Igor Machajdík, Národné športové centrum

Keď pridelila v roku 1924 Medzinárodná hokejová federácia (LIHG) X. Majstrovstvá Európy 1925 bývalému Československu, v domácich pomeroch to automaticky značilo, že dejiskom šampionátu bude hlavné mesto Praha, kde bola úroveň ľadového hokeja, nazývaného vtedy kanadský, bezkonkurenčne najvyššia. Český vidiek zaostával, o Slovensku ani nehovoriac.

Priebeh príprav na ME 1925 bol v plnom prúde, no ľudský faktor bol v časoch, keď umelá ľadová plocha bola u nás iba snom, odkázaný na priazeň počasia. Ono rozhodovalo a určovalo, kedy a či vôbec sa podujatie „ľadového charakteru“ uskutoční. Zdalo sa, že nič nebráni tomu, aby klzisko Slávie na Letnej praskalo vo švíkoch, pretože záujem o šampionát bol obrovský. Prudký odmäk a oteplenie začiatkom januára až tak veľmi organizačný výbor nezaskočil a ten promptne presunul miesto konania na táborský rybník Jordán. Obavy o návštevnosť vzhľadom na pomerne malú vzdialenosť z Prahy nepanovali, horšou skutočnosťou bola aktuálna realita – odmäk zasiahol aj Jordán. Až komicky dnes vyznieva ubezpečovanie predstaviteľov Československého hokejového zväzu usporiadateľmi, že „ľad je v dobrom stave vďaka úzkostlivej starostlivosti tamojších športovcov, ktorí vo dne - v noci bdejú nad tým, aby sa ľad neroztopil...“ Reakcia musela byť rýchla, alternatíva číslo tri znela: Vysoké Tatry. Vysoko položené Štrbské Pleso hlásilo mráz. Všetko sa presúvalo na Slovensko.

Istými účastníkmi X. ME 1925 boli okrem domáceho Československa aj Rakúsko, Švajčiarsko a Belgicko. Účasť prisľúbili ešte Francúzsko i Anglicko, čakalo sa na Švédsko, no z tejto trojice krajín nepricestoval nakoniec nik.

Šarapateniu počasia sa počas šampionátu nevyhli ani naše veľhory. Traumu nespôsobil organizátorom odmäk, ale pre zmenu snehová víchrica. Prudká fujavica zaviala ľadovú plochu Štrbského Plesa a na pomoc musela prísť armáda. Ľad stratil na kvalite, ale hrať sa začalo. ČSR porazila v prvom zápase Rakúsko 3:0 a vládla spokojnosť, no už tretí duel v poradí nedohrali, pretože poveternostné podmienky boli katastrofálne.

Opäť sa raz všetko sťahovalo, všetci verili, že naposledy. Miestom pokračovania ME sa stal Starý Smokovec. Podmienky tu boli akceptovateľné, počasie ideálne, kvalita ľadovej plochy na klzisku pred hotelom Grand vynikajúca. Program musel byť nahustený, zápasy sa hrali dopoludnia i popoludní, československým reprezentantom sa darilo. Treba spresniť, že išlo napospol iba o českých hráčov, pretože „Kanada“ v tom čase na Slovensku naozaj ešte iba skromne začínala.

Pečať najdramatickejšieho stretnutia získal zápas medzi ČSR a Švajčiarskom, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci v boji o zlato a titul majstra starého kontinentu. Jediný gól (1:0) rozhodol o domácom triumfe, pretože posledný zápas s Belgickom československí hráči zvládli už exhibične (6:0) a tešili sa z prvenstva. Víťazi v zostave Peka, Stránský – Šroubek, Pešek-Káďa, V. Loos – Jirkovský, Maleček, Koželuh, Vindyš, Lorenc, Hamáček, Pušbauer získali titul zaslúžene.

Majstrovstvá Európy 1925 v ľadovom hokeji mali dôležitý dopad a veľký význam pre rozvoj tejto hry na Slovensku. V čase konania šampionátu sa pod Tatrami hrával ešte bandy hokej (hokej na ľade s loptičkou) a práve rok 1925 znamenal zlom vo vývoji. Priepastný rozdiel úrovne existoval v tom čase aj medzi európskym a zámorským, kanadským hokejom. Veď napríklad práve čerstvý majster Európy Československo prehralo nie tak dávno predtým, na I. zimných olympijských hrách (vtedy pod názvom Týždeň zimných športov) v Chamonix 1924 s Kanadou dokonca 0:30...

Nuž, začiatky ťažké, vývoj však ukázal, že ľadový hokej u nás poriadne „stúpol na cene“ – úrovňou i popularitou.

Dátum vydania: 2007