Monako

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Monacké kniežatstvo
Vlajka Monaka Znak Monaka
Vlajka Znak
Národné motto:
Deo Juvante (lat.: S Božou pomocou)
Štátna hymna:
Hymne Monégasque

Europe location MCO.png
Miestny názov  
 • dlhý Principauté de Monaco
 • krátky Monaco
Hlavné mesto Monako
43°43′ S.š. 7°25′ V.d.
Najväčšie mesto Monte Carlo
Úradné jazyky francúzština


Štátne zriadenie
knieža
premiér
predseda parlamentu
unitárne parlamentné konštitučné kniežatstvo
Albert II.
Michel Roger
Laurent Nouvion
Vznik 8. január 1297
Susedia Francúzsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1,95 km² (193.)  
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2011)
 • sčítanie (2008)

 • hustota (2011)
 
36 371
35 352

18 005/km² (1.)
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód MCO / MC
Medzinárodná poznávacia značka MC
Internetová doména .mc
Smerové telefónne číslo +377


Monako (fr.: Monaco), dlhý tvar Monacké kniežatstvo (Principauté de Monaco) je mestský štát a druhá najmenšia krajina na svete (po Vatikáne). Monako je súčasne štát aj obec (mesto). Základom jeho hospodárstva je bankovníctvo, keďže krajina je bankovým rajom a cestovný ruch založený aj na slávnom kasíne v Monte Carle. Svoj domov tu majú mnohé významné svetové celebrity. Iba sedmina obyvateľstva sú rodení Monačania.

Nachádza sa medzi Stredozemným morom a Francúzskom na Azúrovom pobreží (Côte d'Azur).

Štátne zriadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa ústavy z roku 1962 je Monako dedičnou konštitučnou monarchiou. Hlavou štátu je knieža, ako poradné orgány má k dispozícii korunnú radu (11 členov) a štátnu radu (12 členov). Výkonnú moc má pod autoritou kniežaťa jeden štátny minister s troma vládnymi radami. Legislatívu vykonáva knieža spolu s parlamentom, Národnou radou s 18 volenými poslancami. V zahraničných vzťahoch zastupuje Monako Francúzsko. Taktiež právny systém je vybudovaný podľa francúzskeho vzoru.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]