Striebro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o chemickom prvku. O rovnomennom mineráli pozri striebro (minerál)
Striebro
47 paládium ← striebro → kadmium
Cu

Ag

Au
Ag
Vzhľad
strieborný kov
striebro
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo striebro (argentum), Ag, 47
Umiestnenie v PSP 11. skupina5. periódablok d
Séria prechodné prvky, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 107,8682 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4d10 5s2
Atómový polomer 144 pm
Kovalentný polomer 145 pm
Kovový polomer 144 pm
Van der Waalsov pol. 172 pm
Iónový polomer
pre: Ag+
126 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,93 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 731,0 kJ.mol−1
2: 2 070 kJ.mol−1
3: 3 361 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I, II, III
Št. potenciál
(Ag+/Ag)
0,799 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 10,49 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 234,93 K)
9,320 kg·dm−3
Teplota topenia 1 234,93 K (961,78 °C)
Teplota varu 2 435 K (2 161,85 °C)
Sk. teplo topenia 11,28 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 250,58 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25,350 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 283 1 413 1 575 1 782 2 055 2 433
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 15,87 nΩ·m
Tep. vodivosť 429 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 18,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 83 GPa
Pružnosť v šmyku 30 GPa
Objemová pružnosť 100 GPa
Poissonovo č. 0,37
Tvrdosť (Mohs) 2,5
Tvrdosť (Brinell) 24,5 MPa
Reg. číslo CAS 7440-22-4
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 105Ag synt. 41,2 d. ε - 105Pd
synt.   γ 0,344
Radioactive.svg 106Ag synt. 8,28 d. ε - 106Pd
synt.   γ 0,511
107Ag 51,839 % stabilný s 60 neutrónmi
Radioactive.svg 108Ag synt. 418 r. ε - 108Pd
synt.   γ 0,433
109Ag 48,161 % stabilný s 62 neutrónmi
Radioactive.svg 111Ag synt. 7,45 d. β 1,036 111Cd
synt.   γ 0,342
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému striebro.
Pozri aj chemický portál

Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnou vodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Je vhodné na použitie v elektronickom priemysle, pri výrobe CD aj DVD nosičov a v šperkárstve. Jeho zlúčeniny sú potrebné pre fotografický priemysel.

Základné fyzikálno-chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Striebro je jeden z prvkov známych už od staroveku. Z bežných kovov má najlepšiu elektrickú a tepelnú vodivosť. Z mechanickej a metalurgickej stránky je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva (dobrá zatiekavosť).

Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d orbitale. V zlúčeninách sa vyskytuje hlavne v oxidačnom čísle AgI. Zlúčeniny striebornatého katiónu (Ag+2) sú nestále a majú silné oxidačné účinky.

Napriek tomu, že stiebro patrí medzi drahé kovy, ktoré sa vyznačujú silnou chemickou stabilitou, veľmi dobre reaguje s kyselinou dusičnou hlavne vďaka jej silným oxidačným schopnostiam. Reakcia prebieha podľa rovnice:

3 Ag + 4 HNO3 → 3 AgNO3 + NO + 2 H2O

Podobne sa striebro chová i voči koncentrovanej kyseline sírovej, ktorá pôsobí tiež oxidačne. Voči zriedenej H2SO4 je však striebro odolné, podobne ako pri pôsobení ďalších minerálnych kyselín. Za prítomnosti kyslíka sa sriebro rozpúšťa aj v roztokoch alkalických kyanidov za vzniku komplexného kyanostrieborného iónu [Ag(CN)2]-.

Na suchom čistom vzduchu je striebro neobmedzene stále. Stačí však aj veľmi nízke množstvo sírovodíka (H2S), aby striebro začalo černieť, pretože na jeho povrchu vzniká vrstva sulfidu strieborného Ag2S.

Výskyt a výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V zemskej kôre sa striebro vyskytuje vzácne. Priemerný obsah činí okolo 0,07 – 0,1 mg/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia približne 3 mikrogramy na liter. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm striebra približne bilión atómov vodíka.

V prírode sa striebro obyčajne vyskytuje v zlúčeninách, prípadnej aj ako čistý kov. Skoro vždy je striebro prímesou v rýdzom prírodnom zlate. Z minerálov striebra je najvýznamnejší akantit a jeho vysokoteplotná modifikácia (nad 179 °C) argentit Ag2S.

Ako zdroj pre priemyslové získavanie striebra sú však rudy olova, medi, niklu alebo zinku. Najviac používanou metódou na získavanie rýdzeho striebra je elektrolýza, z halogenidov sa však dá ako rýdze získať aj pyrometalurgicky priamym tavením.

Najväčšími svetovými producentmi sú Mexiko, Kanada, Peru, Austrália a USA.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]