Moldavsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Moldavsko pozri Moldavsko (rozlišovacia stránka).
Moldavská republika
Vlajka Moldavska Znak Moldavska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Limba noastră
Location Moldova Europe.png
Miestny názov  
 • dlhý Republica Moldova
 • krátky Moldova
Hlavné mesto Kišiňov
47°00′ s.š. 28°55′ v.d.
Najväčšie mesto Kišiňov, Tiraspol, Bălţi, Bendery
Úradné jazyky moldavčina, rumunčina, gagauzština, ruština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Nicolae Timofti
Iurie Leancă
Vznik 27. august 1991
Susedia Rumunsko, Ukrajina
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
33 843 km² (136.)  
0 km² (1,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2004)
 • sčítanie (2008)

 • hustota (2004)
 
3 383 332 (125.)
4 128 047

121,9/km² (87.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2007
9 367 USD $ (141.)
2 962 $ (135.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,671 (115.) – stredný
Mena moldavský leu (mdl)
Časové pásmo
 • Letný čas
EET (UTC+2)
EEST (UTC+3)
Medzinárodný kód MDL / MD
Medzinárodná poznávacia značka MD
Internetová doména .md
Smerové telefónne číslo +373
Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989

Moldavsko (po moldavsky: Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (po moldavsky: Republica Moldova), je štát vo východnej Európe, ktorý na západe na 450 km hraničí s Rumunskom na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti (430 m) v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky euráziskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody. Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané tovtre (toltre), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca 100 m, ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom Prute (cca 200 km od Kišiňova). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného Prutu (k najkrajším patrí napr. prielom rieky Zbruč na Ukrajine).

Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť Sto pahorkov[1] medzi Prutom a Dnestrom (asi 200 km od Kišiňova). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca 30 m.

Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy).

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dubové, hrabové a iné listnaté lesy rastú v severnej a strednej časti Moldavska. Na suchom juhu bola pôvodne trávnatá step, ale dnes väčšina územia slúži poľnohospodárstvu. Pozdĺž riek sú bohaté pastviny.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – Dnester a Prut – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k Dunaju – umožňuje ho asi 0,5 km úsek brehu na sútoku Pruta a Dunaja, pri dedine Giurgiuleşti. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove v januári -5°C, v júli 23°C.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá nerastné zdroje, 77% územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie zas prehnané letné dažde nehrávajú hlavne pestovaniu hrozna, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku, slnečnice a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku bolo donedávna najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu. Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské aj iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex. Chová sa dobytok na mäso aj mlieko a ošípané.

Ekonomika Moldavska[upraviť | upraviť zdroj]

Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt je tu najnižší z európskych štátov. Platí sa tu moldavským leu, za jeho stabilitu je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky. Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25%. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne na kolísaní cien energií, neúrody a nezáujme zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD.


Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Moldavska

Obdobia dejín Moldavska:

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu obyvateľstva tvoria Moldavci, nasledujú Ukrajinci, Rusi a menšiny Gagauzov, Židov a Bulharov. Najviac obyvateľov sa hlási k pravoslávnej cirkvi, žije tu malá skupina vyznávačov judaizmu a tiež malá skupina baptistov.

Úradný jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

V súlade s ústavou je štátnym jazykom moldavčina (v oficiálnych dokumentoch je často nazývaná národným jazykom), takmer identická s rumunčinou (okolo názvu jazyka sa občas odohrávajú politické spory; súčasná opozícia zásadne odmieta nazývať jazyk rumunčinou). V zemi je prakticky rovnoprávne uznávaná ruština- nemá však štatút druhého oficiálneho jazyka. V autonómnej oblasti Gagauzsko sa používa tiež gagaučina (dialekt turečtiny). V určitých oblastiach zeme potom, podľa národnostných menšín, ktoré ich obývajú, je vo väčšej miere používaná ukrajinčina a bulharčina.

Národnostné zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2004 v Moldavsku[1] a Podnesterskej republike je zloženie obyvateľstva nasledovné:

Umiestnenie Národnosť Moldavské sčítanie % Podnesterské sčítanie % Celkový počet %
1 Moldavci 2 564 849 75,8 177 156 31,9 2 742 005 69,6
2 Ukrajinci 282 406 8,3 159 940 28,8 442 346 11,2
3 Rusi 201 218 5,9 168 270 30,3 369 488 9,4
4 Gagauzi 147 500 4,4 11 107 2 158 607 4
5 Rumuni 73 276 2,2  –   –  73 276 1,9
6 Bulhari 65 662 1,9 11 107 2 76 769 1,9
7 Ostatní 48 421 1,4 27 767 5 76 188 1,9
8 Spolu 3 383 332 100 555 347 100 3 938 679 100

Vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Umiestnenie Náboženstvo %
1 Pravoslávie 93,3
2 Baptisti 1
3 Adventisti 0,4
4 Letničiari 0,3
5 Staroverci 0,15
6 Ateisti 1,4
7 Bez vyznania 2,2

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou, s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý, ktorý sa formoval na základe vplyvu európskych civilizácii. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí. Štátne svatky: 1.január; 7.-8. január (moldavské Vianoce); 8. marec; 1., 8., a 9. máj; 27. august (Deň nezávislosti); 31. august; 13.-14. október.

Súčasné politické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavou štátu je prezident, ktorého volí parlament (jednokomorový, 101 kresiel). Na základe volieb v apríli 2009 získala nadpolovičnú väčšinu Komunistická strana so 60 mandátmi. Do opozície sa vtedy dostali Moldavskí demokrati s 15 mandátmi a Aliancia Naše Moldavsko s 11 mandátmi. Medzinárodní pozorovatelia konštatovali, že voľby boli slobodné, ale poukázali na problémy s možnosťou moldavských voličov voliť v zahraničí ako aj s nestrannosťou verejnoprávnych médií. Nové voľby sa kvôli protestom opozície opakovali začiatkom júla 2009. Po nich bola Komunistická strana nútená odísť do opozície a vznikla koalícia moldavských proeurópskych opozičných strán, ktoré získali 53 kresiel.[2] 10. septembra 2009 podal prezident Vladimir Voronin demisiu.[3] Ďalšie voľby boli 28. novembra 2010 a v týchto voľbách získala Aliancia pre európsku integráciu (rum. Alianţa pentru Integrare Europeană) 59 poslaneckých mandátov.[4] Od 16. 3. 2012 je prezidentom Nicolae Timofti. Ministerským predsedom je od 25. 9. 2009 Vlad Filat.

Krajina je členom regionálneho zoskupenia štátov SNŠ.

Okrem vzťahov s Ruskom hrajú naďalej kľúčovú úlohu vzťahy s Rumunskom. Po vstupe Rumunska do Európskej únie a zavedení víz pre moldavských občanov údajne státisíce Moldavcov požiadalo o rumunské občianstvo. Podmienkou je doložiť, že aspoň jeden zo starých rodičov bol v roku 1940 rumunským občanom.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

12 300 km dlhá cestná sieť je zväčša vyasfaltovaná. Moldavské vnútrozemie má vďaka Dnestru prístup k Čiernemu moru a cez Prut k Dunaju. Najdôležitejšími vnútrozemskými prístavmi sú Tighina Ribnica na Dnestri a Ungheni na Prute. Medzinárodným letiskom je Kišiňov, ktorý má aj priame železničné spojenie so zahraničím.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným strediskom slabo rozvinutého cestovného ruchu je hlavné mesto. Pozoruhodné sú aj pevnosti rozmiestnené po celej krajine, predovšetkým kruhové opevnenia Soroca na Dnestri. Najvýhodnejším obdobím na návštevu krajiny je vinobranie v októbri, keď sa konajú mnohé slávnosti vína.


Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Moldavsko je rozdelené na tri municípiá (Bălţi, Kišiňov a Bendery), 32 rajónov (okresov) a dve autonómne oblasti – Găgăuzia (Gagauzsko) a Podnesterskú republiku. Mestá Komrat a Tiraspol majú aj štatút municípia, hoci nie pod správou Moldavska, ale ako časť Podnesterska a Găgăuzie.

Administratívne rozdelenie

Zoznam rajónov (okresov):

Anenii Noi Cantmir Criuleni Edineţ Hînceşti Ocniţa Sîngerei Ştefan Vodă
Basarabeasca Călăraşi Donduşeni Făleşti Ialoveni Orhei Soroca Taraclia
Briceni Căuşeni Drochia Floreşti Leova Rezina Străşeni Teleneşti
Cahul Cimişlia Dubăsari Glodeni Nisporeni Rîşcani Şoldăneşti Ungheni

Osobitá poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

  • S územím dnešného Moldavska sa spája historický názov Besarábia (po rumunsky: Basarabia)[2].
  • V rámci Moldavska existujú dve autonómne územné jednotky – Gagauzsko a Podnesterská republika, ktorá je de facto nezávislá, no bez medzinárodného uznania.
  • Moldavsko je známe výrobou vína a má s ním veľmi dobre systematizované vinohradníctvo[3]. To bolo dlhé stáročia v krajine hlavným živobytím obyvateľstva[4]. Mnohé moldavské rodiny majú dokonca svoj vlastný recept na výrobu vína, ktorý si chránia dlhé generácie.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^ Prvý raz o tejto krajinnej zvláštnosti písal v roku 1716 známy spisovateľ Dimitrie Cantemir, ktorý jej dal meno Centum monticulli. Dosiaľ je oblasť málo preskúmaná, spája sa s rozličnými legendami o hrobkách, ale zdá sa, že pahorky sú prírodnými výtvormi.
  2. ^ V roku 1999 do GUAMu vstúpil aj Uzbekistan, ten však v roku 2005 vystúpil.
  3. ^ Nejde však o celkom totožné teritóriá (súčasťou Besarábie nikdy neboli oblasti na ľavom brehu Dnestra a na juhu sa zasa Besarábia rozprestierala až po Dunaj a Čierne more, zaberala teda aj územia, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny). Sám názov Besarábia sa odvodzuje od mena valašského rodu Basarab.
  4. ^ Moldavské vinohrady sa rozprestierajú na ploche 147 000 ha, z ktorých takmer 102 500 ha sa používa na komerčné účely.
  5. ^ Svedectvom tohto remesla je dnes mnoho historických pamiatok a dokumentov, takisto folklór a moldavský jazyk.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Oficiálne výsledky sčítania ľudu v Moldavsku z roku 2004. (po rumunsky)
  2. Demokratická opozícia hlási víťazstvo v moldavských voľbách [online]. euractiv.sk, 30.07.2009, [cit. 2009-09-13]. Dostupné online.
  3. PROCHÁZKOVÁ, Petra. Moldavský prezident skončil. Aj éra komunistov [online]. sme.sk, 11. 9. 2009 23:12, [cit. 2009-09-13]. Dostupné online.
  4. Early Parliamentary Elections in Moldova on November 28, 2010 [online]. alegeri.md, 28.10.2010, [cit. 2013-03-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.
  • Korec,P.- Zubriczký, G.(2003):Krajiny Zeme 1 Európa Ázia, Vydavateľstvo Q 111, Bratislava, s.223, ISBN 80-85401-79-7
  • Magula, A.- Mari, L.- Tolmáči, L.- Tolmáčiová, T. (2004):Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Plus, s.r.o., ISBN 80-8067-097-8
  • Lye, K.: Svet do vrecka od A do Z, OTTOVO nakladatelství- CESTY. Praha, ISBN 80-7181-663-9

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]