Mýty o „homosexualite“

  • PDF
Homosexuálne správanie praktizujúci chcú len uznanie partnerstiev

Ani na Slovensku tomu už nie je tak, hoci to na začiatku hnutie Inakosť tvrdilo. Už dnes žiadajú aj adopciu detí. Je ich medzinárodne osvedčenou taktikou žiadať legislatívne zmeny v tomto poradí:

gay_adoption

1.     uznanie homosexuálnych partnerstiev

2.     adopciu detí pre homosexuálne správanie praktizujúce páry

3.     uznanie homosexuálnych praktík ako manželstva

4.     rozšírenie definície „manželstva“ bez obmedzenia počtu (bisexuál si môže zobrať aj dvoch partnerov, 4 lesbické správanie praktizujúce ženy môžu chcieť byť jedna rodina a pod.)

5.     legalizácia zoofílie, pedofílie, sexuálnych orgií a pod.

Človek sa rodí ako „homosexuál“ alebo heterosexuál

Tomuto mýtu odporujú aj tí, ktorí praktizujú homosexuálne správanie. Tvrdia, že človek si môže zvoliť sexuálnu indentitu, ako chce, bez ohľadu na biologickú stránku, či je muž alebo žena. Môže sa rozhodnúť, či ho priťahujú ženy, muži, alebo prípadne aj zmení pohlavie...

10% populácie je homosexuálnej

Kinseyho štúdia z roku 1949 uvádza toto percento, na ktoré sa odvolávajú homosexuáli, a mnohé štúdie to vyvracajú – pozri článok v sekcii Liečba homosexuality, ktorý vysvetľuje Kinseyho manipuláciu. David Fergusson John Horwood, Annette Beautrais „Is Sexual Orientation Related to Mental Health Problems and Suicidality in Young People?“ (1999, Archives of General Psychiatry 56, no. 10: 876-888) vyvrácia toto percento ako aj ďalšie štúdie

„Homosexualita“ je v génoch

Nízky výskyt PTIP (=príťažlivosť k tomu istému pohlaviu) u identických dvojčiat potvrdzuje, že nejde o žiadnu genetickú, či prenatálne biologickú príčinu. Žiadne ďalšie štúdie nepotvrdili fámu „výskumu“, ktorý prišiel s genetickým pôvodom.

Ľudia nemôžu zmeniť svoju sexuálnu príťažlivosť

Ak by homosexualita bola aj geneticky daná, čo nie je, je ju možné liečiť ako aj iné genetické choroby. Existuje veľa dobre zdokumentovaných prípadov liečby homosexuálneho správania. Psychiater Spitzer[1], ktorý za zaslúžil o vymazanie homosexuality ako psychickej poruchy zo zoznamu chorôb, v roku 2001 uznal úspešnosť liečby homosexuality. Mnoho štúdii potvrdzuje, že osoby s PTIP majú oveľa viac mentálnych problémov a vyššiu mieru psychických porúch. Trpia depresiami, alkoholizmom, sexuálnou závislosťou, samovražebnými myšlienkami.

„Homosexuáli“ trpia depresiou, čo spôsobuje opresia /útlak/, ktorú prežívajú

Štúdie v Holansku a na Novom Zélande, kde je vysoká tolerancia homosexuálneho správania, zistili tú istú zvýšenú mieru psychologických problémov ako inde[2]

Homosexualné správanie je normálne, neutrálne a predurčené

Genetická mutácia, ktorá bráni jednotlivcovi v rozmnožovaní, je nedostatkom a nie neutrálnou variáciou.

Pokus zmeniť sexuálnu orientáciu človeku len emocionálne ubližuje

Už len existencia takejto terapie odhaľuje, že ľudia s PTIP si želajú zmenu. Viaceré štúdie potvrdzujú, že pomer úspešnosti terapie je porovnateľný s liečbou ďalších psychických porúch. [3]

Tisíce „homosexuálov“ spácha samovraždu pre utláčanie

Štúdia, ktorá toto tvrdí, bola úplne diskreditovaná. Jej výsledky boli úplne vymyslené.[4] Psychológovia zistili, že adolescenti s príťažlivosťou k osobe toho istého pohlavia majú rovnakú pravdepodobnosť samovražebných pokusov ako iní adolescenti, ktorí používajú drogy, a ktorá súvisí s traumami z domu a skorou sexuálnou aktivitou. [5]Riešením je preto abstinencia.

„Výjdenie von“ môže týmto problémom zabrániť

Tá istá štúdia poukazuje na problém u mladých: Chlapci, ktorí „výjdu von“ počas puberty, majú väčšie riziko negatívnych dopadov, vrátane závislostí na drogách a infekcií sexuálne prenosnými chorobami. Často je to len experimentovanie, ktoré neskôr opustia.

„Homosexuáli“ potrebujú sexuálnu výchovu o kondómoch na prevenciu HIV

Nič sa na tom nemení, akokoľvek by boli vzdelaní o kondómoch, že sa nakazia vírusom HIV, špeciálne keď začnú sexuálnu aktivitu pred 21 rokom života.

Staršia štúdia[6] tvrdí, že:

  • 15.2 percent tínedžerov, ktorí začali análnym sexom s mužmi, boli HIV pozitívni
  • 3.8 percent mužov, ktorí začali análnym sexom vo veku 20 a 22, boli HIV pozitívni

Novšie štúdie tvrdia podobne[7]:

§  každý piaty homosexuálny alebo bisexuálny muž v 21 najväčších mestách USA je nakazený HIV

§  48% ľudí nakazených HIV predstavujú tí, ktorí praktizujú homosexuálne správanie

Agentúra OSN UNAIDS v roku 2003 potvrdila, že kondómy zlyhávajú v 10% v prevencii HIV.[8] Iné štúdie potvrdili aj väčšiu mieru zlyhania.

 



[1] Robert Spitzer  „Môžu niektorí gayovia a lesbičky zmeniť svoju sexuálnu orientáciu?“ Archives of Sexual Behaviour 31, no. 5 (Oct 2003): 403-417

[2] Fergusson et al. 1999 Standfort 2001

[3] Glenn Wyler „Anything But Straight: A Book Review“,NARTH (National Association for Research and Therapy of Homosexuality) Bulletin, April 2004: 32-45

[4] Peter LaBarbera „The Gay Youth Suicide Myth“ www.leaderu.com/jhs/labarbera.html.

[5] Gary Remafedi, James Farrow a Robert Deisher „Rizikové faktory pre pokusy samovrážd u homosexuálnej alebo bisexuálnej mládeže“, Pediatrics 87 (1991): 896-875

[6] Gary Remafedi, James Farrow a Robert Deisher „Rizikové faktory pre pokusy samovrážd u homosexuálnej alebo bisexuálnej mládeže“, Pediatrics 87 (1991): 896-875

You are here Homosexuálny problém Mýty o „homosexualite“