). Consultado el 26 de junio de 2010.
- ↑ Lubowski, Ruben, Marlow Vesterby, and Shawn Bucholtz (2006). «AREI Chapter 1.1: Land Use» (en inglés). USDA.gov. Consultado el 27 de junio de 2010.
- ↑ Perkins, Sid (2002). «Tornado Alley, USA» (en inglés). Science News.org. Archivado desde el original, el 1 de junio de 2007. Consultado el 27 de junio de 2010.
- ↑ Morin, Nancy (2008). «Vascular Plants of the United States» (en inglés). Fungal Jungal.org. Consultado el 27 de junio de 2010.
- ↑ «Global Significance of Selected U.S. Native Plant and Animal Species» (en inglés). SDI.gov (2001). Consultado el 27 de junio de 2010.
- ↑ Instituto Smithsoniano. «Numbers of Insects (Species and Individuals)» (en inglés). SI.edu. Consultado el 27 de junio de 2010.
- ↑ «Estados Unidos - las ciudades más importantes» (en español). World Gazetteer.com (2010). Consultado el 29 de junio de 2010.
Arandukapurupyre[jehaijey | editar código]
- Biddle, Julian (2001) (en inglés). What Was Hot!: Five Decades of Pop Culture in America. Nueva York: Citadel. ISBN 0-8065-2311-5.
- Blackburn, Robin (1998) (en inglés). The Making of New World Slavery: From the Baroque to the Modern, 1492–1800. Londres: Verso. ISBN 1-85984-195-3.
- Bloom, Harold (1999) (en inglés). Emily Dickinson. Broomall, Pensilvania: Chelsea House Publishers. ISBN 0-7910-5106-4.
- Daniels, Les (1998) (en inglés). Superman: The Complete History (1ª edición). Titan Books. ISBN 1-85286-988-7.