San Maríno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom hlavnom meste pozri San Maríno (mesto)
Sanmarínska republika
Vlajka San Marína Znak San Marína
Vlajka Znak
Národné motto:
Libertas (Sloboda)
Štátna hymna:
Inno Nazionale
Europe location SMO.png
Miestny názov  
 • dlhý (Serenissima) Repubblica di San Marino
 • krátky San Marino
Hlavné mesto San Maríno
43°56′ s.š. 12°27′ v.d.
Najväčšie mesto San Maríno
Úradné jazyky taliančina


Štátne zriadenie
kapitáni regenti


štátny tajomník
republika
Gian Franco Terenzi
Guerrino Zanotti

Fiorenzo Stofli
Vznik 3. september 301
Susedia Taliansko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
61,2 km² (190.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
28 880 (188.)
28 880

472/km² (21.)
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SMR / SM
Medzinárodná poznávacia značka RSM
Internetová doména .sm
Smerové telefónne číslo +378
Gramotnosť: 100%

San Maríno, dlhý tvar Sanmarínska republika, patrí medzi veľmi malé štáty Európy, nachádza sa v Taliansku. Hlavné mesto je San Maríno.

San Maríno je najmenšia republika a tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika je pokojná enkláva ležiaca na východných svahoch Apenín. San Maríno nie je členom Európskej únie, no napriek tomu používa ako svoju menu euro. S Talianskom vytvorili colnú a menovú úniu.

Úradným jazykom je taliančina, aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov rozpráva starším dialektom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Legendy kladú počiatok San Marína do obdobia okolo roku 301, keď tu Svätý Marinus, dalmátsky kamenár so svojimi kresťanskými následníkmi založil opevnený kláštor. Vznik štátu je doložený listinami z roku 1253.

V roku 1600 bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. Viedenský kongres, ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po napoleonských vojnách, súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. V 19. storočí našli v San Maríne útočisko vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj Giuseppe Garibaldi. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo USA, ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína.

Mapa San Marína
  • Najvyššie položený bod: Monte Titano (756 m n. m.)
  • Najväčšie mestá: Serravalle (4 700 obyv.), San Maríno (2 400 obyv.)
  • Národnostné zloženie: Sanmarínci 80 %,Taliani 17,5 %
  • Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 95%

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kastel (San Maríno)

San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných kastely.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Turistika tvorí v San Maríne 62,24% HDP. V roku 1997 navštívilo San Maríno viac ako 3,3 milióna turistov. Poľnohospodárstvo nemá veľký význam. Pestuje sa obilie, vínna réva a olivy, vyrábajú sa syry, rozšírený je chov kôz. Tradičná je výroba keramiky, textilný priemysel - výroba vlny a trikotáže, ďalej papier, sklo. Vydáva cenné zberateľské známky a mince.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]