OPERA V TROCH DEJSTVÁCH

HUDBA: JÁN CIKKER

LIBRETO: JÁN CIKKER

PREMIÉRA: PRAHA, SMETANONO DIVADLO, 4.APRÍL 1974

 

Siedmu operu Coriolanus Ján Cikker napísal podľa predlohy W.Shakespera. Skladateľa na nej zaujali bohaté dejové premeny, dynamizmus a aktuálnosť. Z 5 dejstiev a 29 obrazov Cikker napísal operné libreto v troch dejstvách a 14 obrazoch. Ústrednú postavu Coriolana stvárnil ako udatného bojovníka, vojakmi  obdivovovaného vojvodcu, ale pospolitým ľudom nenávideného patricija, pozorného syna, manžela, otca, sršiaceho voči plebsu.

Gaius Martius - Coriolanus považoval za nedôstojné  rímskeho šľachtica  koriť sa masám chudobných, luze ukazovať rany  z bojových výprav proti nepriateľom Ríma a prosiť ich o hlasy pri voľbe konzula.  V jeho očiach sa ľud javil ako neuvedomelý, nestály v názoroch a činoch, podliehajúci štvaniu tribúnov, hrdinský len v rabovaní  a nenávisti voči vládnucej vrstve. Cikker zvýraznil rozporuplnosť povahy Gaia Martia. Z jemnej, utiahnutej Virginie, Gaiovej manželky urobil ženu, obávajúcu sa o osud manžela a odhodlanú brániť ho proti zlu, ktoré sa naňho valí.

Dej začína rebéliou občanov proti biede a hladu, tribúni ho podnecujú k nespokojnosti. Poukazujú na bohatstvo patricijov a šľachty a za nepriateľa chudobných označujú Gaia Martia. Vyhrotenie situácie prekazí príchod posla, oznamujúceho začiatok vojny s Volskami. Gaiovi Martiovi zverujú vodcovstvo rímskej armády. Na čele nepriateľskej armády Volskovcov stojí Aufidius.
V dome Gaia Martia sa ženy modlia za mier. Gaiova matka Volumnia a manželka Virgilia majú na vojnu rozdielne názory.  Matka v nej vidí príležitosť pre hrdinské činy svojho syna, druhá sa bojí o jeho život a budúcnosť rodiny. Gaius Martius v bojoch zvíťazí a za porážku Coriol mu senát udelí čestný titul Coriolanus. Porazený Aufidius však chystá Coriolanovi pomstu.
Druhé dejstvo zobrazuje prípravu voľby Coriolana na konzula. Musí však predstúpiť pred ľud, rečniť, ukazovať rany z bojov a v chudobnom šate prosiť o hlasy. Ľud síce vycíti jeho ironický postoj, ale hlasy mu dá. Zvrat nastáva po príchode tribúnov, ktorým sa znova podarí usmerniť masy proti nemu. Na naliehanie blízkych ospravedlňuje sa rozhnevaným masám, ale to už nestačí. Tribúni ho odsúdia do vyhnanstva. Obvinili ho zo zrady záujmov ľudu a s posmeškami ho vyháňajú z mesta. V Coriolanovi dozrieva plán na pomstu.

V treťom dejstve sa dej odohráva v tábore Volskov. Coriolanus prichádza do Antia, kde žije aj Aufidius. Práve jemu chce ponúknuť svoje služby. Ak by ho Aufidius zabil, bolo by to spravodlivé, ak by ho prijal, poslúžil by jeho vlasti a pomstil sa Rímu. Aufidius ho prijíma s upozornením, že za prípadnú zradu zomrie. V Ríme nastalo zdesenie, lebo pod vedením Coriolana sa Volskovia blížia k múrom mesta. Až teraz si Rimania uvedomujú, kto ich štval proti Martyovi. Rozhorčený dav tribúnov usmrtí. Coriolanovi starí priatelia za ním prichádzajú s prosbou o ušetrenie Ríma, ale neúspešne. Tvrdý vojak však neodolá prosbám matky, manželky a synčeka. Uzatvára mier, ale za cenu vlastného života. Za zradu ho Volskovia zabijú. Nad mŕtvym telom manžela si Virgília uvedomuje, že jej zlé predtuchy sa splnili.

 

Inscenácie opery Coriolanus s menami dirigentov, režisérov a scénografov:

  • Praha,4.4.1974, Zdeněk Košler, Přemysl Koči, Jarmila Konečná
  • Mannheim, 3.11.1974, Hans Wallat, Harry Buckwitz,
  • Weimar, 1977, Ondrej Lenárd, Erhard Werneke
  • Banská Bystrica, 18..11.2011, Marán Vach, Roman Polák