Apoštolský nuncius, emeritný arcibiskup Mons. Dominik Hrušovský sa narodil 1. júna 1926 vo Veľkej Mani. Po maturite v roku 1945 a nastúpení do trnavského seminára začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, odkiaľ ho v roku 1946 ako nadaného študenta poslal biskup Pavol Jantausch na bohoslovecké štúdia do Ríma na Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Za kňaza bol vysvätený vo Svätom roku 23. decembra 1950 v Lateránskej bazilike. Primície slávil na Vianoce v Cyrilometodskej kaplnke baziliky sv. Klementa v Ríme sám. V júni roku 1951 dokončil svoje teologické štúdiá. Pastoračnú službu v severnom Taliansku vykonával najprv ako kaplán a neskôr ako administrátor vo farnosti Pieve d´Alpago v diecéze Belluno. Na Vianoce v roku 1953 sa stal farárom v Dolomitoch, vo farnosti Goima di Zoldo. Po dvoch rokoch ho Posvätná kongregácia pre semináre a univerzity vymenovala za profesora filozofie a dogmatiky v krajovom pápežskom seminári v la Quercia pri Viterbe, kde pôsobil v rokoch 1955-1959.

V rokoch 1962-1966 pôsobil ako člen slovenskej Katolíckej misie v Paríži. Od roku 1966 pracoval v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde bol po náhlej smrti Mons. Nahálku, jeho prvého riaditeľa, 1. marca 1973 vymenovaný za jeho rektora a prebral aj úlohu delegáta pre duchovnú správu Slovákov zahraničí.. Súčasne pracoval aj ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Svätá stolica ho v júni 1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. Pri príležitosti jeho päťdesiatročného ročného jubilea ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta. Dňa 18. decembra 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského, biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6. januára 1983.

V rokoch rímskeho pobytu sa zapojil aj do talianskej pastorácie v diecéze Porto a Sv. Rufi. Slovenským katolíkom vo vzdialenej vlasti pripravoval každú nedeľu myšlienku vysielanú Vatikánskym rozhlasom. V Ústave sv. Cyrila a Metoda spolu so svojimi pracovníkmi pomáhal na príprave slovenských náboženských publikácií, ktoré veľmi pomáhali udržať náboženské a národné povedomie Slovákov v zahraničí. Samizdaty prekladali do slovenčiny a tajnými cestami dostávali na Slovensko. Po založení Svetového kongresu Slovákov sa Mons. Hrušovský stal členom odboru pre styk so Slovákmi mimo hraníc Slovenska a od roku 1973 bol predsedom náboženského odboru Svetového kongresu Slovákov. Na Vianoce 1970 bol vymenovaný za monsignora - čestného kaplána Sv. Otca. Po páde komunistického režimu v Československu bol dňa 24. septembra 1992 Svätou stolicou vymenovaný za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu. V decembri 1992 sa stal auxiliárom a vikárom Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska bol 4. apríla 1993 zvolený za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí. Dňa 15. marca 1996 bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne povýšený do hodnosti arcibiskupa.

Od júla 2007 žil vo svojom rodisku, v dedinke Maňa v okrese Nové Zamky. V súčasnosti žije ako emeritný arcibiskup na odpočinku na Biskupskom úrade v Nitre. Osobnosť Mons. Dominika Hrušovského a jeho celoživotný zápas za slobodu katolíckej cirkvi, ako aj za práva Slovákov ho radí medzi tie osobnosti, ktoré sa najvýznamnejšou mierou zaslúžili o výrazne kultúrne, cirkevné a národne povznesenie Slovákov.

Katolícka univerzita v Ružomberku jeho život, dielo a zásluhy ocenila čestným titulom doctor honoris causa dňa 30. septembra 2009.