logo SPU Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508 702
e-mail: khmhz@uniag.sk

 


Plemená a farebné rázy nutrií

Vo svojej pôvodnej domovine mali divo žijúce nutrie farbu srsti podobnú prostrediu, v ktorom žili. Možno povedať, že do určitej miery imitovali farbu brehov pokrytých pieskom, vodných tokov, čím si zabezpečili v rámci podmienok prírodného výberu určitú ochranu pred prirodzenými nepriateľmi. Toto prírodné zafarbenie srsti tzv. aguti si nutrie priniesli aj do domáceho chovu. Nutrie pochádzajúce z rôznych oblastí Južnej Ameriky sa vyznačovali určitými odchýlkami vo farbe srsti. V priebehu domestikačného procesu sa tieto geografické rasy nutrií vzájomne prekrížili, ustálila sa určitá charakteristická farba srsti a takto vznikli štandardné nutrie. Podľa nemeckého chovateľa Z. ANKERA sa štandardné nutrie ustálili v dvoch základných rázoch, a to v sivohnedom (De Nuri) a oranžovohnedom (Brunellis). V našich chovoch sa v súčasnosti vyskytujú obidva uvedené rázy, väčšina zvierat však predstavuje nevyhranené krížence obidvoch uvedených foriem štandardných nutrií.

Vplyvom určitých faktorov sa objavili v chove nutrií niektoré odchýlky vo farbe srsti tzv. mutácie, ktoré chovatelia podchytili a rozmnožili, a tie dali vznik celej skupine farebných nutrií. Podľa genetického založenia a dedičnosti farby srsti ich rozdeľujeme na dominantné nutrie a recesívne nutrie.

Dominantné farebné nutrie sú charakteristické tým, že pri krížení so štandardnými nutriami dávajú v prvej generácii potomkov (F1) buď všetky mláďatá farebné, alebo časť mláďat je farebná a časť štandardnej farby. Recesívne nutrie pri krížení so štandardnými nutriami dávajú v prvej generácii mláďatá vo farbe srsti buď celkom alebo čiastočne podobné štandardným nutriám.

Pri každom opisovanom ráze nutrií udávame v zátvorke označenie vlohy pre príslušnú farbu srsti podľa najnovších údajov poľských autorov (Cholewa a kol. , 2000).

Štandardné nutrie

  • Štandardná oranžová nutria – Brunellis Chrbát je tmavý až čierny. Krycie chlpy – pesíky na bruchu, bokoch, na krku a okolo uší sú oranžovohnedé. Na časti tmavších pesíkov, najmä na bokoch, sú výrazné oranžové prstence alebo konce pesíkov a polopesíkov sú oranžovo zafarbené. Podsada na bruchu je hnedá, na bokoch a chrbte s tmavohnedým odtieňom. Nežiadúci je sivý odtieň podsady. Končatiny a nos sú tmavé. Okolie pysku a väčšina hmatových chlpov je biela.
  • Štandardná sivá nutria – De Nuri Celkový farebný odtieň srsti na bruchu, bokoch, na krku a v okolí uší je pieskovo sivožltý s výraznými bielymi až sivobielymi prstencami na krycej srsti a na koncoch krycích chlpov. Chrbát je intenzívnejšie sivý až sivohnedý s tmavším odtieňom farby srsti. Podsada na bruchu je hnedá, na chrbte a bokoch s tmavším odtieňom. Okolie pysku a časť hmatových chlpov je biela, nos a končatiny sú tmavo pigmentované. Oči sú tmavohnedé, podobné ako pri predchádzajúcom type.

Dominantné farebné nutrie

  • Čierna dominantná nutria (Jj alebo JJ) Vyznačuje sa čiernou farbou krycej srsti aj podsady. Sýtočierna farba nesmie mať hnedastý nádych srsti; takéto jedince musíme z chovu vyradiť. Okolie pysku býva biele a niekedy mávajú tiež malú škvrnu na čele. Krycia srsť je o niečo kratšia ako srsť štandardných nutrií.
  • Zlatá nutria (Mm) Vyskytuje sa vo dvoch farebných typoch, a to v tmavšom a svetlom. Základná farba krycej srsti u tmavého typu je zlatožltá až pomarančová, na bruchu svetlejšia. Podsada je zlatožltá. Chvost a končatiny nie sú pigmentované, ale sú pokryté ružovou pokožkou. Oči sú hnedé. Svetlý typ má bledé, až slamovožlté sfarbenie srsti. Zlaté nutrie sa vyznačujú mohutnejším vzrastom tela. Pri výbere na chov treba vyraďovať zvieratá s rozdielnym farebným odtieňom na chrbte, bokoch a bruchu a s rozličnými chybami v osrstení, najmä na brušnej časti tela, ktoré bývajú dosť časté. Pri čistokrvnej plemenitbe majú nižšiu plodnosť.
  • Biela nealbinotická (azerbajdžanská) nutria (Ww) Farba krycej srsti a podsady je čistobiela. Má ružovú kožu na končatinách, na chvoste a na nose. Oči sú tmavomodré. Niekedy sa objavujú v okolí očí, ušníc a na koreni chvosta pigmentované pesíky i podsadové chlpy. Pri čistokrvnej plemenitbe majú preto nižšiu plodnosť.

Recesívne farebné nutrie

  • Čierna recesívna sobolia nutria (aa) V zahraničí sa nazýva tiež sobolia nutria. Celková farba srsti je čierna s mierne hnedastým odtieňom. Podsada je čierna až čiernohnedá so svetlejším odtieňom v bazálnej časti podsadových chlpov. Má dlhšiu, ale jemnejšiu kryciu srsť, prípadne redšiu podsadu než štandardná nutria. Používa sa najmä na kríženie so štandardnými nutriami za účelom produkcie tmavých štandardných kožiek.
  • Biela albinotická nutria (cc) Je to biela nutria s červenými očami a ružovou nepigmentovanou kožou na nose, končatinách a na chvoste. Často sa u nej vyskytujú rôzne nedostatky v osrstení, najmä na brušnej partii, prípadne ďalšie nedostatky charakteristické pre albinotické zvieratá. Bielu farbu srsti má tiež biela severínska nutria (hh), ktorá má modrosivé oči. Biela talianska nutria (tata) má niekedy v oblasti chrbta krémový, sivý alebo až sivohnedý odtieň srsti
  • Perlová nutria (twtw) Základná farba srsti je biela s krémovým až sivým nádychom srsti. Brucho je takmer biele. Pri výbere chovných zvierat treba klásť zvýšený dôraz na výšku a hustotu srsti v spodnej časti brucha.
  • Pastelová hnedá nutria (bb) Farbu srsti má čokoládovohnedú tmavého i svetlého odtieňa, podsada je o niečo svetlejšia ako krycia srsť. Požiadavkou je vyrovnaný farebný odtieň srsti na bruchu, bokoch a chrbte. Člení sa na svetlé (plavé) pastely, ktoré sú atraktívnejšie.
  • Grónska nutria – grönland (tntn) Chová sa u nás v dvoch farebných typoch s rozdielnym stupňom pigmentácie srsti. Pesíky sú sivofialové s možným hnedastým nádychom a s výraznými striebornými prstencami. Podsada je sivofialová, béžová až svetlohnedá, na chrbte tmavšia, viac pigmentovaná ako na bokoch. Podľa rozdielov v celkovom farebnom odtieni srsti rozdeľujeme grónske nutrie na tmavý ráz svetlý ráz. Pri svetlom type je koža na končatinách a chvoste ružová, takmer bez pigmentu. Srsť na bruchu je sivobiela, na bokoch a chrbte svetlobéžová s fialovým odtieňom. Tmavý typ je zasa charakteristický celkove tmavším odtieňom srsti. Grónske nutrie sú u nás už dosť rozšírené, no pri ich chove sa treba zamerať na vyselektovanie jednotného farebného rázu potrebného pre produkciu väčších kolekcií farebne vyrovnaných kožiek. Vyznačujú sa dobrou plodnosťou.
  • Strieborná nutria Vzniká ako krížene štandardnej nutrie s perleťovou, s bielou recesívnou alebo i s ďalšími recesívnymi nutriami. Podsada je sivá až sivohnedá, pesíky hnedosivé až tmavosivé, s výraznými bielymi prstencami, prípadne koncami. Brucho a boky sú intenzívne postriebrené, postriebrenie na chrbte je menej výrazné. V našich chovoch sa nachádzajú i strieborné nutrie so sivomodrým postriebrením a s celkove výraznejším sivomodrým až platinovým nádychom srsti.

Ďalšie plemená a farebné rázy

Okrem uvedených plemien a farebných rázov nutrií sa v zahraničí vyskytujú ešte ďalšie nutrie, ktoré sa však v našich podmienkach chovajú len ojedinele, prípadne sa vôbec nechovajú. Je to napr.

  • Mozaiková nutria so svetlejšími odznakmi v srsti, najmä v podsade, a svetlými nepigmentovanými škvrnami na končatinách a chvoste.
  • Béžová nutria má sivobéžové pesíky so svetlejším odtieňom srsti.
  • Nutria harlekýn je tmavo pigmentovaná s veľkým bielym odznakom na hlave. V českých zemiach bola vyšľachtená přeštická nutria. V našich chovoch sa však s uvedenými plemenami prakticky nestretáme.

Uplatňovanie vhodných postupov pri plemenitbe nutrií má veľký význam z hľadiska udržania požadovaných úžitkových parametrov a farebného výrazu vyprodukovaných kožiek. Zastúpenie jednotlivých plemien i farebných rázov je závislé od požiadaviek na trhu kožušín a odráža sa aj v cenách kožiek. Stabilne najväčšie zastúpenie v našich chovoch majú hlavne kvalitné štandardné nutrie. Farebné nutrie majú v našich podmienkach menšiu výberovú základňu, čo sa môže nepriaznivo odrážať v kvalite ich kožušiny. Ich chovu by sa mali venovať chovatelia až po získaní určitých chovateľských skúseností i poznatkov získaných z hodnotenia na výstavách zvierat.

Autor textu : Prof. Ing. Imrich Točka, CSc.