Ázia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Ázia | |
 |
|
| Rozloha | 44 413 000 km² |
|---|---|
| Počet obyvateľov | 4 164 252 000 |
| Regióny | Severná Ázia Stredná Ázia Západná Ázia Južná Ázia Juhovýchodná Ázia Východná Ázia |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Ázia |
Ázijské subregióny podľa OSN:
██ Severná Ázia
██ Stredná Ázia
██ Juhozápadná Ázia
██ Južná Ázia
██ Východná Ázia
██ Juhovýchodná Ázia
Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.
Hranica s Európou a Áziou prebieha po východnom úpätí pohoria Ural, po rieke Emba, severným pobrežím Kaspického mora, Kumsko-Manyčskou zníženinou, Azovským morom, Kerčským prielivom, Čiernym morom, Bosporom, Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou, Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab. V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale - v porovnaní s inými kontinentami sveta - omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tisícročí pred Kr. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. storočí pred Kr. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.
Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť.
- Rozloha: 44 579 000 km²
- Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 6 440 km
- Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 9 650 km
- Najsevernejší bod: Arktický mys, Rusko (81° 12' severnej šírky)
- Najzápadnejší bod: Bozcaada, Turecko (26° 02' východnej dĺžky)
- Najvýchodnejší bod: Dežňovov mys, Rusko (169° 40' západnej dĺžky)
- Najjužnejší bod: Pulau Pamana, Indonézia (0° 11' južnej šírky)
- Najvyšší bod: Mount Everest, Čínska ľudová republika/Nepál (8 848 m)
- Najnižší bod: Mŕtve more, Izrael/Jordánsko (392 m pod hladinou mora)
- Najvyššia zaznamenaná teplota: Tirat Tsvi, Izrael (54 °C)
- Najnižšia zaznamenaná teplota: Ojmiakon, Ruská federácia (-71,2 °C)
- Najväčšie jazero: Kaspické more (371 000 km²)
- Prevažné náboženstvo: Islam
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Rieky v Ázií, ústia do viacerých oceánov, a oblastí(Severný ľadový oceán, Indický Oceán, bezodtoková oblasť Ázie)
Rieky ústiace do Severného ľadového oceána:
Rieky ústiace do Tichého Oceána:
Rieky ústiace do Indického Oceána:
Rieky ústiace do bezodtokovej oblasti:
Štáty a závislé územia[upraviť | upraviť zdroj]
| Región[1], názov územia a vlajka | Rozloha (km²) |
Počet obyvateľov (odhad k 1. júlu 2002) |
Hustota obyvateľstva (/km²) |
Hlavné mesto |
|---|---|---|---|---|
| Stredná Ázia: | ||||
 Kazachstan[2] |
2 346 927 | 13 472 593 | 5,7 | Astana |
 Kirgizsko |
198 500 | 4 822 166 | 24,3 | Biškek |
 Tadžikistan |
143 100 | 6 719 567 | 47,0 | Dušanbe |
 Turkménsko |
488 100 | 4 688 963 | 9,6 | Ašchabad |
 Uzbekistan |
447 400 | 25 563 441 | 57,1 | Taškent |
| Východná Ázia: | ||||
 Čína[3] |
9 584 492 | 1 284 303 705 | 134,0 | Peking |
 Hongkong (Čína)[4] |
1 092 | 7 303 334 | 6 688,0 | Hongkong |
 Japonsko |
377 835 | 126 974 628 | 336,1 | Tokio |
 Macao (Čína)[5] |
25 | 461 833 | 18 473,3 | Macau |
 Mongolsko |
1 565 000 | 2 694 432 | 1,7 | Ulanbátar |
 Kórejská ľudovodemokratická republika |
120 540 | 22 224 195 | 184,4 | Pchjongjang |
 Kórejská republika |
98 480 | 48 324 000 | 490,7 | Soul |
 Taiwan (Čínska republika)[6] |
35 980 | 22 548 009 | 626,7 | Tchaj-pej |
| Juhovýchodná Ázia: | ||||
 Brunej |
5 770 | 350 898 | 60,8 | Bandar Seri Begawan |
 Kambodža |
181 040 | 12 775 324 | 70,6 | Phnom Penh |
 Indonézia[7] |
1 419 588 | 227 026 560 | 159,9 | Jakarta |
 Laos |
236 800 | 5 777 180 | 24,4 | Vientian |
 Malajzia |
329 750 | 22 662 365 | 68,7 | Kuala Lumpur |
 Mjanmarsko |
678 500 | 42 238 224 | 62,3 | Naypyidaw[8] |
 Filipíny |
300 000 | 84 525 639 | 281,8 | Manila |
 Singapur |
693 | 4 452 732 | 6 425,3 | Singapur |
 Thajsko |
514 000 | 62 354 402 | 121,3 | Bangkok |
 Východný Timor[9] |
15 007 | 952 618 | 63,5 | Dili |
 Vietnam |
329 560 | 81 098 416 | 246,1 | Hanoj |
| Južná Ázia: | ||||
 Afganistan |
647 500 | 27 755 775 | 42,9 | Kábul |
 Bangladéš |
144 000 | 133 376 684 | 926,2 | Dháka |
 Bhután |
47 000 | 2 094 176 | 44,6 | Thimphu |
 India[10] |
3 287 590 | 1 045 845 226 | 318,2 | New Delhi |
 Irán |
1,648,000 | 66,622,704 | 40.4 | Teherán |
 Maldivy |
300 | 320 165 | 1 067,2 | Male |
 Nepál |
140 800 | 25 873 917 | 183,8 | Káthmandu |
 Pakistan |
803 940 | 147 663 429 | 183,7 | Islamabad |
 Srí Lanka |
65 610 | 19 576 783 | 298,4 | Colombo |
| Západná Ázia: | ||||
 Arménsko[11] |
29 800 | 3 330 099 | 111,7 | Jerevan |
 Azerbajdžan[12] |
41 370 | 3 479 127 | 84,1 | Baku |
 Bahrajn |
665 | 656 397 | 987,1 | Manáma |
 Cyprus[13] |
9 250 | 775 927 | 83,9 | Nikózia |
 Pásmo Gazy[14] |
363 | 1 203 591 | 3 315,7 | Gaza |
 Gruzínsko[15] |
69 700 | 4 661 473 | 99,3 | Tbilisi |
 Irak |
437 072 | 24 001 816 | 54,9 | Bagdad |
 Izrael |
20 770 | 6 029 529 | 290,3 | Jeruzalem |
 Jordánsko |
92 300 | 5 307 470 | 57,5 | Ammán |
 Kuvajt |
17 820 | 2 111 561 | 118,5 | Kuvajt |
 Libanon |
10 400 | 3 677 780 | 353,6 | Bejrút |
| Nachičevan (Azerbajdžan)[12] |
5 500 | 365 000 | 66,4 | Nachičevan |
 Omán |
212 460 | 2 713 462 | 12,8 | Maskat |
 Katar |
11 437 | 793 341 | 69,4 | Dauha |
 Saudská Arábia |
1 960 582 | 23 513 330 | 12,0 | Rijád |
 Sýria |
185 180 | 17 155 814 | 92,6 | Damask |
 Turecko[16] |
756 768 | 57 855 068 | 76,5 | Ankara |
 Spojené arabské emiráty |
82 880 | 2 445 989 | 29,5 | Abú Zabí |
| Západný breh Jordánu[14] |
5 860 | 2 303 660 | 393,1 | — |
 Jemen |
527 970 | 18 701 257 | 35,4 | Saná |
| Severná Ázia: | ||||
 Rusko[17] |
13 115 200 | 39 129 729 | 3,0 | Moskva |
| Severná Afrika: | ||||
 Egypt[18] |
63 556 | 1 378 159 | 21,7 | Káhira |
| Spolu | 43 810 582 | 3 802 404 193 | 86,8 | |
Poznámky:
- ↑ Delenie kontinentov ako ho zobrazuje mapa OSN. Navyše je Severná Ázia.
- ↑ Kazachstan je niekedy považovaný za transkontinentálny štát v Strednej Ázií a Východnej Európe; údaje v tabuľke sú iba pre Ázijskú časť.
- ↑ Iba kontinentálny štát bez častí Hongkong, Macao a Taiwan.
- ↑ Hong Kong špeciálna administratívna oblasť Číny.
- ↑ Macao špeciálna administratívna oblasť Číny.
- ↑ Údaje sú pre časť pod vládou Čínskej republiky, ktorú nárokuje Čínska ľudová republika.
- ↑ Indonézia je často považovaná za transkontinentálny štát v Juhovýchodnej Ázií a v Oceánii; údaje nezahŕňajú provinciu Papua a súostrovie Moluky.
- ↑ Administratívne hlavné mesto Mjanmarska bolo oficiálne presunuté z Rangúnu do mesta Nepjito v roku 2005
- ↑ Východný Timor je často považovaný za transkontinentálny štát v Juhovýchodnej Ázii a Oceánii
- ↑ Vrátane štátu Džammú a Kašmír na ktorý si nárokuje okrem Indie aj Pakistan a Čína.
- ↑ Arménsko je niekedy považované za transkontinentálny štát fyziogeograficky v Západnej Ázií ale v historickom a sociopolitickom kontexte v Európe.
- ↑ a b Azerbajdžan je často považovaný za transkontinentálny štát v Západnej Ázií a Východnej Európe; údaje sú iba pre Ázijskú časť. Nachičevan je autonómna exkláva Azerbajdžanu ohraničená Arménskom, Iránom a Tureckom.
- ↑ Ostrov Cyprus je niekedy považovaný za transkontinentálne územie: nachádza sa vo východnej časti Stredozemného mora južne od Turecka, má historické and sociopolitické súvislosti s Európou. Severocyperská turecká republika, časť de jure Cyperskej republiky na juhu ostrova (s prevažne gréckou populáciou), je uznávaná iba Tureckom.
- ↑ a b Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu spoločne predstavujú Palestínske okupované územia, tie sú čiastočne okupované Izraelom ale de facto pod správou Palestínskeho autonómneho územia.
- ↑ Gruzínsko je často považovaný za transkontinentálny štát v Západnej Ázií a Východnej Európe; údaje sú iba pre Ázijskú časť.
- ↑ Turecko je často považovaný za transkontinentálny štát v Západnej Ázií a Južnej Európe; údaje sú iba pre Ázijskú časť, okrem všetkých v provincii Istanbul.
- ↑ Rusko je často považované za transkontinentálny štát vo Východnej Európe (región OSN) a Severnej Ázií a Východnej Európe, údaje sú iba pre Ázijskú časť.
- ↑ Egypt je často považované za transkontinentálny štát v Severnej Afrike a Západnej Ázii, údaje sú iba pre Ázijskú časť, iba východne od Suezského prieplavu (Sinajský polostrov).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o ázijské príslovia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ázia
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálny zoznam názvov štátov Ázie a ich oblastí,stav 1996
- Oficiálny zoznam názvov istých území Ruska, stav 1996
- Oficiálny zoznam názvov hlavných miest štátov a administratívnych centier Ázie, stav 1996
- Oficiálny zoznam názvov hlavných miest štátov a administratívnych centier Ruska, stav 1996
- FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok
|
|||||||
|
||||||||||||||||||||||||||
