Chorvátsko

	Chorvátska republika
Vlajka - Chorvátsko	Znak - Chorvátsko
	Národné motto:;
Oficiálny názov; - Dlhý	; Republika Hrvatska
- Krátky	Hrvatska
Úradné jazyky	chorvátčina, v Istrijskej župe aj taliančina
Hlavné mesto	Záhreb (chorv. Zagreb)
Najväčšie mesto	Záhreb
Hlava štátu	Kolinda Grabar-Kitarović (prezident)
Predseda vlády	Zoran Milanović
Rozloha; - Celková; - Súš; - Voda; - % vody	124. miesto; 56 542 km²; 56 414 km²; 128 km²; 0,2 %
Susedia	Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora
Počet obyvateľov; - Sčítanie 2011;	116. miesto; 4 290 612
Hustota obyvateľov; - Sčítanie 2011;	124. miesto; 79 /km²
HDP p.c. v USD (PKS); - Stav jún 2004;	55. miesto; 11 096
Vznik	25. jún 1991 (vyhlásenie) / 15. január 1992 (uznanie štátmi ES)
Forma štátu	republika
Mena	kuna (kn), 1kn = 100 lipa
Gramotnosť	98 % (1995)
Časová zóna	UTC+1 (v lete UTC+2)
Štátna hymna	Lijepa naša domovino
Medzin. kód (ISO 3166-1)	HRV / HR
Kód motorových vozidiel (OSN)	HR
Internetová doména	.hr
Smerové telefónne číslo	385

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Obsah

1 Poloha
2 Dejiny
3 Obyvateľstvo
- 3.1 Národnostné zloženie
- 3.2 Náboženské zloženie
4 Administratívne členenie
5 Cestovný ruch
6 Doprava
- 6.1 Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)
7 Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
- 7.1 Štátne sviatky
- 7.2 Dni pracovného pokoja
8 Referencie
9 Galéria
10 Pozri aj
11 Iné projekty

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Chorvátska

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
1. storočie – 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše
6. storočie – 9. storočie: súčasťou Byzantskej ríše
6. – 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
8. storočie: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
koniec 9. storočia – 11. storočie: samostatné chorvátske kniežatstvo (neskôr kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
1091 a 1102 – 1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
14. storočie – 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátok
od 15. storočia: sústavne napádané Turkami (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovinsko, neobsadená Dalmácia Benátkami)
pred 1700: vytlačenie Turkov
1797 – 1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou 1805 – 1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
1848 – 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
1867 – 1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
1868 – 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska.
1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
1939 – 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu

Mapa z roku 1941

1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
1990:
- apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
- august: premenovanie na "Chorvátska republika"
1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
1. apríl 2009: Chorvátsko sa stalo členom NATO
1. júl 2013: Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

V roku 2001:^[1]

Chorváti 89,63 %
Srbi 4,54 %
Bosniaci 0,47 %
Taliani 0,44 %
Maďari 0,37 %
Albánci 0,34 %
Slovinci 0,30 %
Česi 0,24 %

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Župy Chorvátska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Chorvátska

Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky: