Vládnuca Komunistická strana z volieb vzišla ako porazený, a to i napriek tomu, že zostáva najväčšou politickou silou v krajine. V novom parlamente príde oproti aprílovým voľbám o 15 kresiel. Vtedy získala 60 mandátov, no nasledovala vlna násilia a protestov voči údajne zmanipulovaným voľbám. Po tom, čo sa komunistom nepodarilo presadiť na post prezidenta svoju kandidátku Zinaidu Greceanu, vyhlásili predčasné voľby.

Po včerajšom sčítaní 97,6 % odovzdaných hlasovacích lístkov, ostáva vo vedení Komunistická strana so 45,1 %. Nasleduje ju Liberálnodemokratická strana (15,2 %, 16 kresiel), Demokratická strana (13,1 %, 14 kresiel), Liberálna strana (12,2 %, 13 kresiel) a Aliancia naše Moldavsko Moldavsko sa osamostatnilo pri rozpade ZSSR v roku 1991. Vláda sa snaží o vstup do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a EÚ, akékoľvek nádej na realizáciu tohto plánu je však v blízkej dobe nepravdepodobná.viac na www.EuropskaUnia.sk »(7,3 %, 7 kresiel).

Komunistická strana so 48 kreslami prišla o parlamentnú väčšinu a bude sa musieť uspokojiť s rolou opozičnej strany. Ostatné strany v 101-člennom parlamente disponujú dokopy 53 mandátmi.

Z mŕtveho bodu sa však táto postsovietska republika príliš nepohla, pretože ani jedna skupina nemá 61 poslancov potrebných na zvolenie prezidenta. Politológovia upozorňujú najmä na dobrý výsledok Demokratickej strany (DS) bývalého komunistu Mariana Lupu, ktorý sa v minulosti dostal do konfliktu so šéfom komunistov Vladmirom Voroninom a založil si vlastnú stranu. Zhodujú sa, že líder DS sa po voľbách môže stať kľúčovou postavou tamojšej politickej scény.

Voronin, súčasný prezident republiky, dal jasne najavo, že si chce uchovať vplyv aj po zvolení jeho nástupcu a občanom pred voľbami pohrozil, že pokiaľ budú hlasovať proti jeho strane, zemi hrozí asimilácia zo strany Rumunska. Komunisti využívali slogan „Bráňte svoju vlasť“ a demokratickú opozíciu označovali za prorumunskú.

Rumunský europoslanec Marian Jean Marinescu, ktorý sa volieb v Kišineve zúčastnil ako pozorovateľ uviedol, že podľa toho, čo videl, sa voľby „z rúk nevymkli“. Okrem toho dodal, že ho milo prekvapila volebná účasť. Voliť prišlo 58 % oprávnených voličov.

Iní pozorovatelia ale upozornili na skutočnosť, že v „Podnestersku“ k žiadnym voľbám nedošlo, pretože ľudia s ruskými vlajkami v rukách voličom bránili vstúpiť do volebných miestností.

Pozorovateľ Cristian Preda citoval jedného z aktivistov: „Toto územie máme pod kontrolou my. Tu nie je žiadne Moldavsko. Tunajší ľudia môžu hlasovať pre Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » pre Ukrajinu, ale v žiadnom prípade nie pre moc v Kišineve.“