Šľachta
Šľachta alebo aristokracia alebo nepresne nobilita je dedičná vedúca vrstva spoločnosti. Je spravidla charakterizovaná zákazom/obmedzením sobášov s príslušníkmi neslobodných vrstiev, považuje sama seba za predurčenú na riadenie spoločnosti a často je vlastníkom pôdy a poddaných.
Šľachta pôvodne vznikla vo všetkých kultúrnych oblastiach Zeme, no napríklad v starovekej Číne boli jej výsady v 3. stor. pred Kr. zrušené a šľachta bola nahradená úradníckym štátnym aparátom a v Indii sa namiesto šľachty presadila kňazská a bojovnícka kasta.
Stredovek a novovek v Európe[upraviť | upraviť zdroj]
V stredovekej Európe bola šľachta vládnuca privilegovaná vrstva feudálnej spoločnosti. Svoju moc a privilegované postavenie zakladala na urodzenom (ušľachtilom) pôvode, pozemkovom vlastníctve a feudálnych výsadách. Vznikla z bývalej rodovej aristokracie (stará, rodová šľachta) alebo si šľachtické postavenie vyslúžila (nová, služobnícka šľachta). Šľachta dosiahla obmedzenie dovtedajšieho despotizmu moci panovníka a položila základy budúceho parlamentarizmu (snemy). Od 13. storočia moc šľachty začali obmedzovať mestá, najmä mešťania. V neskorom stredoveku sa vytvorila hierarchizovaná štruktúra šľachty. Od začiatku novoveku postupne v Európe vznikali centralizované absolutistické štáty, v ktorých (okrem Poľska a Uhorska) moc šľachty klesala, svoj vplyv si však udržala zhruba až do polovice 19. storočia. V mnohých krajinách existuje dodnes.
