» 17. mája zomrel hudobný pedagóg, skladateľ a dirigent Anton Cíger (28. 6. 1911 Krupina – 17. 5. 1976 Kvetnica, pochovaný v Tatranskej Lomnici). Mal sedem súrodencov, ako druhý v poradí bol brat Jožko, neskôr spisovateľ Jozef Cíger-Hronský. V septembri 1926 začal navštevovať učiteľský ústav v Leviciach, zároveň aj Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, odkiaľ odišiel do Prahy, neskôr do Záhrebu, kde študoval kompozíciu a dirigovanie. Pôsobil v Čadci, Hudobnej komore i v Trnavskom spevokole. Anton Cíger dostal dekrét riaditeľa do kežmarskej hudobnej školy a v septembri 1952 otváral nový školský rok. Odvtedy sa mu stal tento slovenský kraj pod Tatrami domovom. Počas jeho pôsobenia sa otvorili všetky možné odbory – husle, klavír, dychové a brnkacie nástroje, akordeón, sólový spev. V Kežmarku od príchodu vyučoval hru na husliach, hru na klavíri, teoretické predmety, a ak bolo potrebné aj hru na viole či violončele. Bol tvorcom myšlienky Festivalu podtatranských speváčikov, ktorých prvý ročník sám financoval. Popri práci prebral aj funkciu zbormajstra v Okresnom učiteľskom speváckom zbore Tatran v Poprade.
» 19. mája zomrel politik, evanjelický kňaz a starosta mesta Imrich Varga (4. 12. 1883 Letanovce – 19. 5. 1951 Poprad). Varga bol od roku 1910 evanjelickým a. v. farárom v Poprade, neskôr seniorom. Od roku 1927 – 1939 bol starostom Popradu. Od roku 1912 bol členom obecného zastupiteľstva, v rokoch 1934 – 1935 sa ako náhradník dostal aj do senátu. Počas jeho „starostovania“ sa postavili tri činžiaky, budova Reduty a okresného úradu, skupinový vodovod pre Poprad a okolie (Veľká, Veľký Slavkov, Mlynica, Nová Lesná, Matejovce, Spišská Sobota), uskutočnila sa regulácia rieky Poprad, kanalizácia v Poprade, asfaltovanie a vydláždenie chodníkov i ciest. Taktiež sa v tomto období vybudovali v Poprade veľké kasárne.
» 23. mája sa narodil reprezentant ČSR v klasickom lyžovaní, olympionik a člen horskej služby Štefan Kovalčík (23. 5. 1921 Švábovce – 22. 10. 1973 Bratislava). Rodák zo Šváboviec po presťahovaní rodiny žil v Kežmarku. Od roku 1938 pracoval na Skalnatej chate pod Skalnatým plesom, v rokoch 1939 – 1942 na Votrubovej chate. S aktívnou lyžiarskou činnosťou začal v kežmarskom Klube slovenských turistov a lyžiarov a päť rokov reprezentoval mesto Kežmarok. V roku 1942 vznikol v rámci Oddielu armádnych pretekárov (OAP) lyžiarsky odbor. Stal sa jeho členom a za tento klub pretekal až do roku 1944. Dňa 10. februára 1945 vstúpil do I. československého armádneho zboru. Pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša ako prieskumníka ho ťažko zranili na hlave. Po II. svetovej vojne sa vrátil do Tatier a začal pracovať na Chate pri Zelenom plese. V roku 1948 reprezentoval ČSR na ZOH v St. Moritzi v behu na 18 km, v štafete 4 x 10 km v zložení Kovalčík, Balvín, Zajíček, Cardal obsadil 8. miesto. Na ZOH v roku 1952 v nórskom Osle opäť reprezentoval ČSR v rovnakých disciplínach. Od 1. októbra 1957 pracoval ako chatár na Kežmarskej chate, kde pôsobil do roku 1966. V roku 1950 bol jedným zo zakladajúcich členov horskej služby a v rokoch 1954 – 1956 prvým predsedom celoštátnej organizácie horskej služby. V roku 1955 získal titul majstra športu.
Pripravené v spolupráci s Podtatranskou knižnicou.
