Historia punk rocku bola napisana pre moju diplomovu pracu roky dozadu ! Nie je to bohvieco, ale na dobu, kedy neboli dokopy ziadne prelozene knihy a moja anglictina chaba, nedalo sa toho vela zozbierat ! Cele to je len moja zlatanina toho co bolo dostupne. Mozu sa vyskytnut chyby a chybicky !


USA
Pokiaľ sa chceme podrobne pozrieť na punkové korene, musíme si uvedomiť, že po hudobnej stránke ako i po stránke životného štýlu, sa musíme vrátiť až ku samotným počiatkom Rock ´n´ Roll-u alebo ešte hlbšie k samotnému Blues. Z bluesovej, čiernej muziky sa postupom času začal vyvíjať tvrdší štýl , ktorý začali mladí označovať ako rock /z angličtiny: kameň, skala/, pretože bol rýchlejší a tvrdší ako všetky ostatné hudobné štýly začiatkom 50.tych rokov /jazz, blues/ pričom stelesňoval kultúru ulice prevažne mladých ľudí čiernej pleti. Jazzová či bluesová muzika, pokiaľ sa na ňu pozrieme po hudobnej stránke, je príliš pomalá na to, aby svojou energickosťou oslovila mladých jedincov túžiacich po užívaní si života. Rock´n´rollová muzika je energická a práve energia prezentovala silu mladosti a mladých ľudí. Rocková muzika a predovšetkým mládež, bola odjakživa spájaná s určitým sociálnym a kultúrnym konfliktom medzi mladšou generáciou a staršími obyvateľmi /v tomto aj iných prípadoch: mládež proti rodine, škole, spoločenským normám a hodnotám/. V skorších 50.tych rokoch sa začal presadzovať u bielej populácie v USA ale aj v celom svete , rock´n´roll čiernych mužov.

Nakoľko však v určitých štátoch federácie /napríklad: Alabama, Texas a prevažne južné krajiny / vládol silný rasizmus a obmedzovanie práv čiernej populácie obyvateľstva, Rock ´n´ Roll čiernej mládeže nemohol byť, v tej dobe, populárny a nemohol sa uchádzať o miesto v prestižných hitparádach. Tým pádom nemal žiaden vplyv na mladých jedincov a ani vplyv na majoritnú kultúru. V USA paralelne fungovali dva hitparádové rebríčky: Rhythm & Bluess, kde bola predstavovaná „čierna muzika“ pre obyvateľstvo tmavej farby pleti a Pop hitparáda „bieleho“ obyvateľstva. Prvým bielym predstaviteľom "čierneho" rock´n´rollu bol Elvis Presley , ktorý priniesol rock´n´roll do širšieho povedomia mládeže v spoločnosti. Elvis Presley v tej dobe stelesňoval naj-rebelujúcejšieho mladíka bielej populácie. Nikto zo známych osobností pred ním nereprezentoval rebéliu mládeže spôsobom jemu charakteristickým. Zo dňa na deň stelesňoval Presley nový idol mládeže. Nová kultúra bola charakteristická rôznymi druhmi inovácií od: nových módnych účesov, oblečenie, hudobného prejavu, tanečného prejvu až po prejavy mládežníckej slobody a rebélie. „ Nikdy som nevidel nikoho takto odohrať svoj koncert…bolo to šokujúce…vypadal ako naozajstný rebel ulice…on vážne zmenil môj život. Bol som očarený Elvisom, ohúrený tou muzikou. Mohol som precítiť čo hrá. „ Jerry Nolan člen kapely NewYorkDolls a Heartbreakers.

Hudobný smer, ktorý priniesol, bol kultúrou "čiernej" pouličnej mládeže, ale prenesený na majoritnú spoločnosť „bieleho“ obyvateľstva. Rýchla hudba stelesňovala a naďalej stelesňuje slobodu a rebéliu proti predsudkom a hodnotám panujúcim v spoločnosti konkrétnych časov. Rock´n´Roll spôsobil, že spoločnosť a prevažne biele obyvateľstvo si začalo uvedomovať práva čiernych Američanov. Až do príchodu subkultúry hippies boli ich práva neustále potláčané. Ako sa stával rock´n´roll populárnejším, veľké nahrávacie spoločnosti a módne agentúry si všimli záujem mladej generácie o rock´n´rollovú hudbu s tým spojený aj image. Snažili sa zpopularizovať nový životný model pre mladých, z ktorého sa neskoršie stala hlavná módna vlna, na ktorej sa zarobili/zarábajú miliardy a tým stráca ducha revolty a jedinečnosti.

Rock n Roll sa stal súčasťou kultúrneho prúdu. Vytvorila sa nová módna vlna a s ňou prišli v ten istý čas, alebo o niečo neskoršie tváre ako Jerry Lee Lewis, Chuck Berry, Little Richard alebo rockeri ako Eddie Cochran či Bluecaps. V Anglicku sa nová vlna preniesla skoro okamžite a v tomto duchu začali pôsobiť protagonisti ako Tommy Steele, Cliff Richard, the Dakotas, ale aj najznámejšia britská kapela the Beatles.

Koniec rebélie prišiel so silnou komercionalizáciou a vytvorením módnej vlny, kde rebélia bola spojená len s módou, konzumom a hudobnými večierkami pre strednú a bohatú vrstvu mládeže. Rock´n´Roll prechádzal neskoršie rôznymi zmenami a vplyvmi.

Prechodom k ranným 60.rokom prepukla v spoločnosti nová vlna stredných vrstiev označovaná ako KVETINOVÁ SILA / Flower power. Hippies bola generácia, ktorá experimentovala s novými hudobnými vplyvmi. Pod vplyvom drog, ktoré prenikali do spoločnosti vo veľkom množstve, sa začalo experimentovať so zvukmi, pričom sa hudba stala halucinogénnejšia, hypnotizujúcejšia a využívala viac prvky blues-u. Mládežnícke hnutie 60.rokov sa začalo viacej venovať spoločenským otázkam akou bola vojna vo Vietname, ľudské práva či práv zvierat. Pod vplyvom východných filozofií /budhizmus, hinduizmus alebo krišnizmus/ sa do ulíc, medzi mládež, dostali staré hodnoty ako láska, mier, tolerancia, ochrana živých bytostí a rôzne iné pozitívne názory a smery. Spoločenská situácia a klíma sa uvoľnila a tradicionalizmus s konzervatizmom ustúpil novým prúdom a myšlienkam subkultúry HIPPIES. Otázky ekonomickej situácie túto vlnu nepostihovala, pretože sa väčšinou dotýkala strednej vrstvy. Aj preto sa v sociálne slabších štvrtiach začali rozvíjať nové subscény, subkultúry, ktoré opovrhovali kultúrou kvetov a lásky. V ranných 60.rokoch sa v Amerike, ale aj v Anglicku , začína formovať subkultúra novej vlny. Hudba 60.rokov bola zložitá a vyumelkovaná. Hudobný priemysel produkoval nové hviezdy, nové tváre, ktoré zaručovali zisky a život v blahobyte.
Punk sa začal formovať v New Yorku, v prvej perióde 70.rokov, pod vplyvom nových kapiel, akými boli napríklad: the Velvet Underground, ktorý priniesli inováciu rockovej muzike, alebo NewYork Dolls. Tieto kapely vybočovali z radov hitparádových kapiel. Mali svoj vlastný šokujúci imidž. Jednoduchšiu muziku a šokujúci život ovplyvnený drogami a večierkami. Vytvorili tzv. NEW WAVE / NOVÁ VLNA generáciu, ktorá chcela prezentovať nekomerčné umenie ovplyvnené beatnickými autormi a ich sklonom k nihilizmu a bohémizmu. Prezentovali inovátorskú, extravagantnú módu, hraničiacu s pervérznosťou a exibicionizmom, pričom stelesňovala rebelanstvo v umení a životnom štýle. Namiesto kvetinových výzdob, ktoré sa nosili v danom čase, sa nosili kožené nohavice, bundy, sado-masochistické pomôcky a oblečky, vybíjané opasky, policajné putá, roztrhané oblečenie či maľovanie mužov a prezliekanie sa do ženských šiat / transvestitita. / Toto vsetko zastresoval klub the FACTORY, kde posobil Andy Warhol a jeho muzy. The Factory bolo centrum NYc podzemia. Druhú vlnu , približne v tých istých rokoch 74-76 tvorili kapely, ktoré sa hudobne približovali k ranným 50.rokom a vplyvu rock´n´rollu s agresívnejším a jednoduchším zvukom a znovu - prezentovaním života ulice. Patti Smith, prvá dáma punku alebo the Television,detroidsky Iggy Pop a the Stooges či už známy NewYorkDolls predstavovali kapely, o ktorých by sa dalo hovoriť ako o prvých punkových kapelách v Amerike a vo svete spolu s the Velvet Undergound, ktorý udali novú tvár rebélie proti konvenciam spločnosti. V legendárnom klube CBGB´s /pôvodne folkový klub/ v NewYorku začali tieto formácie predstavovať svoj životný štýl a tvorbu širšej verejnosti. Neskoršie po roku 76 sa vynorili vďaka tomuto klubu nové legendy už oficiálnej punkovej vlny RAMONES , DEADBOYS či už spomínaný NEW YORK DOLLS alebo the TELEVISION či PATTI SMITH. Títo umelci viedli bohémsky spôsob života na rozdiel od vývoja punku v Anglicku, kde situácia prebiehala podobne, ale s odlišnou spoločensko-ekonomickou situáciou . Treba však upozorniť na fakt, že USA mali relatívne stabilnú ekonomickú situácia a nezamestnanosť nebola tak vysoká ako napríklad v Európe, špeciálne v Anglicku. Aj preto sa americký punk resp. new wave nestaral o nízky štandard životného štýlu, beznádej či neoznačoval spoločenskú situáciu za anarchiu. Americký new wave/punk, ako bolo spomínané, sa skôr sústreďoval na rebéliu voči kultúrnym hodnotám, spôsobu života strednej vrstvy cez nihilizmus k sebadeštrukcii osobnosti, vedením bohémskeho spôsobu života: tzn. sex , drogy a rock´n´roll a byť sám sebou.

Anglicko

Anglický punk sa stal v spoločnosti populárnejší ako punk, ktorý vznikal v Amerike. Hovorí sa, že až anglická mládež priniesla punk spoločnosti. Anglický punk mal svoje vlastné korene, ale vplyvy, ktoré prichádzali z Ameriky sú neodškriepiteľné a zanechali na anglickom punku svoje stopy.
Pokiaľ sa v Amerike formoval punk v podobe new wave /nová vlna/ generácie kapiel ako the Velvet Undeground, MC5-jedna z prvých ľavicovo-radikálnych kapiel , the Stooges a Iggy-ho Popa alebo the NewYorkDolls, ktorý boli svojskými umelcami a bohémami. V Anglicku bol vývoj punku poznačený sociálnymi rozdielmi v spoločnosti. 50. – 60. roky sa niesli v znamení chudoby a vývoja anglickej ekonomiky. Prehlbovali sa sociálne rozdiely medzi strednou a chudobnou prevažne robotníckou triedou. V Anglicku /Veľká Británia/ panoval silný konzervativizmus ovplyvnený náboženstvom na rozdiel od liberálnejšej situácie v USA. Presná uniformita a tradicionalizmus spojený s nacionalizmom formoval mládež nielen stredných a bohatých vrstiev, ale i mládež vyrastajúcu v najchudobnejších štvrtiach, prevažne Londýna a severských oblastí, kde bol situovaný ťažký priemysel krajiny. V týchto nepriaznivých podmienkach ekonomickej krízy – chudoby sa mládež začala staviať na odpor konvenciam a tradíciam, ktoré panovali v silne konzervatívnej anglickej spoločnosti. Treba si uvedomiť, že v Anglicku koncom 60.rokov panovala silná ekonomická kríza, ktorej podobnosť si spoločnosť mohla pamätať z obdobia po II. svetovej vojne./19/
Anglicka mládež bola ovplyvnená nielen americkými kapelami, ale súčasne s USA , sa tu vynárajú svojske osobnosti v hudobnom svete, ktoré ovplyvnili nielen domácu anglickú mládež.

Kapely so svojskym rýchlym zvukom od stredných 60.rokov, akými boli the WHO, ktorý vtedy očarovali mládež svojim výzorom a agresívnou muzikou plnou hnevu, ktorá stála v opozícii známym the BEATLES štýlom. Kapely the YARDBIRDS či the KINKS predstavovali novú vlnu kapiel, ktoré začali pracovať na novej, agresívnejšej hudbe, ktorá vychádzala z koreňov amerického rock´n´rollu, ktorý bol zrýchlený či agresívnejšie prezentovaný. Dnes veľmi známa hviezda svetového showbiznisu David Bowie bol označovaný za jedného z prvých punkových pionierov v krajine. Priniesol novú vlnu do Anglicka, pričom ju umelecky pozdvihol a oživil o nové prvky rebelanstva a formy umenia. Medzi rokmi 73-74 sa situácia vyhrocuje. Nová vlna tak charakteristická pre Ameriku, dostáva už začiatkom roku 1974 novú podobu v anglických sociálne slabších štvrtiach. Okolo obchodu s menom SEX, s extravagantným oblečením na 430 King´s Road - Chelsea, ktorý vlastní módna návrharka Viviene Westwood-ová spolu s Malcolmom McLaren-om, ktorý spolupracoval v NewYorku s kapelou the New York Dolls, vytvorili novú módu , ktorá dostala pomenovanie PUNK. Práve títo ľudia pomenovali správnym slovom generáciu mladých ľudí z ulice, ktorí sa rozhodli prejaviť. Extravagancia roztrhaných tričiek, swastík, zicheriek, strapatých vlasov, kožených búnd dostala pomenovanie a smer. S touto agresívnou módou prišiel aj agresívnejší hudobný prejav. Prvé kapely, už označené za punkové , boli v Anglicku považované formácie: the Sex Pistols, the Clash, the Buzzcocks, Shame 69, Skrewdriver-neskoršie sa stali prvou fašisticko-skinheadskou kapelou vo svete. McLaren stál pri zrode kapely the Sex Pistols a vytvoril spoločne s Westwoodovou imidž kapely, ktorá reprezentovala nové mládežnícke hnutie. Otázkou ostáva prečo sa anglický punk stal známejší ako americká nová vlna ?


-anglický punk , na rozdiel od amerického , šokoval vo väčšom meradle majoritnú spoločnosť. Bol agresívnejší a násilnejší ako nová vlna v USA, ktorá sa skôr zameriavala na spomínané bohémstvo a drogy
-anglický punk vychádzal z chudobných robotníckych štvrtí a ekonomickej krízy krajiny, preto sa stal hovorcom anglickej mládeže. Na rozdiel od americkej vlny, kde sa mu prevažne venovala umelecká a avantgardná mládež, ktorá neriešila ekonomicko-sociálne problémy prežitia v takom rozsahu ako mládež v Anglicku
-anglický punk šokoval svojou módou a textami typu "Anarchy in U.K. –„Anarchia v Británii“ " alebo vyhláseniami "No future" od Sex Pistols /obrázok č.7/ alebo the Clash "London Burning"-„Horiaci Londýn“ , ktoré sa stavali radikálne proti spoločenskému systému a spôsobu života a vyzývali k revolte
-anglický punk bol radikálny voči spoločnosti a presadzoval myšlienku: No future ! /preklad: žiadna budúcnosť !/.

Anglický punk bol inšpirovaný americkou novou vlnou a starým rock ´n´ rollom, ale priniesol svoje inovátorské prvky nielen do hudby, ale i do spoločenskej situácie v krajine. Ovplyvnil široké masy mladých ľudí, ktorí sa rozhodli prejaviť svoje ja, rozhodli sa neoddávať konvenciam a zvykom, rozhodli sa žiť s myšlienkou na to, že budúcnosť nemá žiadnu hodnotu a anarchia tu zastupuje akýsi symbol voľnosti, slobody a sebanaplnenia. Boli to reálne časy rebélie, neustálych bojov s presadovateľmi zákonov a s hodnotami spoločnosti.
Nihilizmus a zneužívanie drog spojené s bohémskym spôsobom života sprevádzali punkovú subkultúru od počiatku vývoja až po dobu, kedy neprišla zmena v podobe druhej vlny. Kapela ako CRASS so Stevom Ignorantom, neskoršie leadrom kapely Conflict, priniesli zmeny a nové hodnoty do upadajúcej a zkomercionalizovanej subkultúry punk. Po roku 79 sa vďaka spomínanej kapele CRASS , punk začína orientovať od anarchie „nihilizmu“ a sebadeštrukcie pod heslom No future !, k hnutiu, ktoré sa snaží priniesť politické zmýšlanie medzi mládež ulice. Anarchia bordelu a chaosu bola nahradená politickým smerom. Anarchizmus: boj za beztriednu spoločnosť, ľudské a zvieracie práva, vytváranie komunít a centier, squaterské hnutia, orientácia na automomistické myšlienky, ochrana prírody a boj proti fašizmu a rasizmu, vegetariánsky a vegánsky spôsob života priniesla druhá vlna anglického punku ako alternatívu k materializmu, byrokracii, vládnucej triede a prerastajúcej rasovej i sociálnej diskriminácie. Cieľom punk-u druhej vlny nebol zámer šokovať výzorom, ale racionálne a organizovane vplývať na politickú situáciu a vedomie mladých ľudí v komunite punku i mimo komunitu. Treba však podotknúť, že druhá vlna punku už nebola tak preslávená ako prvá vlna No future ! Aj vďaka médiam, ktoré sa dovtedy venovali len novej vlne mládežníckeho spôsobu života. Punk v prvej vlne mal pozornosť médii a aj nahrávacích spoločností. Každá väčšia nahrávacia spoločnosť mala svoju punkovú kapelu. Aj vďaka nim sa toto hnutie dostalo do širšieho povedomia a začali sa k nemu hlásiť aj stredné vrstvy/širšia populácia mladých ľudí, čo malo za následok vytvorenie ďalšej módnej vlny a tým pádom aj punk prestal byť tým čím bol na začiatkoch – skutočnou rebéliou. Akonáhle sa objavila druhá vlna punku a jej politicko-anarchistické myšlienky stával sa punk nebezpečenstvom pre spoločnosť najmä však pre konzervatívnu vládnucu triedu. Na vzniknutú situáciu reagujú média a tak sa punk vytráca z oficiálnych hudobných časopisov pre mládež, či z televíze. Punk sa preorientoval naspäť do undergroundu, kde naďalej vyvíja svoje aktivity, pričom samotná komunita nového smeru odmieta kapitalistické praktiky nahrávacích spoločností či kapitalistických spoločnosti všeobecne a aj preto sa viacej orientuje na samostatný chod a produkciu vlastných tovarov či služieb pre komunitu, punkovú scénu. Myšlienky a produkty D.I.Y./Urob si sám sa dostávajú do praxe.

Koncom sedemdesiatych rokov môžeme punkovú subkultúru rozdeliť na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria jedinci, ktorí sa nepredrogovali či neprepili k smrti a ostávajú verný myšlienkam bohémskeho spôsobu života pod heslom: NO FUTURE ! punku. Druhú skupinu tvorili jedinci, ktorí sa rozhodli svoju aktivitu venovať politicko-sociálno-ekonomickým otázkam a tým vplývať na svoje okolie a spoločnosť. To všetko v podobe novovzniknutého Anarcho punku, ku ktorému si nachádzali cestu prevažne ľudia z robotníckej vrstvy a punkáči, ktorí sa rozhodli aktívne sa podielať na zmenách v spoločnosti.

V ranných 80.rokoch sa punková scéna, prevažne v USA, dostáva do krízy a stagnuje. Dôsledkom je úpadok záujmu o scénu a jej aktivity v spoločnosti, či vo vnútri scény. Ľudia opúšťajú komunitu a noví prívrženci ešte nedorástli do aktívneho veku. Po tejto kríze prichádza nová vlna punku v podobe HARDCORE-u, ktorý je ekvivalentom Anarcho punku v Anglicku.

Vývoj HardCore Punk-u v USA a Európe

Hardcore Punk v Amerike predstavoval nové štádium vývoja punku. Tak ako prišla druhá vlna v Anglicku, zasiahla niektorými myšlienkami aj USA, pričom sformovala novú subkultúru, ktorá našla svoje korene v punkových ideáloch a po krátkej stagnácii sa znovuoživila pod menom HARDCORE. Hard core sa stal nositeľom politického odkazu boja za slobodu, spravodlivosť, rovnosť, toleranciu a rešpekt v spoločnosti v rámci Spojených štátov amerických. Neskôr komunít na celom svete i v rámci Slovenska. Kapely ako Dead Kennedys alebo Black Flag, Minor Threat ovplyvnili novú mládež ulice.
HC/punková scéna sa začala formovať v meste Washington D.C. /okolo kapiel Faith, Void, Minor Threat, S.O.A., Iron Cross, Youth Brigade, Goverment issue.../ a v meste Boston /Jerry Kids, Deep wound, S.S.D., D.Y.S., Youth korps, Impact unit...tieto kapely predstavovali čo do hudobnej produkcie ešte rýchlejší a agresívnejší punk ako sa hrával v 76-77-neskoršie označený po hudobnej stránke za power violence či trash punk alebo grind či hardcorepunk/.

V neskorších 80.rokoch /v USA/ sa obohacuje životný štýl hardcore o vegánsky spôsob života / vegetariánstvo – 1987 nástupom kapely Youth of Today, ale i rôzne náboženstvá ako napríklad Hare Krišna – kapela 108 či Shelter, či kresťanstvo tak i formovanie prvého amerického Oi-skinheads hnutia, ktoré sa v USA sformovalo v čase , kedy začali vznikať prvé hardcore-ové zoskupenia. Skinheadské hnutie v USA je úzko prepojené s punkovým hnutím. V Európe fungujú niektoré tradičné skinheadské skupiny mimo HC/punkovú subkultúru a naopak, niektoré časti sú charakteristické vzájomnou previazanosťou oboch subkultúr /napríklad: vytváranie spoločných SKINS & PUNKS UNITY zoskupení, tzv. Skins & Punks Jednota/.

V porovnaní s Anglickom sa pomenovanie hardcore punk udomácnilo len v USA ako označenie novej vlny punk-u. Vo Veľkej Británii sa hardcore-om začali označovať až kapely po 80. rokoch – dovtedy to bola v Anglicku záležitosť len anarchopunku alebo no future punku. „HardCore-om bolo myslené tvrdé jadro punk-u. Nebola to žiadna nová vlna ako nejaký pózery, ale bola to mládež, ktorá sa skutočne venovala neskazenosti z rock and rollových koreňov. Mládež, ktorá sa zasvetila scéne. Bolo to tesné spojenie ľudí, ktorí sa zoskupili okolo silnej hudby a radikálne odlišného životného štýlu, ktorý sa šíril z Washington-u D.C.“ Nový pojem hard core ako uviedol Felix Von Havoc, označoval smer punkového hnutia, ktoré nepodľahlo drogovej závislosti a nihilistickému anarchizmu a snažilo sa podľa vzoru skupiny Crass z Anglicka formovať hnutie. Hard core označovalo „tvrdé jadro“ ľudí, ktorí boli ochotní pracovať a budovať scénu, ktorá mala svoje ciele a posolstvá. Pojem hard core sa začal používať aj z dôvodu dištancovania sa od pôvodného No Future punk-u, ktorý svojou arogantnosťou a nihilizmov vrhal negativný obraz o novom smerovaní punk-u a teraz už aj hard core-u.
V Amerike sa nová hardcore-ová subkultúra rozrastá a má širokú poslucháčsku základnu v mestách: Washington D.C., Detroit, San Francisko – Bay Area, Boston, NewYorkCity, SouthlakeCity a iné.

Hardcore-ová subkultúra vychádza priamo z punkových koreňov a ponecháva si základné hodnoty a postoje k spoločnosti z druhej vlny punku ako D.I.Y.filozofiu, toleranciu, pacifizmus, orientovanie na ľudské práva a práva zvierat, boj proti fašizmu, antisemitizmu či nacionalizmu – je nositeľom ľavicových ideálov a postojov voči spoločnosti. Odlišuje sa aj módou a hudobným prevedením, kde deti hardcorepunk-u už prestávaju nosiť extravagantné oblečenie, skôr sa zachováva jednoduché , lacné oblečenie – tričko, rifle, nohavice a tenisky, peňaženka na retiazke a pod. Po hudobnej stránke sa do hc/punkovej muziky miešajú rôzne vplyvy -od metalu cez tradičný rannýž punk a vytvárajú tak špecifické hudobné subscény v rámci subkultúry pričom ideovo by sa dalo povedať, že sú totožné.

Jedným z pozitívnych prínosov subkultúry hardcore/punk je aj spôsob života bez drog , známy ako Straight Edge, ktorý vznikol ako reakcia na drogy a bohémsky spôsob života punk kids, okolo roku 1981. Vďaka kapele Teen Ideels a neskoršie Minor Threat. Straight Edge Hardcore sa stal posledných vývinových štádiom punkovej subkultúry.

Straight Edge Hard Core Punk

Straight Edge je pozitívnym prínosom hc/punkovej subkultúry pre mládež a spoločnosť, pretože sa stavia radikálne proti užívaniu nelegálnych aj legálnych drog v spoločnosti.
Straight Edge - ŽIVOT BEZ DROG, je alternatívou, ktorú vytvorila punková mládež v ranných 80.rokoch v USA. Ide o radikálnu reakciu punkovej mládeže na drogovú problematiku v subkultúre, paralelne v celej spoločnosti. Odmietla drogy nelegálneho i legálneho charakteru. Dôvody, ktoré viedli k radikálnej zmene myslenia v rámci subkultúry sú rôzne a existujú rôzne interpretácie. Jedným z možných dôvodov prečo punková mládež apelovala na život bez drog sa skrýval v povahe samotnej histórie vzniku punkovej subkultúry, ktorá bola ovplyvnená drogami všetkého druhu a spomínaným bohémskym životom, kde sa vyskytovali nelegálne drogy. Človek, ktorý podlieha drogám sa stáva v určitom štádiu svojej závislosti apatickým voči okoliu, voči svoje osobe. Punková subkultúra ranných 80.rokov, s nástupom HC/punku, sa snažila oživiť hnutie pozitívnym smerom, k novým aktivitám, ktoré by vyvolávali reakcie aj u širšej verejnosti. Pod vplyvom drog sa takéto smerovanie len veľmi ťažko dalo uskutočniť. Aj preto sa časť punkovej , ale už aj HC mládeže, odvracia od drog a začína žiť život bez drog = straight edge životným štýlom.

Pomenovanie Straight Edge sa viaže k washingtonskej hc/punkovej kapele Minor Threat /1980-83, obr.č.10/, ktorá v jednom zo svojich textov opisovala takýto spôsob života, pričom nepriamo vytvorila nové hnutie v rámci subkultúry, ktoré sa začalo rýchlo šíriť medzi mládežou.

Aké „zásady“ tvoria STRAIGHT EDGE? V zásade sa ani nedá hovoriť o zásadách, ale iba o akýsi návod ako ostať sám sebou. Životný štýl straight edge vychádzal , tak ako punk, z osobného prístupu každého jedinca k sebe samému a svojmu sociálnemu prostrediu, svetu. SXE je individuálna filozofia, ktorá nemá žiadneho leadra, žiadneho boha, žiadne písané pravidlá, žiadne politické stanovy a aj preto sa nedá hovoriť o zásadách.

Jedinci, ktorí sa rozhodnú žiť podľa SXE filozofie sa rozhodli vyhýbať:

-alkoholickým produktom

-tabakovým výrobkom

-nelegálnym drogám /marihuana, heroín, hašiš, lsd, pervitín…atď/

Straight Edge poukazuje na to, že drogy a ľudská závislosť na týchto omamných látkach bráni človeku vykonávať, venovať sa, bojovať za otázky, ktorým sa venuje hard core/punk či sústrediť sa na vlatnú realizáciu. Drogy manipulujú a oslabujú naše myslenie a podstatne ovplyvňujú našu fyziologickú, biologickú rovnováhu tela, ktorá nesie spolu s psychickou stabilitou veľkú váhu na jeho celý chod. Zrieknuť sa všetkých dostupných drôg je pre Straight edge životný štýl prioritou k tomu, aby ostali jednotlivci „čistými“ od jedov pôsobiacich na ich vlastné vnímanie a fyzicke telá, ale aj aby si zachovali triezve a racionálne myslenie, ktorým môžu dosiahnuť pozitívnejšie a úspešnejšie riešenia otázok v hardcore punkovej scéne. Mohli sa venovať naplno otázkam tretieho sektora, venovať sa viac sebe alebo svojmu blízkemu okoliu. Základ tvorí myšlienka žiť vlastný život bez vplyvu drog na naše myslenie a fyzické telo. Tento životný štýl sa postupom času obohacoval o nové prvky, ktorými bol napríklad vegánsky/vegetariánsky spôsob života , alebo nepromiskuitná myšlienka partnerského života.



Základné vplyvy SXE na HC/Punkovú scénu: Prvá vlna SxE HC/Punku: od roku 1981-1986 ovplyvnená kapelami: Minor Threat, Wide Awake, Monster X, Judge, Turning point a iné, ktoré sa venovali prevažne prvým trom zásadám SxE životného štýlu, tzn. nefajčiť, nepiť a nebrať drogy – old school hard core kapely=kapely starej školy.

Druhá vlna SxE HC/Punku: od roku 1987-94 ovplyvnená kapelami: Youth of today, Better than a 1000, Bold, Battery, By the Grace of God a iné, ktoré začínajú do SxE prinášať zásady vegetariánstva a vegánstva spolu s otázkami promiskuitného sexu – ide o mix medzi old a new school HC / starej a novej školy hardcore/punku.

Tretia vlna SxE HC/Punku: od roku 1995-2000 je zatiaľ uceleným životným štýlom, ktoré sa zakladá na spomínaných 3 „zásadách, pričom sa pribrali 2 nové z druhej vlny /nepromiskuita a vegánsky-vegatariánsky životný štýl/. Najznámejšími kapelamy v 3-tej vlne sú: Earth Crisis, Strife, Snapcase, Refused, Ignite, Ten Yard Fight a iné.

HC/Punk a s ním všetky jeho formy, od ranného No future! punku cez straight edge životný štýl, sa rozširuje po celom svete a dostáva sa aj do bývalého Československa, kde vládne komunistický režim.












použitá literatúra k práci:
1. J.Swearingen: We created it lets take it over 1993
2. McNeil,McCain: Please kill me, Punk77
3. www.cbgb.com
4. www.punk77.co.uk
5. J.Temple: Filth & the Fury 1999, movie
6. O.Books: The Sex Pistols a tear/out photobook 1999
7. F.Von Havoc: šílená společnost č.2 - destroy 1999

go home