Spolu s jeho štátnym tajomníkom Branislavom Ondrušom sľubujú zamestnancom väčšie istoty a práva.
BRATISLAVA. Poslanci parlamentu schválili vo štvrtok podvečer nový Zákonník práce. Zo 144 prítomných poslancov hlasovalo 82 za, 62 bolo proti. Pozmeňujúce návrhy opozície neprešli.
Nový Zákonník práce z dielne Smeru už nie je až tak protifiremne naladený, ako bol za ministerky práce Viery Tomanovej. Firmy však upozorňujú, že aj tak môže spôsobiť prepúšťanie.
Práca na dohody bude pre firmy ešte menej atraktívna.
Po tom, čo sa budú aj z dohôd musieť platiť odvody, získajú dohodári aj niektoré práva zamestnanov.
Od januára tak budú mať nárok na minimálnu hodinovú mzdu. Ospravedlnené budú mať aj voľno, keď pôjdu na vyšetrenie k lekárovi a majú sa na nich vzťahovať podmienky pracovného času tak, ako na zamestnancov. Získajú aj príplatky za nadčas či prácu v noci.
Smer chcel najprv prácu na dohody úplne zrušiť, prikláňali sa k tomu aj odborári. Keď sa im to nepodarilo, chceli aspoň zvýšiť ochranu dohodárov.
Odborári pre nich chceli presadiť aj dovolenku. To sa im však nepodarilo. Niektorí ľudia totiž pracujú na viacero dohôd a bolo by komplikované to zosúladiť.
Prepustení zamestnanci budú mať opäť nárok na výpovednú dobu aj odstupné.
Dnes sa musia rozhodnúť, či chcú výpovednú lehotu, odstupné, alebo ich kombináciu. Výška závisí od odpracovaných rokov.
Od januára bude mať prepustený nárok na odstupné aj výpovednú lehotu, ale len vtedy, ak odpracuje vo firme minimálne dva roky.
Ministerstvo práce chcelo pôvodne v novele Zákonníka práce zakotviť, aby mali zamestnanci právo na odstupné už po odpracovanom roku. Ondruš však povedal, že za tri roky stúpol počet ľudí, ktorí pracujú vo firme menej ako dva roky. Odklad odstupného bol ústupok firmám.
Od januára budú mať prepustení zamestnanci, ktorí odpracovali menej ako dva roky, len výpovednú lehotu. Od dvoch do piatich odpracovaných rokov majú nárok na mesačný plat. Ak pracovali vo firme od piatich do desiatich rokov, majú nárok na dva zárobky.
Ak ich firma prepustí po desiatich až dvadsiatich rokoch, dostanú trojmesačné odstupné. Ak pracujú viac ako dvadsať rokov u toho istého zamestnávateľa, majú právo na odstupné vo výške štyroch zárobkov.
Vyššie odstupné pre ľudí, ktorí vo firme robili viac ako 20 rokov si vybojovali odborári. Viac ako 20 rokov vo firmách podľa Ondruša pracuje zhruba desatina ľudí. Dve tretiny z nich robia vo verejnej správe, dodal.
Za čias ministerky práce Viery Tomanovej bola minimálna výpovedná lehota dva mesiace. K tomu vyhodenému zamestnancovi patrilo aj dvojmesačné odstupné.
Firma bude mať po novom aj povinnosť vyplatiť odstupné aj vtedy, ak sa na odchode so zamestnancom dohodne.
Ak takýto zamestnanec vo firme robil menej ako dva roky, má nárok na mesačný plat, od dvoch do piatich dostane dva platy.
Ak bude pracovať päť až desať rokov, firma mu vyplatí tri platy, za desať až dvadsať rokov bude mať nárok na štyri mzdy. Ak odíde po 20 rokoch, vyplatia mu päť miezd.
Na dobu určitú budú môcť firmy zamestnávať od januára menej ako teraz. Dnes môžu so zamestnancom uzavrieť pracovný pomer na určitý čas najviac trikrát za sebou.
Pracovný pomer však nemôže trvať dlhšie ako tri roky.
Poslanci schválili, aby sa mohlo na určitý čas pracovať len dva roky. Uzavrieť takýto pracovný vzťah bude môcť firma so zamestnancom len dvakrát za sebou.
Zákonník sa tak vracia k zneniu, ktoré platilo za za prvej Ficovej vlády. Zamestnávatelia to vnímajú ako veľkú prekážku. Odborári si od toho sľubujú väčšiu istotu pre zamestnancov.
Agentúram dočasného zamestnávania ostala výnimka z reťazenia práce.
Dnes sa môže v kolektívnej zmluve zamestnanec s firmou dohodnúť, že sa skúšobná lehota predĺži o tri mesiace. Zamestnanci ju tak môžu mať najviac šesťmesačnú, ľudia na vedúcich pozíciách až deväťmesačnú.
Presadil to bývalý minister Jozef Mihál. Odôvodnil to tým, že overenie si vedúceho pracovníka môže trvať dlhšie ako bežných zamestnancov. Novela Zákonníka túto možnosť ruší.
Dnes začína nočná práca o 22. hodine a trvá do 5.hodiny rána. Od januára sa nočná práca skončí až o 6. hodine.
Za nočnú prácu dostávajú zamestnanci viac peňazí. Za hodinu im musí firma zaplatiť minimálne pätinu minimálnej mzdy.
Odborári si vyrokovali posilnenie svojich právomocí. Oslabila ich zmena, ktorú v Zákonníku práce presadil Mihál.
Na výkon funkcie tak odborári opäť získajú pracovné voľno s náhradou mzdy.
Od januára nemusia ani preukazovať, že sú reprezentatívne, a teda, že ich členom je aspoň 30 percent zamestnancov v podniku. Odbory budú mať väčšie slovo aj pri okamžitej výpovedi.
Ešte Mihál presadil, že kolektívne zmluvy môžu obsahovať podmienky, ktoré by boli pre zamestnanca nevýhodnejšie ako Zákonník práce. Mohla sa tak napríklad dohodnúť dlhšia skúšobná doba.
Od januára to už nebude platiť. Firma bude musieť dodržať minimálne to, čo bude v Zákonníku práce.
Pôvodne chcelo ministerstvo skrátiť nadčasy, ktoré môžu zamestnanci odpracovať. Nakoniec však odborári ustúpili, a tak firma môže stále nariadiť do 150 hodín ročne.
Zdravotnícki pracovníci majú výnimku, zamestnávateľ im môže nariadiť ďalších sto hodín navyše. Celkové nadčasy však nemôžu presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak sa firma nedohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za nadčas, musí mu zamestnávateľ preplatiť nadčas do štyroch mesiacov. Pôvodne to bolo do roka.
Definícia, ktorá hovorí, čo je práca na pracovný pomer sa sprísňuje. Minister tým chce zamedziť núteným živnostiam.
O závislú prácu ide vtedy, ak ide o vzťah nadriadenosti a podriadenosti a zamestnanec pracuje v mene zamestnávateľa a podľa jeho pokynov. Pracuje v pracovnom čase, ktorý mu určí firma za odmenu.
Z desiatich definujúcich znakov, ktoré sa museli splniť, aby išlo o závislú prácu, bude od januára len šesť. Bude teda jednoduchšie splniť definíciu závislej práce.
Flexikonto pracovného času majú odsúhlasiť aj zástupcovia zamestnancov. Flexikonto má pomôcť prekonať obdobie s menším počtom zákaziek bez toho, aby firma musela prepúšťať. V čase, keď je viac práce, zamestnanci pracujú viac, pri výpadku výroby menej hodín.
Pôvodne išlo o dočasné opatrenie, ktoré malo zabrániť prepúšťaniu pri výpadkoch zákaziek v čase krízy. Bývalému ministrovi práce Mihálovi sa podarilo v novele Zákonníka práce presadiť, aby to bol trvalý nástroj.
Opozícia: Je to katastrofa
Smer nepodporil žiadnu zmenu, ktorú navrhla opozícia. Novelu podporilo 82 poslancov.
BRATISLAVA. Zákaz dopoludňajšieho predaja počas nedieľ, výber medzi gastrolístkami či peniazmi na stravu, odklad účinnosti novely Zákonníka práce o rok. Nič z toho Smer nepodporil. Za žiadny opozičný návrh poslanci vládnej strany nehlasovali. Bez ich podpory opozícia nevie svoje zmeny presadiť.
Poslanci Smeru podporili len návrhy svojej strany. Novelu Zákonníka práce podporilo všetkých 82 prítomných poslancov Smeru. Opozícia hlasovala proti.
„Zákonník práce, ako bol schválený spolu so zmenami v daniach, odvodmi vytvára nebezpečnú výbušnú zmes, ktorá potápa našu ekonomiku,“ povedal poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník. Opozícia hovorí, že preň bude viac nezamestnaných. Poslanec za MostHíd László Solymos ho označil za katastrofu.
„Náš konzervatívny odhad predpokladá, že ubudne 35- až 50-tisíc pracovných miest pre nový zákonník v kombinácii so zodvodnením dohodárov,“ vraví šéf agentúry Trenkwalder Luboš Sirota, ktorý o novele vyjednával za firmy.
Firmy podľa neho budú prepúšťať už tento rok. Novela má platiť od januára budúceho roka. Najviac sa mu nepáči, že sa predražia výpovede, lebo prepustený bude mať nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.
„Viaceré navrhované zmeny znižujú flexibilitu na pracovnom trhu,“ povedal hovorca Kie Dušan Dvořák. „Znepokojuje nás každá zmena zákona, ktorá ohrozuje konkurenčnú pozíciu výrobcov na Slovensku,“ pridáva sa U. S. Steel.
Podľa ministra práce Jána Richtera Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. „Ľudí oberá o prácu kríza, nie zákonník,“ tvrdí. Dúfa, že sa k zákonníku nebude musieť vracať do konca volebného obdobia.
Veronika Folentová
