Nová Kaledónia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha

Nová Kaledónia (po francúzsky: Nouvelle-Calédonie) staršie Zámorské teritórium Novej Kaledónie a závislých území je zámorská správna korporácia sui generis Francúzska v Tichom oceáne.

Má rozlohu 19 103 km² (z toho rovnomenný hlavný ostrov 16 747 km²) a počet obyvateľov 230 789 (2004). Správne stredisko: Nouméa. Jazyky: francúzsky, melanézsky a polynézske nárečia. Tretina obyvateľstva je európskeho a pätina ázijského pôvodu. Vo vierovyznaní prevláda rímskokatolícka (60 %) a protestantské (30 %) denominácie.

K zámorskému územiu patria aj:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné obyvateľstvo ostrovov tvorili Melanézania. Ostrov Nová Kaledónia objavil v roku 1774 James Cook a v roku 1853 ho anektovalo Francúzsko. Od roku 1946 do roku 1999 bola Nová Kaledónia zámorským územím (TOM) Francúzska, odvtedy je zámorskou správnou korporáciou sui generis. Dvoma zmluvami (1988 a 1998) získala značnú vnútornú autonómiu s možnosťou vyhlásenia nezávislosti uzákonenou francúzskym Národným zhromaždením. Okolo roku 2014 sa má konať referendum o prípadnej nezávislosti.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažba niklovej rudy a poľnohospodárstvo (káva, kopra, hovädzí dobytok, obilie a zelenina) sú hlavné odvetvia. Hlavní obchodní partneri: Francúzsko, Japonsko a USA.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]