SVD Gabčíkovo – Nagymaros
Medzinárodná Zmluva medzi ČSSR a MLR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, zo 16.septembra 1977, (ďalej len „Zmluva 1977“) určila spôsob prípravy, realizácie a prevádzky spoločnej investície Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N). Táto sústava vodných diela bola navrhnutá a budovaná tak, aby splnila viacero účelov na úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešt a na jeho priľahlých tokoch a územiach. Ide najmä o:
• ochranu územia pred veľkými vodami Dunaja
• umožnenie prakticky celoročnej lodnej dopravy na celom úseku Dunaja od Bratislavy až po Budapešť pri zabezpečení plavebnej hĺbky 3,5 m
• využitie energetického potenciálu Dunaja na úseku Bratislava – Budapešť
• športovo - rekreačné využitie priľahlých území.
Základné ustanovenia Zmluvy 1977 ustanovili tieto hlavné objekty SVD G-N
A) Vodné dielo Gabčíkovo
a. Zdrž Hrušov – Dunakility
b. Hať Dunakility a pomocná plavebná komory na maďarskom území
c. Derivačný kanál (prívodný a odpadový kanál) na československom území
d. Stupeň na derivačnom kanáli na československom území, ktorý pozostáva z VE,2 plavebných komôr a príslušenstva
e. Úpravy starého koryta Dunaja na rkm 1842 ÷ 1811 na spoločnom úseku Dunaja
f. Prehĺbenie a regulácia starého koryta Dunaja na rkm 1811÷1791 na spoločnom úseku Dunaja
B) Vodné dielo Nagymaros
a. Zdrž a potrebné ochranné objekty v úseku Dunaja na rkm 1791 ÷ 1696,25 a v úsekoch prítokov ovplyvnených vzdutím na československom a maďarskom úseku Dunaja
b. Stupeň na rkm 1696,25 na maďarskom území, ktorý pozostáva z hate, VE, z 2 plavebných komôr a príslušenstva
c. Prehĺbenie a regulácia starého koryta Dunaja na maďarskom úseku Dunaja, v obidvoch ramenách, na rkm 1696,25 ÷1657
Zároveň bolo v Zmluve 1977 ustanovené aj to, že
• spoločná investícia sa bude realizovať podľa spoločného zmluvného projektu (SZP), kde bola ustanovená základná objektová skladba
• náklady na realizáciu spoločnej investície SVD G-N budú obe strany znášať spoločne v rovnakom pomere - a nakoľko väčšia časť objektov sa mala realizovať na československom území tak bolo určené, ktoré objekty na československom území bude realizovať maďarská strana
Samotná realizácia objektov SVD G-N sa začala v roku 1978. V roku 1989 maďarská strana jednostranne zastavila práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Objekty na československej strane boli z veľkej časti už zrealizované a tak začali prebiehať rokovania za účelom pokračovania prác. Po sérii neúspešných medzivládnych rokovaní v rokoch 1990 – 1991 rozhodla vtedajšia československá vláda, z dôvodu prehlbovania ekonomických a environmentálnych strát na slovenskom území, uviesť do prevádzky aspoň Vodne dielo (VD) Gabčíkovo tzv. dočasným riešením, známym ako „Variant C“. Vybudovali sa nové objekty stupňa Čunovo v rkm 1 851,75, ktoré nahradili pôvodné spoločné objekty umožnujúce vytvoriť potrebnú zdrž Hrušov – Dunakility a umožnili odkloniť vody Dunaja, na základe čoho bolo možné v októbri 1992 uviesť VD Gabčíkovo do prevádzky. Na základe vzniknutej situácie sa nakoniec obidve strany dohodli, že postúpia tento spor Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Rozsudok tohto súdu zo dňa 25.9.1997 potvrdil platnosť Zmluvy 1977, nástupníctvo Slovenska po ČSFR, vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené a uložil obom stranám viest rokovania v dobrej vôli o naplnení spôsobu na dosiahnutie pôvodných cieľov uvedených v Zmluve 1977. Tieto rokovania prebiehajú priebežne od roku 1997, aj v roku 2008. Vodohospodárska výstavba, š.p., zabezpečovala výstavbu a realizáciu všetkých objektov VD Gabčíkovo ako aj objektov Ochranných opatrení VD Nagymaros na slovenskom území určených v Zmluve 1977, okrem technologických celkov energetických zariadení vodných elektrární (realizovali SE). Po uvedení VD Gabčíkovo v roku 1992 do prevádzky sa stala rozhodujúcim prevádzkovateľom VD Gabčíkovo. V roku 2006 v procese privatizácie Slovenských elektrární, a.s., Bratislava bola vyčlenená technologická čast vodných elektrární prislúchajúcich k VD Gabčíkovo z majetku Slovenských elektrární, a.s., a bola včlenená do majetku štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV š.p.). Od roku 2006 sa Vodohospodárska výstavba, š.p., stala aj energetickým prevádzkovateľom VD Gabčíkovo. Výrobu a predaj elektriny vyrobenej na objektoch vodných elektrární Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros zabezpečujú Slovenské elektrárne, a.s. (SE a.s.), s tým, že výnosy z výroby a predaja elektriny si delia VV š.p. a SE a.s. na základe zmluvne dohodnutých podmienok.
V zmysle aktualizovanej objektovej skladby sú zrealizované na slovenskom území nasledovné hlavné objekty:
• ochranu územia pred veľkými vodami Dunaja
• umožnenie prakticky celoročnej lodnej dopravy na celom úseku Dunaja od Bratislavy až po Budapešť pri zabezpečení plavebnej hĺbky 3,5 m
• využitie energetického potenciálu Dunaja na úseku Bratislava – Budapešť
• športovo - rekreačné využitie priľahlých území.
Základné ustanovenia Zmluvy 1977 ustanovili tieto hlavné objekty SVD G-N
A) Vodné dielo Gabčíkovo
a. Zdrž Hrušov – Dunakility
b. Hať Dunakility a pomocná plavebná komory na maďarskom území
c. Derivačný kanál (prívodný a odpadový kanál) na československom území
d. Stupeň na derivačnom kanáli na československom území, ktorý pozostáva z VE,2 plavebných komôr a príslušenstva
e. Úpravy starého koryta Dunaja na rkm 1842 ÷ 1811 na spoločnom úseku Dunaja
f. Prehĺbenie a regulácia starého koryta Dunaja na rkm 1811÷1791 na spoločnom úseku Dunaja
B) Vodné dielo Nagymaros
a. Zdrž a potrebné ochranné objekty v úseku Dunaja na rkm 1791 ÷ 1696,25 a v úsekoch prítokov ovplyvnených vzdutím na československom a maďarskom úseku Dunaja
b. Stupeň na rkm 1696,25 na maďarskom území, ktorý pozostáva z hate, VE, z 2 plavebných komôr a príslušenstva
c. Prehĺbenie a regulácia starého koryta Dunaja na maďarskom úseku Dunaja, v obidvoch ramenách, na rkm 1696,25 ÷1657
Zároveň bolo v Zmluve 1977 ustanovené aj to, že
• spoločná investícia sa bude realizovať podľa spoločného zmluvného projektu (SZP), kde bola ustanovená základná objektová skladba
• náklady na realizáciu spoločnej investície SVD G-N budú obe strany znášať spoločne v rovnakom pomere - a nakoľko väčšia časť objektov sa mala realizovať na československom území tak bolo určené, ktoré objekty na československom území bude realizovať maďarská strana
Samotná realizácia objektov SVD G-N sa začala v roku 1978. V roku 1989 maďarská strana jednostranne zastavila práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Objekty na československej strane boli z veľkej časti už zrealizované a tak začali prebiehať rokovania za účelom pokračovania prác. Po sérii neúspešných medzivládnych rokovaní v rokoch 1990 – 1991 rozhodla vtedajšia československá vláda, z dôvodu prehlbovania ekonomických a environmentálnych strát na slovenskom území, uviesť do prevádzky aspoň Vodne dielo (VD) Gabčíkovo tzv. dočasným riešením, známym ako „Variant C“. Vybudovali sa nové objekty stupňa Čunovo v rkm 1 851,75, ktoré nahradili pôvodné spoločné objekty umožnujúce vytvoriť potrebnú zdrž Hrušov – Dunakility a umožnili odkloniť vody Dunaja, na základe čoho bolo možné v októbri 1992 uviesť VD Gabčíkovo do prevádzky. Na základe vzniknutej situácie sa nakoniec obidve strany dohodli, že postúpia tento spor Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Rozsudok tohto súdu zo dňa 25.9.1997 potvrdil platnosť Zmluvy 1977, nástupníctvo Slovenska po ČSFR, vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené a uložil obom stranám viest rokovania v dobrej vôli o naplnení spôsobu na dosiahnutie pôvodných cieľov uvedených v Zmluve 1977. Tieto rokovania prebiehajú priebežne od roku 1997, aj v roku 2008. Vodohospodárska výstavba, š.p., zabezpečovala výstavbu a realizáciu všetkých objektov VD Gabčíkovo ako aj objektov Ochranných opatrení VD Nagymaros na slovenskom území určených v Zmluve 1977, okrem technologických celkov energetických zariadení vodných elektrární (realizovali SE). Po uvedení VD Gabčíkovo v roku 1992 do prevádzky sa stala rozhodujúcim prevádzkovateľom VD Gabčíkovo. V roku 2006 v procese privatizácie Slovenských elektrární, a.s., Bratislava bola vyčlenená technologická čast vodných elektrární prislúchajúcich k VD Gabčíkovo z majetku Slovenských elektrární, a.s., a bola včlenená do majetku štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV š.p.). Od roku 2006 sa Vodohospodárska výstavba, š.p., stala aj energetickým prevádzkovateľom VD Gabčíkovo. Výrobu a predaj elektriny vyrobenej na objektoch vodných elektrární Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros zabezpečujú Slovenské elektrárne, a.s. (SE a.s.), s tým, že výnosy z výroby a predaja elektriny si delia VV š.p. a SE a.s. na základe zmluvne dohodnutých podmienok.
V zmysle aktualizovanej objektovej skladby sú zrealizované na slovenskom území nasledovné hlavné objekty:
1. Zdrž Hrušov
Pravostranná a Ľavostranná hrádza zdrže
Pravostranná hrádza na pravom brehu Dunaja
Pravostranná hrádza na ľavom brehu Dunaja
Spojovacia hrádza s 1 odberným objektom Dobrohošť
Pravostranný priesakový kanál s 8 vzdúvacími objektmi
Ľavostranný priesakový kanál s 3 vzdúvacími objektmi
Pravostranná hrádza na pravom brehu Dunaja
Pravostranná hrádza na ľavom brehu Dunaja
Spojovacia hrádza s 1 odberným objektom Dobrohošť
Pravostranný priesakový kanál s 8 vzdúvacími objektmi
Ľavostranný priesakový kanál s 3 vzdúvacími objektmi
2. Stupeň Čunovo
Odberný objekt do Mošonského ramena s MVE (2 TG s výkonom 0,6 MW, spolu 1,2 MW )
Hať v inundácii - 20 polí
Vodná elektráren Čunovo (4 TG s výkonom 6 MW, spolu 24 MW )
Stredová hať - 3 polia
Pomocná plavebná komora
Sklz pre športovú plavbu
Areál Umelý kanál pre vodné športy s Lodenicou a Hotelom
Prevádzkový prístav
Hať na obtoku - 4 polia
Hať v inundácii - 20 polí
Vodná elektráren Čunovo (4 TG s výkonom 6 MW, spolu 24 MW )
Stredová hať - 3 polia
Pomocná plavebná komora
Sklz pre športovú plavbu
Areál Umelý kanál pre vodné športy s Lodenicou a Hotelom
Prevádzkový prístav
Hať na obtoku - 4 polia
3. Prívodný kanál
Pravostranná a Ľavostranná hrádza PK
Pravostranný priesakový kanál s 5 vzdúvacími objektmi a 1 odberným objektom
Ľavostranný priesakový kanál s 2 vzdúvacími objektmi a 3 odbernými objektmi
Priepust pod km 4,0 PK
Pravostranný priesakový kanál s 5 vzdúvacími objektmi a 1 odberným objektom
Ľavostranný priesakový kanál s 2 vzdúvacími objektmi a 3 odbernými objektmi
Priepust pod km 4,0 PK
4. Úpravy ľavostrannej inundácie
7 línií prehradení (A÷G) územia a ramien od pravého brehu Dunaja po starú hrádzu Dunaja a 5 prehrádzok H
5. Stupeň Gabčíkovo
Dve plavebné komory
Vodná elektráreň Gabčíkovo (8 TG s výkonom 90 MW, spolu 720 MW) s 400 kV rozvodňou
110 kV rozvodňa
Malá vodná elektráreň S VII (2 TG s výkonom 0,6 MW, spolu 1,2 MW)
Vodná elektráreň Gabčíkovo (8 TG s výkonom 90 MW, spolu 720 MW) s 400 kV rozvodňou
110 kV rozvodňa
Malá vodná elektráreň S VII (2 TG s výkonom 0,6 MW, spolu 1,2 MW)
6. Odpadový kanál
Pravostranná a Ľavostranná hrádza OK
Ľavostranný priesakový drén
Prívod vody do inundácie s CS na Dedinskom ostrove
Ľavostranný priesakový drén
Prívod vody do inundácie s CS na Dedinskom ostrove
7. Ochranné opatrenia VD Nagymaros
V úseku Dunaja od Sapu po Štúrovo a na rieke Váh a Hron po hranicu vzdutia - sa realizovali úpravy jestvujúcich hrádzí, priesakové kanále a CS na prečerpávanie vnútorných vôd
Vodne elektrárne, ktoré sú súčasťou VD Gabčíkovo, predstavujú viac ako 30 % celkového inštalovaného výkonu všetkých hydroelektrárni Slovenskej republiky a sú významnou súčastou slovenskej elektrizačnej sústavy.
Plavba po Dunaji bola definitívne presmerovaná novembri 1992. Plavebné komory stupňa Gabčíkovo sú neoddeliteľnou sú častou diela a tvoria významný dopravný uzol na Dunaji. Vzhľadom na ich medzinárodný význam v lodnej doprave a atraktívnosť pre turistov sa radia k najvýznamnejším objektom VD Gabčíkovo. Cez plavebné komory Stupňa Gabčíkovo sa preplavujú plavidlá nielen z podunajských štátov, ale aj z ostatných štátov Európy ako sú Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Švajčiarsko, atd. Výsledkom tejto činnosti je preplavenie 234 591 kusov plavidiel, ktoré prepravili viac ako 85 mil. ton tovarov (údaje k roku 2007). Väčšinou to boli rudy, ropné produkty, stavebné látky a poľnohospodárske produkty. Okrem pravidelných liniek rýchlolodí medzi Viedňou a Budapešťou, pribúdajú v ostatných rokoch najmä veľké tzv. „biele“ osobné lode plávajúce pod vlajkou väčšiny európskych štátov blízkych sústave Rýn – Mohan – Dunaj .
Po uvedení Vodného diela Gabčíkovo v októbri 1992 do prevádzky (2.etapa stupna Čunovo až v roku 1997) sa v priebehu jeho prevádzkovania potvrdili jeho kvality tak, ako to predpokladali autori projektu. Žiadna z negatívnych prognóz odporcov SVD G-N sa nepotvrdila. Realizáciou dočasného riešenia VD Gabčíkovo - stupňa Čunovo, výhradne na území SR sa zabránilo obrovským environmentálnym a ekonomickým škodám, ktoré by vznikli prerušením prác na SVD G-N maďarskou stranou a následne neuvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.
Po sedemnástich rokoch prevádzky možno prínosy SVD G-n hodnotiť takto:
Vodne elektrárne, ktoré sú súčasťou VD Gabčíkovo, predstavujú viac ako 30 % celkového inštalovaného výkonu všetkých hydroelektrárni Slovenskej republiky a sú významnou súčastou slovenskej elektrizačnej sústavy.
Plavba po Dunaji bola definitívne presmerovaná novembri 1992. Plavebné komory stupňa Gabčíkovo sú neoddeliteľnou sú častou diela a tvoria významný dopravný uzol na Dunaji. Vzhľadom na ich medzinárodný význam v lodnej doprave a atraktívnosť pre turistov sa radia k najvýznamnejším objektom VD Gabčíkovo. Cez plavebné komory Stupňa Gabčíkovo sa preplavujú plavidlá nielen z podunajských štátov, ale aj z ostatných štátov Európy ako sú Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Švajčiarsko, atd. Výsledkom tejto činnosti je preplavenie 234 591 kusov plavidiel, ktoré prepravili viac ako 85 mil. ton tovarov (údaje k roku 2007). Väčšinou to boli rudy, ropné produkty, stavebné látky a poľnohospodárske produkty. Okrem pravidelných liniek rýchlolodí medzi Viedňou a Budapešťou, pribúdajú v ostatných rokoch najmä veľké tzv. „biele“ osobné lode plávajúce pod vlajkou väčšiny európskych štátov blízkych sústave Rýn – Mohan – Dunaj .
Po uvedení Vodného diela Gabčíkovo v októbri 1992 do prevádzky (2.etapa stupna Čunovo až v roku 1997) sa v priebehu jeho prevádzkovania potvrdili jeho kvality tak, ako to predpokladali autori projektu. Žiadna z negatívnych prognóz odporcov SVD G-N sa nepotvrdila. Realizáciou dočasného riešenia VD Gabčíkovo - stupňa Čunovo, výhradne na území SR sa zabránilo obrovským environmentálnym a ekonomickým škodám, ktoré by vznikli prerušením prác na SVD G-N maďarskou stranou a následne neuvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.
Po sedemnástich rokoch prevádzky možno prínosy SVD G-n hodnotiť takto:
• zvýšila sa protipovodňová bezpečnosť území
• vytvorila sa hlbokovodná plavebná cesta
• vytvorili sa možnosti získavania ekologicky čistej elektrickej energie
• zastavila sa erózia dna časti starého toku Dunaja
• bola doriešená väčšina ľavostrannej ramennej sústavy Dunaja
• zlepšili sa podmienky života vodných živočíchov a lesnej zveri
• zvýšila sa kapacita zásob podzemnej vody
• zlepšila sa možnosť celoročného využívania prístavu Bratislava
• vytvorili sa ideálne podmienky pre rozvoj vodných športov, turistiky a rekreácie
1. V celom úseku Vodného diela Gabčíkovo sa na oboch stranách Dunaja významne zvýšila protipovodnová bezpečnosť území. Podstatou zvýšenia protipovodňovej bezpečnosti je rozdelenie povodnových prietokov do Prívodného kanála a pôvodného koryta Dunaja. Funkčnosť takéhoto systému sa potvrdila pri všetkých väčších povodniach v rokoch 1992, 1997, 2002 a 2006. Nebezpečie povodní pretrváva naďalej hlavne v úseku pod Palkovičovom, pretože maďarská strana si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a neprehĺbila v tomto úseku koryto Dunaja.
2. Vybudovaním hlavných objektov VD Gabčíkovo: Zdrž Hrušov, Prívodný kanál, Stupeň Gabčíkovo a Odpadový kanál sa vylúčili z plavebnej cesty na Dunaji v úseku Bratislava – Sap (Palkovičovo ), cca 60 km, nebezpečné brodové úseky a zabezpečila sa na celom spomínanom úseku hĺbkovodná plavebná cesta s plavebnou hĺbkou min. 3,5 m. Súčasne sa na uvedenom úseku predĺžila plavebná sezóna aj na zimné mesiace, s výnimkou obdobia ľadových úkazov na toku.
3. Vzdutím vôd Dunaja v zdrži Hrušov pomocou objektov stupňa Čunovo a vybudovaním 17 km dlhého Prívodného kanála so stupňom Gabčíkovo na jeho konci, ako aj vyhlbením Odpadového kanála dl. 8 km so zaústením do Dunaja pri obci Sap ( Palkovičovo ), získal sa na stupni Gabčíkovo pre VE spád 13 – 24 m, ktorý sa spolu s prietokom vody na Dunaji využíva na výrobu ekologicky čistej, surovinovo beznáročnej prírodnej elektrickej energie. Okrem výroby elektrickej energie na stupni Gabčíkovo (ročná výroba GWh ), sa využíva energeticky aj dotácia starého koryta Dunaja na VE Čunovo (ročná výroba 184 GWh ), na MVE na odbernom objekte do Mošonského ramena Dunaja (ročná výroba 4 GWh ) a na MVE pri odbernom objekte do kanála SVII (ročná výroba 4 GWh )
4. Vytvorením zdrže Hrušov a vzdutím vôd Dunaja sa znížili rýchlosti vody v toku čím sa zastavila roky trvajúca erózia dna Dunaja, ale žial, len na slovenskom úseku medzi Bratislavou a Čunovom, kde je vytvorená zdrž. Priaznivo to ovplyvnilo režim podzemných vôd v hornej časti Žitného ostrova a eliminovalo hrozbu sufóznych javov v oblasti Bratislavy. Aby sa zastavilo zahlbovaniu rieky aj na hraničnom úseku Dunaja pod Čunovom, museli by sa tu vybudovať prehrádzky, ktoré by zvýšili hladinu, znížili unášaciu silu a zamedzili ďalšiemu prehlbovaniu koryta Dunaja. Toto však bez účasti maďarskej strany nie je možné.
5. Bola doriešená dotácia prevažnej časti ľavostrannej ramennej sústavy starého koryta Dunaja, ktorá v dôsledku zahlbovania koryta Dunaja a poklesom hladiny podzemných vôd bola predtým väčšinu roka úplne, alebo čiastočne vyschnutá. Od mája 1993 je však trvale napájaná vodou z Odberného objektu DobrohošŤ, ktorá tieto ramená oživila a vrátila im charakter, aký mali predtým.
6. Naplnením ramenného systému vodou sa viditeľne zlepšili podmienky života vodných živočíchov a lesnej zveri a očakáva sa ďalšie zvyšovanie nielen ich počtu, ale aj množstva druhov. Potvrdzuje sa obrovský nárast počtu živočíchov prakticky už v prvom roku po uvedení VD Gabčíkovo do prevádzky, ale najmä po zavlažení ľavostrannej ramennej sústavy vodou.
7. Podstatným zvýšením hladín podzemných vôd poniže Bratislavy sa zlepšili podmienky pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Pre poľnohospodárstvo sa znížila potreba zavlažovania. V lesnom hospodárstve sa potvrdil predpoklad, že zavlažovaním ramennej sústavy cez Prívodný kanál do inundácie a Odberný objekt Dobrohošť sa umožní zachovanie prevažnej časti súčasných lesných porastov, pri výraznom zvýšení ročných prírastkov drevnej hmoty. Extrémne suchý rok 1993 potvrdil, že zavlažený ramenný systém odvrátil chradnutie, resp. vysychanie lužných lesov, zapríčinené nedostatkom vody. Výrazným prínosom pre lesné hospodárstvo v ramennom systéme je možnosť vykonania umelej záplavy.
8. Zvýšila sa využiteľná kapacita zásob kvalitnej podzemnej vody, bez negatívneho ovplyvňovania jej kvality. Naopak, na niektorých miestach sa zvýšil obsah kyslíka.
9. Trvalým zvýšením hladiny Dunaja v Bratislave sa zlepšila možnosť celoročného využívania prístavu Bratislava v každom ročnom období. Prístup do vážskej vodnej cesty však stále čaká na vzdutie hladiny dobudovaním VD Nagymarosu.
10. Zdrž Hrušov a jej okolie vytvorili ideálne podmienky na rozvoj vodných športov, rekreácie a turistiky. Uviedol sa do prevádzky areál vodných športov na Stupni Čunovo, ktorý sa stal atraktívnym miestom pre športovcov, turistov a obyvateľov okolia. Pozdĺž celého VD Gabčíkovo sú zrealizované cyklistické trasy, ktoré naplno využívajú ako Bratislavčania, tak i mimo bratislavskí cyklisti a korčuliari. V okolí obcí Vojka n/Dunajom a Bodíky sa tešia pozornosti prírodné jazerá, ktoré vznikli vyťažením materiálu pre výstavbu Prívodného kanála VD Gabčíkova. Nadšenci prírody, vodáci a rybári radi zájdu aj ďalej do ramennej sústavy v ľavostrannom inundačnom území Dunaja. V oblasti Šamorína je už samozrejmosťou navštevovať rekreačnú oblasť „lagúny“ pri Čilistove.
Manipulačný poriadok
Dočasný manipulačný poriadok pre SVD G-N na území SR (aktualizácia X)
