Ľubomír Pokovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ľubomír Pokovič

Ľubomír Pokovič 2011.jpg
slovenský hokejista a tréner
Narodenie 28. apríl 1960 (55 rokov),
Skalica, Slovensko
Pozícia útočník
Výška a váha  ? cm, ? kg
Aktívna činnosť  ? – ?
Pozri aj Športový portál

Ľubomír Pokovič (* 28. apríl 1960, Skalica) je niekdajší slovenský hokejový útočník, ktorý sa po skončení aktívnej kariéry venuje trénerskej činnosti.

Hráčska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Hrával za Slovan Bratislava v rámci česko-slovenskej najvyššej súťaže. Hrával v pamätnom útoku s Dušanom Pašekom a Ivanom Dorničom. Kvôli zraneniu nosieval na sánke špeciálny ochranný kryt. Ako hráč odohral 5 sezón v kádri rezervnej reprezentácie Československa.

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

    Základná časť   Playoff
Sezóna Klub Liga Z G A Body TM +/- Z G A Body TM +/-
1986/87 Slovan Bratislava ČSHL 35 9 13 22 8

Trénerské pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Klubové[upraviť | upraviť zdroj]

V 90. rokoch trénoval v nemeckých súťažiach (1990-94 REV Bremerhaven, neskôr EHC Neuwied). S tímom EHC Neuwied sa stal dvakrát víťazom 1.Bundesligy (1996, 1997), ktorá v tom čase fungovala ako paralelná liga s DEL. V roku 1996 vyhral s EHC Neuwied Ligový pohár.

V rokoch 1999/00- 2001/02 pôsobil ako asistent trénera v Slovane Bratislava, kde získal dva majstrovské tituly. V sezóne 2000-2001 aj ako hlavný tréner v HC Slovan Bratislava.

V sezóne 2003/04 sa stal hlavným trénerom tohto klubu. V januári s mužstvom vyhral Kontinentálny pohár, v slovenskej extralige po vypadnutí v semifinále so Zvolenom získal bronz. Klub mu následne ponúkol miesto športového riaditeľa, čo však odmietol. Ďalší rok trénoval od decembra český Třinec, s ktorým sa zachránil a obsadil predposledné 13. miesto. Dostal ponuku na ďalšíe zotrvanie, ktorú však z rodinných dôvodov odmietol.[1]

V ročníku 2005/06 sa stal trénerom bieloruského Dinama Minsk, dosiahol s ním finále, kde podľahol miestnemu rivalovi Junosť Minsk.[2] Vedenie mu predĺžilo zmluvu, no v priebehu nasledujúceho ročníka, 18. januára 2007 bol z funkcie odvolaný, hoci Dinamo malo len dvojbodovú stratu na vedúci Keramin Minsk a zápas k dobru.[3] S Dinamom Minsk sa stal dvakrát víťazom Bieloruského pohára. V hlasovaní fanušíkov sa po odchode z Dinama Minsk stal víťazom ankety Tréner roka.

Reprezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2003 sa stal asistentom trénera slovenskej reprezentácie Františka Hosssu, kde pôsobil do roku 2005. Zúčastnil sa dvoch MS. V Česku v roku 2004 - 4.miesto, v Rakúsku v roku 2005 - 5.miesto. V roku 2004 bol členom trénerského štábu slovenskej reprezentácie na Svetovom pohári v Kanade.

V sezóne 2005/06 sa ako tréner zúčastňoval akcií bieloruskej reprezentácie. Zastupoval na nich Glena Hanlona počas jeho pôsobenia vo Washington Capitals. Od roku 2008 do roku 2010 pôsobil znovu vo funkcii asistenta trénera Slovenskej hokejovej reprezentácie. Na OH vo Vencouveri sa prebojovali spoločne s Jánom Filcom a Františkom Hossom do semifinále olympijského turnaja. Obsadili 4. miesto, čo je najlepšie umiestnenie slovenského národného mužstva v histórii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]