Jordánsko
Jordánske hášimovské kráľovstvo المملكة الأردنّيّة الهاشميّةّ |
|||||
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Štátna hymna: As-salám al-malakí al-urduní "Nech žije kráľ" |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah | ||||
• krátky | Al-Urdunn | ||||
Hlavné mesto | Ammán 37°57′ S.š. 35°56′ V.d. |
||||
Najväčšie mesto | Ammán | ||||
Úradné jazyky | arabčina
|
||||
Štátne zriadenie Kráľ Premiér |
konštitučná monarchia Abdalláh II. Marouf al-Bakhit |
||||
Vznik | 25. máj 1946 | ||||
Susedia | Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
89 342 km² (112.) km² (zanedbateľné %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (2007) • sčítanie (2004) • hustota (2007) |
5 924 000 (110.) 5 100 981 64/km² (166.) |
||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 27,96 mil. $ (97.) 4 900 $ (103.) |
||||
Index ľudského rozvoja (2007) | 0,773 (86.) – stredný | ||||
Mena | jordánsky dinár (JOD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
+ 2 (UTC+ 2) + 3 (UTC+ 3) |
||||
Medzinárodný kód | JOR | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | JOR | ||||
Internetová doména | jo | ||||
Smerové telefónne číslo | ++ 962 |
Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.
Dejiny Jordánska[upraviť | upraviť zdroj]
Od 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše.
V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť.
V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko.
V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bolo zatiahnuté do arabsko-izraelskej vojny, v ktorej získalo územia za riekou Jordán.
V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael.
Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku.
V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP.
V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.
Podnebie a geografia Jordánska[upraviť | upraviť zdroj]
Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, kedže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá.
Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m.
Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Agaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Aj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie.
Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
|
|