Kto je Bahá'u'lláh?

Dejiny bahájskej viery sa začali v roku 1844 vo vtedajšej Perzii, keď mladý muž, ktorý sa volal Báb (1819 - 1850), vyhlásil, že nastala doba príchodu Prisľúbeného všetkých predchádzajúcich náboženstiev.

Zakladateľom bahájskej viery je však Bahá´u´lláh (12. novembra 1817 - 29. mája 1892), ktorý Bábove proroctvá o príchode Prisľúbeného, ako aj podobné proroctvá Biblie a ďalších svätých kníh, napĺňa. Meno Bahá´u´lláh v arabčine znamená Sláva Božia a pomenovanie nasledovníkov Jeho náboženstva - baháji - je odvodené od Bahá´u´lláhovho mena. Bahá´u´lláh sa narodil do bohatej perzskej šľachtickej rodiny, ale už v ranom veku sa stal známym ako „otec chudobných”. Za svoje náboženské učenie bol celý život prenasledovaný, väznený a postupne posielaný do vyhnanstva na rozličné miesta Perzskej a Osmanskej ríše. Posledné roky svojho života bol väznený na severe Izraela v meste ´Akká, kde je aj pochovaný. Toto miesto je pre bahájov svätým miestom. Svoje učenie Bahá´u´lláh zaznamenal počas Svojho života, pričom o autentickosti Jeho spisov, ktoré sa nám dochovali, niet pochýb. Bahá´u´lláh v týchto spisoch okrem iného zabezpečil, aby bahájska viera po Jeho smrti zostala jednotná, vďaka čomu sa až do dnešnej doby nerozdelila na žiadne ďalšie cirkvi či skupiny. Bahá´u´lláhov syn ´Abdu´l-Bahá (1844 - 1921) je veriacimi považovaný za dokonalý príklad bahájskeho života a Jeho spisy tiež tvoria súčasť učenia bahájskej viery.
 

Video z miest spojených so životom Bahá´u´lláha v Izraeli

Video z miesta spojených so životom Bahá´u´lláha v Turecku

Webová prezentácia o živote Bahá´u´lláha s kvalitným fotografickým materiálom

Život Bahá'u'lláha

Bahá´u´lláh (v preklade z arabčiny Sláva Božia) sa narodil 12. novembra 1817 v perzskom Teheráne. Jeho vlasť bola kolískou svetovej civilizácie a podľa názoru mnohých i miestom biblického raja. Z tejto oblasti pravdepodobne pochádzali i traja králi, ktorí sa do Betlehema prišli pokloniť Ježišovi.

Bahá´u´lláhov otec bol bohatým a významným šľachticom, ktorý na šachovom dvore zastával veľmi vysokú funkciu. Korene Jeho rodiny na jednej strane siahali až k najstarším kráľovským dynastiám Perzie a na druhej strane až k Abrahámovi.

Bahá´u´lláh ako malé dieťa nechodil do školy, a napriek tomu sa kvôli Jeho múdrosti a láskavosti okolo Neho už v útlom veku zhromažďovalo mnoho ľudí: ministri, úradníci, veriaci, deti… Všetci z nich s nesmiernym záujmom počúvali, keď na veľkých zhromaždeniach pred učenými kňazmi vysvetľoval rozmanité náboženské otázky. Ich srdcia si získal Svojou podmanivou osobnosťou, hlbokou múdrosťou, logickými argumentmi a rozvahou. Vo veku siedmych rokov zastupoval Svojho otca v súdnom spore s perzským šachom a vyhral ho práve vďaka spomínaným vlastnostiam.

Keď o niečo vyrástol, stal sa známym nielen tým, že bol schopný riešiť problémy, s ktorými za Ním ľudia prichádzali, ale taktiež tým, že Jeho štedrosť nepoznala hranice. Z Jeho bohatstva sa vždy dostalo chudobným a núdznym - všetkým ľuďom bez rozdielu. Všetci v Jeho okolí si uvedomovali, že Bahá´u´lláh nie je obyčajným dieťaťom. Jeho otec takisto tušil, že má výnimočného syna. Potvrdilo sa mu to vo sne, v ktorom sa dozvedel, že Bahá´u´lláha v živote čaká mimoriadna úloha…

V tom istom čase na druhom konci tej istej krajiny žil muž menom Báb. Ten v roku 1844 začal oznamovať ľuďom, že konečne nastal čas príchodu Prisľúbeného a s ním i príchod Kráľovstva Božieho na Zem. To, čo veriaci všetkých náboženstiev túžobne očakávali, sa malo stať skutočnosťou. Veľké zástupy ľudí prijímali Bábovu zvesť s nadšením, avšak mnohí náboženskí a vládni predstavitelia sa jej postavili na odpor. Vnímali ju ako ohrozenie svojich výsad a moci nad poddanými. Šach, vládca Perzie, sa zachoval rovnako ako Herodes - v roku 1850 dal Bába popraviť. Bábovi nasledovníci boli kruto prenasledovaní. 20 000 z nich za svoje presvedčenie položilo život.

Len čo sa Bahá´u´lláh o Bábovej zvesti dozvedel, uznal jej pravdivosť. Kvôli tomu prišiel o Svoj majetok a neskôr i slobodu. Šach ho dal v roku 1852 uväzniť v najstrašnejšom z teheránskych väzení a neskôr Ho poslal do vyhnanstva do Bagdadu, niekdajšieho Babylonu. Tu si Bahá´u´lláh postupne získal úctu i obdiv všetkých, ktorí s Ním prišli do styku. Bábovi nasledovníci Ho začali považovať za vedúcu osobnosť svojho spoločenstva. Ľudia si starostlivo zaznamenávali Jeho výroky. Keď sa prechádzal pri brehu Tigridu, radil im: „Moja prvá rada znie: Maj čisté, láskavé a žiariace srdce, aby si mohol získať kráľovstvo pradávne, večné a nepomíňajúce." Toto bola len jedna z mnohých rád, ktoré spoločne vytvorili knihu nazvanú Skryté slová.

V roku 1863 Jeho vplyv vzrástol natoľko, že sa šach rozhodol, že Ho musí vyhnať ešte ďalej - do tureckého Konštantinopolu, dnešného Istanbulu. V predvečer Bahá'u'lláhovho odchodu z Bagdadu sa zhromaždilo mnoho ľudí, aby sa s Ním rozlúčilo. Pri tejto príležitosti im oznámil to, čo mnohí už dávno tušili: že On je naplnením túžobného očakávania nasledovníkov všetkých náboženstiev, že On je tým, ktorého príchod zvestoval Báb.

Cesta z Bagdadu do Konštantinopolu bola kvôli počasiu a nedostatočným prípravám nesmierne strastiplná. Bahá´u´lláha však v každej dedine, ktorou prechádzal, vítali s kráľovskými poctami a vyprevádzali Ho až ďaleko za hranice dediny.

Bahá´u´lláh v Konštantinopole nepobudol ešte ani štyri mesiace a už prišiel list o vyhnanstve do Adrianopolu (dnes Edirne v Turecku). Bahá´u´lláh tam prišiel ešte v tom istom roku a ako prvý Posol Boží tak vkročil na pôdu Európy. V Adrianopole zjavil nesmierne množstvo textov zaoberajúcich sa rozličnými témami: životom a morálkou jednotlivca počínajúc a usporiadaním spoločnosti a náboženskými otázkami končiac. Jedinečnou udalosťou boli zjavenie niekoľkých listov, ktoré Bahá´u´lláh poslal významným panovníkom vtedajšieho sveta. V týchto listoch im oznamoval príchod Kráľovstva Božieho a napomínal ich, aby sa k svojim poddaným správali spravodlivo a poctivo. Jeden z týchto listov neskôr dostal i František Jozef vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Ľudia v Adrianopole sa o nič nelíšili od Bagdadčanov. Sprvu na Bahá´u´lláha hľadeli s nedôverou, čoskoro však podľahli Jeho láskavosti a kráse Jeho učenia. Keď Bahá´u´lláh prechádzal ulicami, ľudia sa mu klaňali a túžili po Jeho požehnaní. Miestodržiteľ Adrianopolu dokonca dal svojho syna do výchovy ´Abdu´l-Bahovi, Bahá´u´lláhovmu najstaršiemu synovi. Bahá´u´lláhova popularita prinútila tureckého sultána k tomu, aby Bahá´u´lláha vyhnal ešte ďalej - do ´Akky.

Posledných dvadsaťšesť rokov života bol teda Bahá´u´lláh väzňom a vyhnancom vo Svätej zemi. ´Akká sa nachádza na severe Izraela neďaleko Nazaretu. Dnes je to príjemné, starobylé mesto, za čias Bahá´u´lláha to však bola opevnená väzenská kolónia s veľmi nezdravým podnebím. Sem Osmanská ríša posielala tých najťažších väzňov. Bahá´u´lláhovo utrpenie v tomto väzení nemožno porovnať so žiadnym strádaním, ktoré zakúsil na iným miestach. I preto Bahá´u´lláh nazval ´Akku Najhorším väzením.

Postupom času sa však obdiv obyvateľov ´Akky voči Bahá´u´lláhovi neustále zvyšoval. Mnohí z nich prijali Jeho učenie a stali sa Jeho nasledovníkmi - bahájmi. V tejto dobe začali Bahá´u´lláha navštevovať desiatky bahájov z Perzskej a Osmanskej ríše, pretože nesmierne túžili po tom, aby znovu mohli stráviť čo i len chvíľku v Jeho prítomnosti. Aby sa do Svätej zeme dostali, prešli pešky tisícky kilometrov. Nielen oni, ale i ľudia v Európe si stále viac a viac uvedomovali význam Bahá´u´lláhovho posolstva. Jediným Európanom, ktorý Bahá´u´lláha v ´Akke navštívil, bol orientalista z Cambridgskej univerzity, Edward Browne. Toto stretnutie na Browna urobilo hlboký dojem: „Tvár toho, na koho som hľadel, nikdy nezabudnem, aj keď ju nedokážem opísať. Tie prenikavé oči akoby vám videli do hlbín duše, v tom hustom obočí driemala moc a sila, kým hlboké čiary na čele a tvári poukazovali na vek, ktorý sa zdal byť v rozpore s ebenovočiernymi vlasmi a nesmierne bohatou bradou spadajúcou až takmer k pásu. Nebolo sa treba pýtať, pred kým stojím. Poklonil som sa pred človekom, ktorý je predmetom oddanosti a lásky, ktorú môžu králi závidieť a po ktorej panovníci márne túžia."

Bahá´u´lláh v 'Akke v roku 1873 zjavil najvýznamnejšiu knihu spomedzi všetkých Svojich spisov nazvanú Najsvätejšia kniha. Táto kniha obsahuje zásady a zákony pre život jednotlivca i spoločnosti. Predstavuje chartu budúcej civilizácie - Kráľovstva Božieho na Zemi.

Bahá´u´lláh až do konca života (zosnul 29. mája 1892) zostal väzňom Osmanskej ríše. Jeho učenie, Jeho myšlienky, Jeho predstavy však už dávno prekročili hranice Osmanskej ríše a rozšírili sa do celého sveta. Jeho predstavy o mierovom usporiadaní sveta a o jednote sveta sa postupne stávajú skutočnosťou. Vďaka Nemu sa radikálne zmenil život miliónov ľudí, vďaka Nemu mnohí našli zmysel života, vďaka Nemu slovo láska nadobudlo nový význam…