Štát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Štát pozri Štát (rozlišovacia stránka).
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné
Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR

Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum

Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z • d • u

Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva.

Spoločenské vedy[upraviť | upraviť zdroj]

V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:

Pre štát je charakteristické:

  • suverénne mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti
  • hierarchická štruktúra
  • spôsob vznikania buď zdola nahor (demokracia) alebo zhora nadol (despocia)
  • skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie
  • riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania
  • štátne donútenie

Formy štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:

ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA

- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný – teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut/nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.

Funkcie štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:

  • vonkajšie:
    • hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
    • pomoc iným štátom
    • agresia s cieľom rozšíriť územie, prípadne ekonomický, či ideologický vplyv
    • obrana pred napadnutím iného štátu
    • plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
    • boj za mier
    • regulácia zahraničného obchodu
  • vnútorné:
    • právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
    • bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jednotlivých občanov)
    • hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
    • sociálne (robenie sociálnej politiky)
    • kultúrna (robenie kultúrnej politiky)

Teórie vzniku štátu[upraviť | upraviť zdroj]

  • staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov, zásahom Božím, vnútronou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi a pod.
  • novšie:
    • teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
    • vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
    • organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.

Medzinárodné právo[upraviť | upraviť zdroj]

V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.

V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtina slovo vláda znamená približne štátna moc).

Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:

Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či sú tieto kritériá dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.

Iné názory na štát[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Prusák: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
  • Aristoteles:Štát je rozvinuté spoločenstvo obcí (29) alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokarcia a politea. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politey).
  • Platón: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu – ústav – a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristorkacia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
    • filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
    • strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
    • remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
  • Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
  • Cicero:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štát&oldid=5974312“