Brázda
V povojnovom období bola dlhé roky najhlbšou priepasťou nielen Slovenského krasu, ale aj na území bývalého Československa. Nachádza sa na Silickej planine, asi 2,5 km severozápadne od obce Silica. Dosahuje hĺbku 181 m. Korózna puklinovitá priepasť, v ktorej treba prekonať viacero vertikálnych stupňov či horizontov, je vytvorená v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Na mnohých miestach jej skalné steny bohato zdobia pozoruhodné hráškovité sintrové výrastky. Do spodnej časti priepasti ústi bočná stupňovitá chodba dlhá asi 150 m, ktorá nahor vedie do dómu s prekrásnou sintrovou výzdobou.
V priepasti Brázda sa zistilo 6 druhov netopierov. Je významným zimoviskom podkovára malého (Rhinolophus hipposideros). Z troglofilných druhov bezstavovcov tu žije drobný pavúk Porrhomma profundum, mnohonôžka Polydesmus denticulatus a kôrovec žižiavka jaskynná (Mesoniscus graniger), ktorý je karpatským endemitom. Na netopierom guáne je hojný troglofilný panciernik Gemmazetes cavatica.
Najhlbšie časti priepasti preskúmali jaskyniari z Brna v roku 1953. V prieskume pokračovali v rokoch 1963 – 1968. V jej spodnej časti prenikli do bočnej stupňovitej chodby s priľahlým dómom, z tzv. III. horizontu sa komínom dostali do údajne najväčšieho a najkrajšieho dómu priepasti.