Kapverdy

Kapverdská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Unidade, Trabalho, Progresso (Jednota, práca, pokrok)
Štátna hymna: Cântico da Liberdade (Pieseň slobody)
Miestny názov
• dlhý	República de Cabo Verde
• krátky	Cabo Verde
Hlavné mesto	Praia 14°55′ s.š. 23°31′ z.d.
Najväčšie mesto	Praia
Úradné jazyky	portugalčina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika Pedro Pires José Maria Neves
Vznik	5. júl 1975
Rozloha  • celková  • voda (%)	4 033 km² (165.)   0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2005)  • sčítanie (2001)  • hustota (júl 2005)	507 000 (161.) 401 343 125,7/km² (59.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 3 055 mil. $ (156.) 6 418 $ (90.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,721 (105.) – stredný
Mena	kapverdské escudo (CVE)
Časové pásmo  • Letný čas	CVT (UTC-1) bez zmeny (UTC-1)
Medzinárodný kód	CPV / CV
Medzinárodná poznávacia značka	CV
Internetová doména	.cv
Smerové telefónne číslo	+238

Kapverdy, dlhý tvar Kapverdská republika (portug. Cabo Verde), je africký ostrovný štát.

Ostrovy

Súostrovie pozostáva z 9 väčších obývaných ostrovov rozdelených do dvoch skupín:

• Ilhas do Barlavento, na severe
  • Santo Antão (779 km²)
  • Săo Vicente (227 km²)
  • Săo Nicolau (349 km²)
  • Sal (216 km²)
  • Boavista (620 km²)
• Ilhas do Sotavento, na juhu
  • Maio (269 km²)
  • Santiago (991 km²)
  • Fogo (476 km²)
  • Brava (64 km²)

Okrem toho patrí ku Kapverdám aj niekoľko menších neobývaných súostroví:

• Ilhas Desertas
  • Santa Luzia (29 km²)
  • Branco (3 km²)
  • Razo (7 km²)
• Ilhéus Secos ou do Rombo
  • Eilande Grande (2 km²)
  • Cima (1,15 km²)
  • Luis Carneiro (0,22 km²)

Dejiny

Keď k brehom týchto ostrovov v roku 1456 dorazili Portugalci, boli Kapverdy (podľa ich slov) neobývané. Portugalci ostrovy postupne využili ako zásobovaciu stanicu na ceste ďalej na juh, neskôr tu začali pestovať cukrovú trstinu. Ostrovy tiež slúžili pre obchod s otrokmi. Kapverdy boli neobývané až do doby prvej portugalskej kolonizácie. Roku 1456 na ostrov Boa Vista doplával benátsky moreplavec v službách Portugalska Alvise Cadamosto. Väčšiu časť súostrovia odkryl a pomenoval Portugalec António Noli. Tento muž bol tiež prvým gubernátorom ostrovov. Prvé osídľovanie začalo 1461 s vybudovaním vojenskej základne na ostrove Santiago. V roku 1496 sa súostrovie oficiálne stalo súčasťou portugalskej koloniálnej ríše.

Od objavenia boli ostrovy dôležitou zastávkou na ceste do Indie. V rokoch 1500 – 1620 bol ostrov Santiago hlavným prekladiskom otrokov vyvážaných zo západnej Afriky. V tomto období tvorili obyvateľstvo Portugalci a africkí otroci. V nasledujúcom období význam Kapverd v tejto ekonomickej oblasti poklesol. Ďalší rozkvet obchodu s otrokmi nastal v 18. storočí, súvisel s dodávkou otrokov do anglických kolónií Severnej Ameriky. V rovnakom storočí bolo pobrežie centrom lovcov veľrýb. Koniec 18. storočia je spojený s ekonomickým úpadkom ostrovov. Vtedy začala emigrácia obyvateľov do USA a Brazílie. V 19. storočí sa stalo mesto Mindelo na ostrove São Vicente vhodným miestom na doplnenie rôznych zásob a uhlia pre veľrybárske a transatlantické lode. Ekonomický význam Kapverd vzrástol. Po otvorení Suezského prieplavu význam ostrovov ako tranzitného prístavu zanikol úplne. Počas 19. a 20. storočia súostrovie opustilo veľa obyvateľov. Hospodárska kríza prakticky zostala nevyriešená dodnes.

Medzi rokmi 1773 a 1866 na Kapverdách boli celkovo tri hladomory, z nich každý stál životy asi 40 % obyvateľov.

V 20. storočí vzrástla vlna nacionalizmu a aktivizovala sa Africká strana nezávislosti Guiney Bissau a Kapverd (PAIGC), tieto udalosti viedli v roku 1951 k zmene štatútu z kolónie na zámorskú provinciu. A po Karafiátovej revolúcií (1974) v Portugalsku sa Kapverdám podarilo 5. júla 1975 vyhlásiť nezávislosť. Prvým prezidentom samostatného štátu sa stal Aristides Pereira, ktorý bol tiež najvyšším predstaviteľom Africkej strany nezávislosti Guiney Bissau a Kapverd. Plánovaná únia s Guineou Bissau sa po tamojšom štátnom prevrate v 1980 nerealizovala, v januári 1981 došlo k zmene názvu strany nezávislosti na Africkú stranu nezávislosti Kapverdských ostrovov. Po návšteve pápeža Jána Pavla II. na Kapverdách sa katolícka opozícia osmelila požadovať demokratické zmeny a vo februári 1990 kapverdský režim ohlásil prechod k pluralizmu a bol zavedený multistranícky systém. V prvých pluralitných voľbách, konaných v januári 1991, zvíťazilo Hnutie za demokraciu (MpD). Prezidentský kandidát tejto strany António Mascarenhas Monteiro aj s prevahou vyhral. Strana aj prezident mali prevahu v dvoch volebných obdobiach. Vo voľbách v roku 2001 zvíťazila po 10 rokoch Africká strana nezávislosti Kapverdských ostrovov so svojím prezidentským kandidátom Pedro Piresom, ktorý potvrdil svoju výhru v ďalších voľbách vo februári 2006.

Politika

Súčasný prezident Kapverdských ostrovov, Pedro Pires, na stretnutí s brazílskym prezidentom Lula da Silvom.

Kapverdy sú parlamentnou republikou. Hlavou štátu je prezident volený v priamych a všeobecných voľbách na päťročné funkčné obdobie. V súčasnosti je prezidentom Pedro Pires, ktorý stojí v čele štátu od roku 2001.

V čele vlády stojí premiér menovaný prezidentom, spravidla to býva predseda strany, ktorá vyhrá parlamentné voľby.

Výkonnú moc má vláda, ktorá je zodpovedná Ľudovému zhromaždeniu. Menuje ju prezident na návrh premiéra.

Zákonodarným orgánom je jednokomorové Národné zhromaždenie (72 poslancov), ktoré vzíde zo všeobecných volieb na päťročné volebné obdobie.

Teraz je v platnosti ústava z roku 1992, v roku 1995 boli vykonané zmeny v prospech prezidenta, ktorý získal viac právomocí. Revízia ústavy z roku 1999 vytvorila novú funkciu ombudsmana.

Najvýznamnejšie politické strany a hnutia

• Africká strana za nezávislosť Kapverd (PAICV)
• Demokratická aliancia pre zmenu (ADM)
• Demokratická kresťanská strana (PDC)
• Demokratická strana obnovy (PRD)
• Demokratická a nezávislá únia Kapverd (UCID)
• Hnutie za demokraciu (MPD)
• Strana demokratickej konvergencie (PCD)

Administratívne rozdelenie

Od roku 2005 sa územie celého štátu delí na 22 administratívnych jednotiek nazývaných concelhos:

samosprávne územné celky Kapverdských ostrovov

• Santiago
  • Tarrafal (1)
  • São Miguel (2)
  • São Salvador do Mundo (3)
  • Santa Cruz (4)
  • São Domingos (5)
  • Praia (6)
  • Ribeira Grande (7)
  • São Lourenço dos Órgãos (8)
  • Santa Catarina (9)
• Brava (10)
• Fogo
  • São Filipe (11)
  • Santa Catarina (12)
  • Mosteiros (13)
• Maio (14)
• Boa Vista (15)
• Sal (16)
• São Nicolau
  • Ribeira Brava (17)
  • Tarrafal de São Nicolau (18)
• São Vicente (19)
• Santo Antão
  • Porto Novo (20)
  • Ribeira Grande (21)
  • Paul (22)

Geografia

Kapverdské ostrovy sa nachádzajú v južnej časti severného Atlantiku, skladajú sa z 10 ostrovov a 5 menších ostrovov, ktoré sa zoskupujú do dvoch celkov podla pozície prevládajúcich vetrov:

• Barlavento (severné súostrovie, Náveterné) – Santo Antão, São Vicente, Santa Luzia, São Nicolau, Sal, Boa Vista
• Sotavento (južné súostrovie, Záveterné) – Maio, Santiago, Fogo, Brava

Všetky ostrovy sú vulkanického pôvodu, jediná historicky aktívna sopka je Pico na ostrove Fogo, ktorá naposledy eruptovala na jar roku 1995. Na ostrovoch sú časté erózie pôdy, krajina má nedostatok vody a je seizmicky aktívna.

Podnebie

Mesiac	Teplota (˚F)	Teplota (˚C)	Zrážky (mm)
Január	75°F	24°C	5,3 mm
Február	75°F	24°C	3,8 mm
Marec	77°F	25°C	1,3 mm
Apríl	77°F	25°C	0,0 mm
Máj	78°F	25°C	0,0 mm
Jún	79°F	26°C	0,0 mm
Júl	81°F	27°C	0,8 mm
August	84°F	29°C	14,1 mm
September	85°F	29°C	33,6 mm
Október	83°F	29°C	6,5 mm
November	81°F	27°C	2,5 mm
December	77°F	25°C	1,6 mm

Ekonomika

1000 CVE bankovka vydaná v roku 1992

Najdôležitejšie je poľnohospodárstvo. Pre vlastné potreby pestujú kukuricu, zemiaky, maniok, hrach a pre export kokosové orechy, cukrovú trstinu, banány a datle. Pre poľnohospodárstvo je k dispozícii iba 16 % pôdy.

Veľkú úlohu hrá tiež rybolov. Ale vzhľadom na slabé technické vybavenie domorodcov, väčšina rýb končí v sieťach zahraničných rybárov. S rybolovom súvisí aj rybársky priemysel. Lovia sa hlavne tuniaky, a okrem rýb sa spracúvajú langusty a homáre. Na export sú ďalej určené textílie a polotovary na produkciu obuvi a garbiarsky priemysel. 90 % potravín sa dováža. Ďalej k importu patria stroje, lode a elektronika. Hlavnými obchodnými partnermi sú: Portugalsko, Holandsko, USA a Spojené kráľovstvo.

Vďaka zahraničnej pomoci a príspevkom obyvateľov žijúcich v zahraničí majú veľký deficit v obchodnej bilancii. Ostrovy sú chudobné na prírodné zdroje. Vo väčšej miere sa ťaží len vápenec, bazalt, kaolín, tieto suroviny sa používajú v stavebníctve, v menšej miere na export. Ďalším exportným artiklom je soľ, ktorá sa získava z morskej vody. Na tvorbe HDP sa 70 % podieľa sektor služieb. Stále väčší podiel na HDP má cestovný ruch.

Kapverdské ostrovy sú považované za rozvojovú krajinu. Štát zaujíma jedno z prvých miest v prijatej zahraničnej pomoci v prepočte na jedného obyvateľa. Tejto podpore sa teší vďaka svojmu demokratickému usporiadaniu a dodržiavaniu ľudských práv a slobôd. Hlavným sociálnym, ekonomickým i politickým problémom je dnes nezamestnanosť.

Demografia

Demografický vývoj Kapverd, Data z FAO, za rok 2005 ; počet obyvateľov v tisícoch.

Než Kapverdské ostrovy objavili Portugalci bolo územie neobývané. Dnešní obyvatelia sú potomkovia otrokov (Balantovia, Pepelovia, Bidžagovia, černosi z Konga, Ndonga, atď.) a portugalských kolonizátorov, janovských a holandských kolonizátorov, sefardských Židov. ¾ obyvateľov sú mulati, zvyšok černosi a len nepatrná časť belosi.

Podľa sčítania ľudu vykonaného v roku 2000, ženy tvorili 51,9 % a muži 48,1 % obyvateľstva. Hlavný ostrov Santiago a samotná metropola Praia sú preľudnené, zatiaľ čo Santo Antão a São Nicolau sa vyľudňujú.

V Novom Anglicku v USA žije asi rovnaký počet Kapverďanov ako vo vlasti, dosť ďalších sa ich usadilo v Brazílii, Portugalsku a v ďalších krajinách Európy. Imigrantov tvoria obyvatelia Guineje – Bissau utekajúci pred vojnou, pred chudobou občania Senegalu, Nigérijci. V každom väčšom meste možno stretnúť čínskych obchodníkov. Taliani, Nemci a Rusi sa púšťajú do rozvoja cestovného ruchu. Mieša sa tu mnoho národov a rás, ktoré spolu dokážu fungovať bez väčších problémov. Obyvateľstvo na Kapverdských ostrovoch je mladé a stále vykazuje značný rast.

• veková štruktúra^{[chýba zdroj]}
  

  Populačná pyramída, 2005
  • 0 – 14 rokov: 36,9 %
  • 15 – 64 rokov: 56,4 %
  • 65 a viac rokov: 6,7 %
• Priemerný vek 19,8 roka (čo je veľmi mladá populácia)
• Priemerná dĺžka života 70,73
• Počet detí na 1 ženu 3,38
• Gramotnosť 76,6 %

Kultúra

Skupina hrajúca mornu

Kapverdská kultúra je zmesou európskych a afrických koreňov.

Jej literatúra je jedna z bohatších v portugalsky hovoriacej Afrike.

Najviac známym hudobným žánrom je folklórny štýl morna, spieva sa kapverdskou kreolštinou a je doprevádzaná klarinetom, husľami, gitarou a cavaquinho (nástroj pôvodne z Portugalska, malá gitara). Najznámejšou interpretkou tohoto hudobného štýlu je Cesária Évora.

Jazyk

Úradným jazykom na Kapverdských ostrovoch je portugalčina, ale väčšina obyvateľov sa dorozumieva kreolštinou, jej základom bola portugalčina. Na jednotlivých ostrovoch sa na tvorení dialektu podieľali iné jazyky – na Sao Vincente francúzština, na Boa Vista taliančina, na Brava angličtina.

Manuel Veiga, minister kultúry sa snaží, aby sa kreolština stala úradným jazykom.

Mladšia generácia obyvateľov ovláda francúzštinu, ktorá sa povinne vyučuje na školách.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kapverdy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kapverdy na českej Wikipédii.