Vedy o Zemi (niekedy označované aj ako geovedy) je zastrešujúci pojem pre vedné disciplíny zaoberajúce sa vývojom, stavbou a zložením jednotlivých sfér Zeme. Členia sa na:
Alfréd Wegener sa narodil sa v rodine teológa a učiteľa jazykov na gymnáziu ako najmladšie z piatich detí. Študoval na gymnáziu v Berlíne, kde patrili medzi jeho najobľúbenejšie predmety fyzika a chémia. Po ukončení gymnázia pokračoval od roku 1900 v štúdiu fyziky, meteorológie a astronómie na univerzitách v Berlíne, Heidelbergu a Innsbrucku. Štúdium ukončil v roku dizertačnou prácou z astronómie. V roku 1905 sa zamestnal ako asistent v Beeskowskom aeronautickom observatóriu, kde pracoval spolu so svojim bratom Kurtom. Stali sa priekopníkmi vo využívaní prieskumu počasia pomocou balónov (meranie vzdušných prúdov). 1906 sa zúčastnil na expedícii do Grónska. Cieľ expedície, ktorej sa zúčastnilo 25 výskumníkov vedených Ludvigom Mylius-Erichsenom, bolo štúdium cirkulácie polárnych vetrov a založenie prvej meteorologickej stanice v Grónsku. Wegenerovi sa veľmi zapáčila ľadová scenéria Grónska, vrátil sa tam ešte niekoľkokrát.
Po návrate 1908 sa zamestnal na univerzite v Marburgu, kde napísal knihu „Thermodynamik der Atmosphäre“. V Marburgu pri štúdiu skamenelín zistil ich podobnosť na oboch stranách Atlantiku, čo ho viedlo k napísaniu článku o „pohybe kontinentov“ (1912). Tu stretol aj svoju budúcu manželku Else Köppen, dcéru jedného z vtedajších popredných meteorológov Wladimira Köppena. Oženil sa s ňou v roku 1913 a mali spolu tri dcéry. Ešte v tom istom roku sa vrátil na druhú expedíciu do Grónska. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bojoval na fronte, po viacnásobnom zranení sa v roku 1915 natrvalo vrátil domov. Venoval sa práci na jeho slávnej knihe „Die Entstehung der Kontinente und Ozeane“.
Ihličkovité kryštály milleritu, chemicky sulfidu nikelnatého vo vápencovej geóde. Millerit je bežný minerál nahrádzajúci pentlandit v metamorfovaných serpentinitoch.
